Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie. Veľa ľudí si do vysokého veku udržiava schopnosť vykonávať zložité činnosti, pretože využívajú účinok aktivizujúcich podnetov na mozog. Ochranný účinok pred známkami demencie vystihuje konštatovanie: „Používaj ho, inak oň prídeš!“

Alzheimerova choroba Zdroj foto: Shutterstock.com

Čo je Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré prvý opísal v roku 1907 nemecký lekár Aloysius Alzheimer. Tento nemecký lekár publikoval  prácu o svojráznom ochorení mozgu 51-ročnej pacientky z nemocnice vo Frankfurte nad Mohanom. Pacientka mala známky demencie, čo je postihnutie mozgu prejavujúce sa zhoršením rozumových schopností ako sú pamäť, reč, úsudok. Degeneratívne zmeny v mozgovom tkanive viedli k zhoršeniu samostatnosti chorej. Na základe tejto práce sa používa dodnes názov Alzheimerova choroba.

Prečítajte si viac o chorobe, s ktorou súvisí i Alzheimer: Demencia

K čomu dochádza pri Alzheimerovej chorobe?

Dochádza k odumieraniu mozgových buniek a k zhoršenému prenosu informácií medzi zachovanými nervovými bunkami. Ochorenie začína nenápadne a pomaly. Začiatok sa dá ťažko stanoviť. Porucha krátkodobej pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Postihnutý začína často opakovať tie isté otázky. Schudobnie mu abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Poruchy úsudku zhoršia pracovný výkon a môžu vyvolávať obavy u príbuzných a kolegov. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných, izolácia. Neraz sa nadmerne zvýraznia jeho negatívne povahové črty z minulosti, ako nutkavé konanie, agresivita, podozrievavosť. Začne obviňovať iných z odcudzenia vecí, ktoré nevie nájsť.

Postihnutý si niekedy neuvedomuje ťažkosti. Skôr okolie registruje jeho „zvláštne“ konanie. U niekoho naopak môže poruchy pamäti sprevádzať depresia z uvedomenie si neschopnosti zvládať vlastný život i odkázanosti na iných. Okrem depresie sa u postihnutého môžu objaviť nepokoj, strach z okradnutia, podozrievavosť, pocity opustenosti, obdobia výbuchov pri rozhovore, nemotivovaného plaču, alebo násilné chovanie. Jedným z negatívnych prejavov sú poruchy spánku. Postihnutý v noci nespí, blúdi po miestnostiach presvedčený, že je čas obeda, alebo vychádzky a dožaduje sa ich. Postupujúcim ochorením prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí  a to i v známom prostredí. Má porušenú staropamäť, aj keď ju úplne nestratil. Je ohrozený pádmi, žiada pomoc pri bežných činnostiach (umývaní, obliekaní, jedení). V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby postihnutý prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, je inkontinentný. Novopamäť a staropamäť sa úplne stratia. Môže sa pridružiťstrata najmä slovne komunikácie.

Prečo je Alzheimerova choroba v súčasnosti závažný zdravotný problém

Ľudský život sa neustále predlžuje. Prirodzeným prejavom starnutia je zhoršovanie pamäťových funkcií, starý človek sa horšie učí novým veciam. V prípade, že problémy s pamäťou sú na prekážku v bežných denných činnostiach môže ísť o chorobný proces, o demenciu. Najčastejší typ demencie je  v súčasnosti Alzheimerova choroba. Podľa dostupných zdrojov trpí na celom svete celkovo 30 miliónov ľudí demenciou, pričom v roku 2050 sa toto číslo strojnásobí! Na Slovensku sa odhaduje počet na 50 000 pacientov. U 65-ročných a mladších sa objavuje u menej než 1%, nad 65 rokov postihuje 4 – 7% ľudí a nad 80 rokov asi 20% ľudí.

Všeobecné príznaky

Alzheimerova choroba sa vyskytuje najčastejšie vo vyššom veku a niekedy môže byť problémom rozlíšenie príznakov choroby od príznakov normálneho starnutia. Klinické príznaky ochorenia sú veľmi variabilné. S prehlbujúcim sa ochorením reálny úsudok pacienta sa stráca. Pre Alzheimerovu chorobu je typický viacročný, postupný rozvoj jej príznakov:

Strata krátkodobej aj dlhodobej pamäte

Zmeny v mentálnom stave sa prejavia  v priebehu vývoja choroby preukázateľnými zmenami slovnej pamäte aj zmenami v časovom rozsahu a sluchovej pamäte. Zhoršuje sa fungovanie v denných aktivitách. Je normálne občas zabudnúť nejaký termín, meno alebo telefónne číslo blízkej osoby a neskôr si na ne spomenúť. Človek s Alzheimerovou chorobou zabúda tieto veci častejšie a neskôr si na ne nespomenie. Zabúda hlavne udalosti, ktoré sa stali nedávno.

Významné sú poruchy recentnej epizodickej pamäte

Prejavujú sa zabúdaním každodenných udalostí (napríklad čo chorý jedol naposledy). Ťažkosti s vykonávaním predtým bežných činností ako sú telefonovanie, varenie, posúdiť či už jedlo prijal alebo nie.  

Zmeny v reči

Chorý síce rozpráva plynule, ale obsah reči je prázdny tzv sociálna fasáda. Chorí často hľadajú vhodné slová a vzniká porucha  konfrontačnýchpomenovaní. Aj u zdravých  je  občas problémom nájsť vhodné slovo, ale osoba s Alzheimerovou chorobou zabúda už aj jednoduché slová. Alebo ich nahrádza nesprávnymi výrazmi, čím sa stáva jej reč nezrozumiteľnou. Niekedy používa vsuvky bez významu, tzv. slovnú vatu (toto, oné).

Dezorientácia v čase a priestore

Chorí majú poruchy vizuospaciálne, čo sa prejaví stratou orientácie na miestach kde sa pohybovali celé roky bez problémov. Stane sa aj zdravým ľuďom, že na chvíľu zabudnú, aký je deň, alebo kde sú. Ale osobe s Alzheimerovou chorobou sa to stáva často alebo stále. Môže sa stratiť na vlastnej ulici a nevie sa vrátiť domov. Nevie, aký je rok, mesiac i deň, často nevie adresu, kde býva, prípadne si pamätá starú.

Zhoršený úsudok

Môže sa prejaviť neprávnym zhodnotením situácie a toho, čo treba následne urobiť. Napríklad osoba s Alzheimerovou chorobou nepochopí, že má horúčku, čo vyžaduje návštevu u lekára, alebo má užiť liek. Taktiež sa  môže neprimerane obliecť napríklad v lete si oblečie kožuch a pod.

Problémy s abstraktným myslením

Človek s Alzheimerovou chorobou nepochopí zložitejšie inštrukcie, napríklad ako treba vyplniť poštovú poukážku a pod. Poruchy exekutívnych funkcií  sa prejavia neschopnosťou plánovať jednotlivé činnosti a vykonávať ich podľa určitej dôležitosti.

Nesprávne umiestňovanie predmetov

Je časté, že zdraví ľudia zabudnú, kam dali peňaženku alebo kľúče. Osoba s Alzheimerovou chorobou kladie veci na nesprávne/neprimerané miesta, napr. žehličku do chladničky, prsteň do cukorničky a pod.

Zmeny nálady a správania

Stáva sa, že ľudia bývajú niekedy smutný alebo náladový. Osoba s Alzheimerovou chorobou však môže striedať náladu veľmi rýchlo a bez zjavnej príčiny. Zmeny v mozgu sa prenášajú do duševných pocitov a prejavia sa často depresiou (obvykle nepretrváva dlhodobo), halucináciami a agresivitou pretože  si neuvedomujú že sa jedná o chorobu, liečbu často odmietajú .

Zmeny osobnosti

Osobnostné rysy sa môžu vekom trochu pomeniť. U osoby s Alzheimerovou chorobou sa postupne akoby zmazávajú pôvodné osobnostné črty a nahrádzajú ich napríklad podozrievavosť, odmietanie, roztržitosť, či vystrašenosť. Niekedy sa objavuje ľahostajnosť až apatia. U niektorých chorých pribúdajú a pretrvávajú  príznaky ako sú  paranoidné bludy a halucinácie.

Strata iniciatívy

Aj zdraví ľudia si občas neplnia povinnosti, ale po čase zase získajú svoju iniciatívu a vrátia sa k normálnemu prístupu k plneniu povinností. Osoba s Alzheimerovou chorobou je pasívna, vyžaduje neustále nabádanie do činnosti.

Rozdiel medzi tzv. rannou a neskorou formou Alzheimerovej choroby

Príznaky rannej forma Alzheimerovej choroby

  • Ranná fáza postihuje ľudí vo veku do 60 rokov, jej dĺžka trvania nie je odlišná od neskorej formy choroby.
  • Priemerný vek začatia choroby je v 47 rokoch (34-62rokov), prvý príznak je porucha pamäti.

Ďalšie prejavy sú:

  • poškodenie reči, praxie
  • vyšší výskyt depresie
  • zmeny chovania a osobnosti a strata rečových schopností
  • V záverečných fázach choroby sa pridružia  poruchy chôdze, epileptické záchvaty a myoklonus (symptóm, ktorý sa prejavuje krátkou kontrakciou jedného alebo skupiny svalov a môže spôsobiť obmedzenie voľnej pohyblivosti).
  • Stredná doba prežívania až po smrť je 8 rokov.

Príznaky neskorej formy Alzheimerovej choroby

  • Neskorá forma  postihuje ľudí vo veku vyššom ako 60 rokov.
  • Klinické prejavy rannej formy od neskorej majú len  malé rozdiely napr. jedným je neprítomnosť bolesti hlavy, ktorá sa u skorej formy vyskytuje.

Pokiaľ sa vyskytnú aj iné príznaky môže ísť o súčasné iné ochorenie ako sú Parkinsonova choroba alebo Korova choroba s Lewyho telieskami.

Dĺžka trvania Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov. Ochorenie trvá zvyčajne 3-8 rokov. Muži zomierajú na túto chorobu skôr. Ak ide o rýchlejší vývoj demencie, potom je častejšie zaznamenaná smrť u pacientov s ťažším stupňom afázie: silnejšie poškodenie rečových schopností a s vyšším výskytom primitívnych reflexov. Pacienti vo vyššom stupni ochorenia strácajú schopnosť komunikovať s okolím. Prestávajú spoznávať blízkych ľudí, rodinu, priateľov a mávajú problém udržať si očný kontakt s ľuďmi, ktorí sú s nimi a to už či sa o chorých starajú, alebo ich navštevujú. Napokon majú problém udržať sediacu polohu a stávajú sa inkontinentnými (nedokážu udržať moč) a strácajú sluch. Počas choroby pacienti zvyknú chudnúť, čo pravdepodobne súvisí so zmenami v hypotalame (podmozgová žľaza).

Diagnostika

V začiatočných štádiách sa chorý môže pokúšať skrývať prejavy svojho ochorenia. Postupne sa však prejavia a vtedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc v psychiatrickej alebo neurologickej ambulancii. Diferenciálna diagnóza Alzheimerovej choroby je ako diferenciálna diagnóza syndrómu demencie. Diagnostika vzchádza z prejavov popísaných pre toto ochorenie a pre vývoj choroby. Pri klinickom rozhodovaní je potrebné posúdiť či  je pacient dementný alebo nie. Pri demencii ide o pokles úrovne kognitívnych schopností**. Prejavy demencie sú porucha pamäte, problémy v priestorovej orientácii, porucha reči,** ktorá sa prejavuje problematickým vyjadrovaním sa či už v hovorovej alebo písomnej forme, porucha praxie súvisiaca s problémami vykonávania bežných denných úkolov.

Neuropsychologické vyšetrenie umožní rozpoznať iniciálnu – začiatočnú fázu Alzheimerovej choroby od normálneho starnutia. Medzinárodne sú odporúčané  kritéria skupiny NINCDS/ADRDA z roku 1984. Podľa týchto kritérií sa rozlišuje diagnóza na:

  • pravdepodobnú /probable/, ktorá sa prejavuje typickými príznakmi
  • diagnóza možná /possible/ sa prejavuje atypicky a vyskytuje sa často v kombináciami s inými chorobami
  • diagnóza istá /definite / je diagnóza  potvrdená histologicky

Zorazovacie metody a elektroencefalografia

Tomografia aj magnetická rezonancia sa u diagnózy a diferenciálnej diagnózy ACH zameriavané na celkovú alebo ložiskovú atrofiu mozgu a na zistenie stupňa poškodenia bielej hmoty mozgu. Záver z tomografie leukoaraioza sa popisuje zmenšením temporálnych lalokov výraznejšie ako pri normálnom starnutí, rozšírením postranných komôr, fissura anterior a fissura lateralis

U magnetickej rezonancie je výrazný znak zistenie paraventrikulárnej hyperintenzity v bielej hmote, zmenšenie hipokantu a rozšírenie spánkového rohu postrannej komory. Obe metódy majú skôr výskumný, doplnkový význam pri diferenciálnej diagnostike.

Liečba

Alzheimerovu chorobu nevieme doposiaľ kauzálne liečiť, pretože nieje známa príčina vzniku ochorenia. Sú známe však niektoré patogenetické faktory medzi, ktorými sa hľadajú súvislosti a prepojenia. Veľmi významným patogenetickým faktorom, je produkcia a ukladanie patologického proteínu beta-amyloidu (Aβ).

Psychosocioterapia

Pacientovi je vhodné pomáhať udržiavať bežné návyky a rozvíjať respektíve udržiavať funkcie, ktoré sú málo poškodené chorobným procesom. Pacienti, ktorí sú ešte schopní zúčastňovať sa skupinových psychoterapií na gerontopsychiatrických oddeleniach si môžu udržiavať duševnú aj fyzickú kondíciu precvičovaním niektorých nácvikov pamäti, orientácie a denných hygienických rituálov. Môžu tiež spoločne  počúvať hudbu, spievať a zúčastniť sa reedukačných programov. V niektorých vyspelých krajinách sú pre chorých prístupné aj počítačových programov na tréning mozgovej aktivity. Taktiež chorí sa môžu starať o zvieratá pri individuálnych programoch.

Samostatnou časťou liečby je spolupráca zdravotníkov s príslušníkmi rodiny chorého na Alzheimerovu chorobu. Špecialisti  zaučia príslušníkov rodiny chorého ako sa o takto chorú osobu majú starať. Pre problematické adaptačné syndrómy je najlepšie chorého nechať v domácom prostredí a spolupracovať s kompetentnými zdravotníkmi. Avšak pokiaľ je starostlivosť najmä na rodinne, hlavne na najbližších členoch rodiny, nedá sa predísť ich neurotizácii počas liečby blízkej osoby.
Nemocničné pobyty sú nutné pri vážnejších problémoch v chovaní chorého alebo iných zdravotných komplikáciách a tiež pokiaľ opatrovateľ nezvládne určitý úsek opatrovania.

Farmakologická terapia

V klinickej praxi sú najmä dve skupiny látok,  ktorých použitie sa zakladá na dôkazoch (evidence-based). Od podania liekov z týchto dvoch skupín sa očakáva spomalenie progresie demencie a mnohých príznakov ochorenia, spomalenie nástupu ťažkých štádií demencie, predĺženia doby, kedy  postihnutí pacienti sú premiestňovaní do liečebných zariadení alebo do zariadení sociálnej starostlivosti.  

Na dôkazoch sú založené dva postupy: liečba inhibítormi mozgových cholinesteráz a  liečba inhibítorom glutamátergních receptorov typu NMDA memantinem.

Farmakologická terapiasa zabezpečuje:

  • Preventívne pôsobenie protizápalových látok a estrogénov u Alzheimerovej choroby dochádza často k sterilnej zápalovej reakcii, niektoré práce potvrdili vhodnosť podávania protizápalových látok. U žien pôsobí preventívne podávanie napríklad estrogénov.
  • Postupy pri kongitívnej stratégii sú podávanie látok inkorporujúcich sa /včleňujúcich sa/ do neuronálnej membrány sa skúšajú v kombinácii s inými farmakologickými prístupmi.
  • Nekongitívna farmakoterapia sa používa  pri pridružení nekongitívnych symptómoch Alzheimerovej choroby, ako sú paranoidne halucinatórne syndrómy, poruchy spánku, depresívne stavy, stavy úzkosti. Pri Alzeimerovej poruche dochádza nielen k nespavosti, ale aj k prevrátenému režimu. Pacient cez deň spí a v noci bdie, spánok býva prerušovaný. Liečba v takýchto prípadoch môže byť aj krátkodobé podávanie hypnotík. Používanie liekov ako sú benzodiazepíny trvá len výnimočne krátky čas s ohľadom na predídenie poškodenia  pamäte.

Chirurgická terapia

Pokusy o transplantáciu embrionálneho mozgového tkaniva neboli doposiaľ veľmi úspešné. Pri liečení Alzheimerovej choroby má byť terapia komplexná. Rovnako významné sú farmakoterapia aj s psychosocioterapiou. Táto ktorá má byť cielená na riešenie daného problému a nie na zmenu osobnosti pacienta. Účinným prostriedkom zvyšovania obranyschopnosti organizmu, najmä však mozgu, je duševná a telesná činnosť. Prostredie bohaté na podnety a intenzívnu aktivitu pomáha zväčšovať mozgový objem, zvýšiť hmotnosť a rozmnožiť počet spojení medzi jednotlivými mozgovými bunkami, čím sa zlepší jeho výkonnosť.

Bezpečnostné opatrenia v domácnosti

V domácnostiach kde je pacient s Alzheimerovou chorobou sa musia pripraviť určité bezpečnostné opatrenia:

  • zabezpečenie zábrany otvárania okien
  • zabezpečenie zamykania dverí – aby chorý nemohol nepozorovane odísť
  • vhodná posteľ
  • Priestor, kde chorý spí, by mal mať okolo postele bezpečné prostredie bez ostrých a tvrdých predmetov.
  • Na nábytku nemať zbytočne veľa vecí a predmety pre denné používanie dávajme na rovnaké miesto.
  • Obmedzte zdroje hluku.
  • Aplikujte tichú, vhodnú muzikoterapiu.

Organizovanie bežného života chorého

  • Je vhodné viesť pacienta k tomu, aby sledoval dni v kalendári a tak nestrácal pojem o aktuálnom čase.
  • Napísať mu rozvrh, ktorý bude obsahovať harmonogram denných aktivít a umiestniť ho na prístupné a viditeľné miesto. Rozvrh má zahŕňať čas, kedy chorý vstáva, robí bežnú dennú hygienu, kedy prijíma stravu aj čas užívania liekov, dobu kedy má ísť na prechádzku, cvičí a spí.    
  • Je vhodné požívať zvukový signál,  ktorý by pripomínal čas na rôzne denné aktivity (branie liekov, čas jedenia a pod.)
  • Lieky je potrebné mať uložené v dóze na to určenej (dóza z plastu, kde sú označené jednotlivé komôrky názvami dní a umiestnené tak, že chorý vie ktoré lieky má brať ráno, na obed a večer).
  • Napísať a umiestniť zoznam  pripomienok, čo má chorý plniť - ako je vypnúť elektrické spotrebiče, zamknúť dvere a pod.
  • Pre chorého pripravíme zoznam potrebných adries a telefónnych čísiel. Taktiež nákres a popis ako sa dostať domov a rôzne dôležité informácie.
  • Zásuvky na  nábytku označíme štítkami s uvedeným  obsahom zásuvky.
  • **Označiť si fotky s menami ľudí, ktorých stretávate pravidelne.  **
  • Chorému zriadime jednoduchý šatník, pre zjednodušenie jeho obliekania. Je dôležité preveriť, či chorý užíva všetky lieky, ktoré má určené
  • Zabezpečiť návštevu pravidelných lekárskych kontrol.
  • Zabezpečiť chorému zdravú a diétne hodnotnú stravu a vynechať z nej alkohol.
  • Venovať sa tomu, aby chorý pravidelne cvičil a každý deň chodil na prechádzky, pričom je potrebné brať do úvahy čas na oddych chorého.

Alzheimerova choroba predstavuje závažný zdravotnícky a sociálny problém s výrazne celospoločenskými rozmermi. Ochorenie sa priamo týka troch subjektov: chorého, jeho príbuzných a ošetrujúceho personálu.

Na zvládanie tejto náročnej práce je potrebná hlboká znalosť priebehu ochorenia, dôkladné porozumenie špecifickému správaniu ľudí s demenciou a osvojenie si potrebných zručností pre komunikáciu s nimi. Rodinní príslušníci potrebujú porozumenie v ich náročnej úlohe a tiež dostatok informácií o priebehu ochorenia.

O informácie môžu požiadať v Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti, odkiaľ im môžu poslať bezplatne brožúrky: Pomoc opatrovateľom (aj v maďarskej verzii Könyebb vele élni), Alzheimerova choroba ako ďalej?

Pri potrebe konzultovania problémov s ochorením ACH je k dispozícii bezplatná infolinka Alzheimerovej choroby 0800 157 777 každú stredu od 17.00 do 20.00 h.

Prečítajte si viac o postihnutí, ktoré môže spravádzať Alzheimerovu chorobu: Demencia

Literatúra

  1. F.Koulík, R.Jirák: Alzheimerova nemoc a další demence, vydalo : Grada publishing, spol.s.r.o. U PRUHONU, Praha 1998 str.11-232
  2. FILIPČÍK, Peter - NOVÁK, Petr - MRAVEC, Boris - ONDIČOVÁ, K. - KRAJČIOVÁ, Gabriela - NOVÁK, Michal - KVETŇANSKÝ, Richard. Tau Protein Phosphorylation in Diverse Brain Areas of Normal and CRH Deficient Mice: Up-Regulation by Stress. In Cellular and Molecular Neurobiology, 2012, vol., no., pp. 1-9. (2.423 - IF2011). ISSN 0272-4340.
  3. Orazio Zanetti, Marco Trabucchi, Giuseppe
  4. Voľne preložené podľa Alzheimer´s Association, 2001
  5. R. Jirák: Farmakoterapia Alzheimerovej poruchy, Remedia, 2010