Cestovateľská hnačka

Foto zdroj: Shutterstock.com

Väčšina hnačiek (50 - 80 %) je bakteriálneho pôvodu a najčastejším vyvolávateľom sú enterotoxické kmene baktérie Escherichia coli, salmonely, šigely, kampylobaktery, z vírusov sú najčastejšími pôvodcami vírus Norwalk (Norovírus), rotavírusy a adenovírusy, z parazitov je to Giardia lamblia a Entamoeba histolytica. Avšak v 15 - 20 % prípadov sa nezistí, aký mikroorganizmus hnačku vyvolal.

Diagnostika vychádza najmä z anamnestických údajov. Na základe ťažkostí si ju stanoví už aj samotný pacient a vo väčšine prípadov odznie počas 1 - 2 dní bez liečby. Ak hnačka neustupuje, alebo sa v stolici objaví krv alebo hlieny, tak väčšinou pacient vyhľadá lekára. Ten dá urobiť aj mikrobiologické vyšetrenie, čím sa zistí pôvodca ochorenia.

Kde je riziko najväčšie?

Foto zdroj: Shutterstock.com

Najrizikovejšie destinácie pre vznik infekcie sú rozvojové krajiny Latinskej Ameriky, Afrika, Stredný Východ a Ázia. A tu je dôvodom najčastejšie porušenie základných pravidiel hygieny, požitím kontaminovanej potravy alebo vody.
Prameňom pôvodcu infekcie je kontaminovaná potrava alebo voda od chorých s hnačkovým ochorením, alebo od osôb, ktoré nemajú žiadne klinické príznaky ochorenia (bezpríznakoví nosiči).

Aké ďalšie problémy nás môžu zaskočiť a ako im predísť? Pozrite si tiež:

Zvládnite všetky nástrahy na cestách a užite si skvelú dovolenku!

Čo všetko ju spôsobuje?

Hnačkové ochorenie je vyvolané tiež nedostatočnou tepelnou úpravou stravy a pri nesprávnej príprave stravy, či jej skladovaní. U väčšiny má hnačka náhly začiatok s rôznou frekvenciou hnačiek, občas sa objaví pocit na zvracanie, alebo aj zvracanie, kŕče v bruchu, nafukovanie a nechutenstvo. Vážnejšie prípady sú aj s výskytom krvi alebo hlienov. Pri častých hnačkách je pacient ohrozený dehydratáciou. 

Prevencia

V prvom rade sa treba vyvarovať konzumácii potravy z pouličných stánkov, kde sa jedlá pripravujú v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny.

**Platí niekoľko zásad, ktoré sa oplatí dodržať: **

Foto zdroj: Shutterstock.com

• jedlo konzumovať ihneď po jeho príprave, pokiaľ je ešte teplé,
• zeleninu tiež konzumovať len po tepelnej úprave,
• šaláty radšej nekonzumovať vôbec,
• ovocie len také, ktoré sa dá ošúpať, a keď sa nedá uvariť alebo ošúpať, radšej ho nekonzumovať
• zmrzlinu len balenú z kontrolovaných výrobní,
• vodu na pitie aj na umývanie zubov len z originálne balených fliaš,
• umývať si ruky pred jedením a vždy po použití toalety.

Ak cestujete do krajín, kde sa vyskytuje cholera alebo týfus, treba zvážiť možnosť dať sa zaočkovať.

Čo robiť, ak už hnačku chytíme

Foto zdroj: Shutterstock.com

Pri hnačke je najdôležitejšie prijímať tekutiny a soli. Nesmie dôjsť k odvodneniu organizmu. Dehydratácia je nebezpečná a veľmi rýchlo postupuje predovšetkým u malých detí a starých ľudí. V lekárňach sa predávajú špeciálne rehydratačné roztoky označené ako ORS (Oral Rehydration Solution). Podobný roztok sa dá pripraviť aj svojpomocne z cukru (4 – 5 kociek), kuchynskej soli (1 kávová lyžička), šťavy z citróna, pomaranča alebo grepu (do 1 litra pitnej vody).

Možné je použiť aj iónové nápoje pre športovcov (nie deťom), minerálne vody s vysokým obsahom sodíka a draslíka. Vhodný je aj nesladený čierny čaj. Ak pacient vracia, tekutinu mu treba podávať po lyžičkách alebo prostredníctvom namočenej látky, z ktorej roztok vysaje ústami. Inak je potrebné zavodnenie infúziou. Farba moču nesmie byť tmavožltá.

Prečítajte si tiež, ako predísť iným problémom pri cestovaní:

Zvládnite všetky nástrahy na cestách a užite si skvelú dovolenku!