Horúčka marburg

Jedná sa o nebezpečné vírusové ochorenie patriace do skupiny hemoragických horúčok. Vírus Marburg bol prvý raz diagnostikovaný v roku 1967 u laboratórnych pracovníkov továrne na očkovacie látky v Nemecku, v blízkosti Frankfurtu, v meste Marburg.

Jedná sa o nebezpečné vírusové ochorenie patriace do skupiny hemoragických horúčok. Vírus Marburg bol prvý raz diagnostikovaný v roku 1967 u laboratórnych pracovníkov továrne na očkovacie látky v Nemecku, v blízkosti Frankfurtu, v meste Marburg. Vtedy sa zamestnanci miestneho laboratória nakazili od afrických zelených opíc dovezených z Ugandy. Všetci nakazení zomreli. Úmrtnosť tohto vírusového ochorenia dosahuje 25 %.

Pôvodca nákazy

Vírusy Ebola a Marburg sú podobné RNA vírusy zo skupiny Filovírusov. Zatiaľ nebol zistený prirodzený hostiteľ, ani druh zelených opíc sa nepotvrdil ako zdroj infekcie. Obe ochorenia sú prenosné krvou, s vysokou mierou smrtnosti, vírusy napádajú ľudí a niektoré primáty.

Prenos nákazy

Z prírodných rezervoárov je zdrojom nákazy neznámy druh zvieraťa, nebolo určené, o ktorý druh zvieraťa ide. Prenos zo zvieraťa na človeka je doteraz neobjasnený. Najčastejším zdrojom nákazy je chorý človek s primárnou infekciou, hlavne človek v nemocničnom prostredí, prenos je zabezpečený úzkym kontaktom s biologickým materiálom a exkrétmi, ako sú sliny, krv, moč. Pri horúčke Marburg bol preukázaný prenos aj kontaktom s biologickým materiálom z opíc.

Inkubačná doba

  • inkubačná doba od 3 - 9 dní
  • niektoré informačné zdroje uvádzajú od 5 - 10 dní

Výskyt

Vírus Marburg bol prinesený spolu s primátmi z africkej Ugandy do mesta Marburg, zavlečený bol aj do Belehradu a Kosova. Výskyt mimo afrického kontinentu nebol zaznamenaný.

Diagnostika

Diagnostika horúčky je komplikovaná pre nešpecifickosť klinických symptómov. Nie je problém si pomýliť symptómy, ako sú červené oči a kožná vyrážka, s častejšie sa vyskytujúcimi manifestnými infekčnými chorobami. Z laboratórnych vyšetrovacích metód sa používa sérologický dôkaz, reakcia PCR a taktiež sa dá izolovať vírus priamo z krvi alebo z pečene. Vírus sa potom pokusne kultivuje na laboratórnych zvieratách.

Príznaky

Všeobecne možno povedať, že priebeh Marburgskej horúčky je klinicky ľahší ako priebeh horúčky Ebola, aj smrtnosť ochorenia je nižšia. Klinické prejavy zahŕňajú horúčky, zimnicu, bolesti svalov a hlavy. Po piatich dňoch od prepuknutia ochorenia sa objavuje makulopapulárna vyrážka (vyrážka spojená so škvrnami a pľuzgiermi). Vracanie, nauzea, bolesti hrdla, brucha a hnačka sa môžu objaviť, ale nie je to podmienkou. Možný je tiež výskyt masívneho krvácania - aj do vnútorných orgánov, zlyhanie pečene či multiorgánové zlyhanie.

Liečba a prevencia

Doposiaľ neexistuje presný postup liečby, keďže vírusy Ebola a Marburg nereagujú na interferón. Liečba je teda symptomatická.

Prevencia

  • prísna karanténa infikovaného pacienta
  • zamedzenie kontaktu iných osôb s kontaminovaným biologickým materiálom
  • osobné ochranné prostriedky - t.j. rúška, rukavice, plášť, špeciálny odev
  • nutnosť pracovať len v špeciálnych laboratóriách s označením 4. úrovne bezpečnosti (BSL4)

Lieratúra:

- Dorko E. a kol.: Bakteriálne, vírusové, parazitárne a mykotické zoonózy. Vírusové a parazitárne zoonózy. Košice, EQUILIBRIA, s.r.o., 2009., 368 s. ISBN 9788089284320. - Provazník, K, a kol.: Manuál prevence v lékařske praxi. Praha, Státní zdravotní ústav, Fortuna, 1996, ISBN80-7168-400-7. - http://www.cdc.gov/ncidod/dvrd/spb/mnpages/dispages/marburg/qa.htm - http://en.wikipedia.org/wiki/Marburg\_virus