Kožné choroby - pyodermie

Zaraďujú sa medzi najčastejšie kožné choroby. Pyodermie sú primárne infekcie kože, vlasového folikulu a kožných žliaz. Sú to hnisavé kožné ochorenia, ktoré najčastejšie vznikajú pod vplyvom mikroorganizmov, baktérií – streptokokov a stafylokokov.

Kožné problémy Zdroj foto: Shutterstock.com

Zaraďujú sa medzi najčastejšie kožné choroby. Pyodermie sú primárne infekcie kože, vlasového folikulu a kožných žliaz, vyvolané pyogénnymi baktériami, ktoré sú sprevádzane nahromadením leukocytov a tvorbou hnisu. Sú to hnisavé kožné ochorenia, ktoré najčastejšie vznikajú pod vplyvom mikroorganizmov, baktérií – streptokokov a stafylokokov. Závažným problémom, ktorý sa týka všetkých pyodermií vyvolaných stafylokokmi, je narastajúca odolnosť tzv. meticilín-rezistentných kmeňov, ktoré sú vysoko odolné voči účinkom antibiotík.

Tieto ochorenia sa vyskytujú u všetkých vrstiev obyvateľstva, ale vo zvýšenej miere najmä u baníkov, pracovníkov hutného, chemického priemyslu a kovopriemyslu, stavebníctva, u detí a u vojakov.


Prečítajte si aj:

Kožné ochorenie, ktoré na jeseň skrývame pod šatami

Príznaky

Klinický obraz pyodermií, ich intenzita a priebeh závisia od schopnosti mikroorganizmov vyvolať ochorenie a od vnímavosti i odolnosti jedinca. Streptokoky a stafylokoky (koky, v mikroskope majú guľovitý tvar) sa vyskytujú vo veľkom množstve i na koži zdravej, ale tá je za normálnych okolností voči ich pôsobeniu odolná.

Hnisavé kožné ochorenia vznikajú buď pri stretnutí s výnimočne virulentnými kokmi, alebo pri porušení štruktúry alebo kontinuity (celistvosti) kože (napr. z drobných mikroúrazov trieskami, kovovými či drevenými pilinami, minerálmi, pôsobením trenia atď.), pri rozrušení ochranného kyslého kožného plášťa (pôsobením alkálií, malty, cementu, detergencií, rozpúšťadiel atď.) a spolupôsobením ďalších škodlivých faktorov, ako je napr. macerácia (rozmočenie) kože vlhkom (potenie, pracoviská s mokrým prostredím, parou), nedostatočná osobná hygiena a náhodné zníženie celkovej odolnosti organizmu napr. pri vírusovom ochorení, pri nadmernom bdení, pri jednostrannej výžive a pod. Individuálne zvýšený sklon k pyodermiám sa popisuje u pacientov s diabetes mellitus, pri nedostatku imunoglobulínov, pri tuberkulóze, poškodení pečene (hepatopatie) a iných ochoreniach.

Rozdelenie pyodermií:

  1. Epidermálne pyodermie

Sú to povrchové infekcie vyvolané pyogénnymi baktériami, ktoré vznikajú v oblasti epidermy. Príčinou ochorení sú najmä streptokoky, stafylokoky, často zmiešaná infekcia.

  1. Impetigo contagiosa
  2. Impetigo bullosa
  3. Impetigo non-bullosa
  4. Ecthyma simplex

1.3. Ecthyma gangraenosum (terebrans)

1.4. Dermatitis exfoliativa neonatorum (staphylococcal scalded-skin syndrome, SSSS)

1.5. Bulla repens

1.6. Dermatepidermatitis microbica erythematosquamosa

  1. Pyodermie vlasového folikulu

Do tejto skupiny patria hnisavé infekcie tkanív vlasového folikulu vyvolané pyogénnymi baktériami, ktoré prenikajú z povrchu kože do hlbších tkanív pozdĺž vlasu. Príčinou sú najčastejšie stafylokoky.

2.1. Ostiofolliculitis (impetigo Bockhart)

2.2. Folliculitis et perifolliculitis

2.2.1. Folliculitis simples barbae

2.2.2. Folliculitis gramnegativa

2.2.3. Folliculitída vyvolaná mikróbom Pseudomonas aeruginosa (whirlpool folliculitis)

2.3. Folliculitis decalvans capillitii, Folliculitis decalvans faciei

2.4. Folliculitis sclerotisans nuchae (acne keloid)

2.5. Folliculitis et perifolliculitis capitis abscedens et suffodiens

2.6. Furunculus

2.7. Carbunculus

  1. Pyodermie potných žliaz

Tieto primárne ochorenia, pyogénne infekcie ekrinných potných žliaz alebo ich vývodov sú zriedkavé. Vyvolávajú ich najmä stafylokoky.

Ekrinné žľazy sú malé potné žľazy, pokrývajú celý povrch tela s výnimkou červenej časti pier, nechtového lôžka, kože malých pyskov, klitorisu, koncovej časti pohlavného údu  a vnútorného listu jeho predkožky. Ekrinné žľazy sa  nachádzajú  v podkožnom väzive, produkujú aromatický sekrét. Najväčší počet žliaz je v koži dlaní, spodnej časti chodidiel nôh a v axilách. Ich celkový počet sa odhaduje na 2 – 2,5 milióna, ale ich rozloženie nie je rovnomerné a ich hustota je individuálna a závislá od veku. Žľazy sú veľké 3 – 5 mm, vystlané jednovrstvovým kubickým epitelom. Na pohľad sú „prázdne“, ústia do vlasových folikulov - bunky odlučujú svoje vrchné časti bunky spolu so sekrétom. Na povrchu kože baktérie sekrét rozkladajú, čím vzniká charakteristický zápach.

So sekundárnou stafylokokovou infekciou vývodov ekrinných potných žliaz sa stretávame niekedy pri infikovaných potničkách  u novorodencov a dojčiat. 

        3.1 Hidradenitis suppurativa

  1. Pyodermie kože a mäkkých podkožných tkanív

Tieto baktériové infekcie kože a mäkkých podkožných tkanív sú charakterizované šíriacim sa, akútnym, rozsiahlym, vodnatým opuchom tkaniva a jeho zápalom, často sprevádzaným celkovými príznakmi – horúčkou, triaškou, malátnosťou. Ak je infekcia spojená s nekrotickým rozpadom tkaniva, predstavuje život ohrozujúci stav, vyžadujúci okamžitý chirurgický zásah. Príčinou sú najmä stafylokoky.

4.1. Erysipelas

4.2. Cellulitis

4.3. Phlegmona

  1. Chronické pyodermie

Do tejto skupiny môžeme zaradiť niektoré dermatózy, ktoré sú charakteristické kultivačným dôkazom pyogénnych baktérií, chronickým priebehom. Klinický obraz je veľmi rozdielny a príčina nejasná. Jednoznačné definovanie tejto skupiny ochorení je problematické. Príčiny sú rôzne.

  1. Pyodermia vegetans
  2. Pyodermia ulcerosa serpiginosa
  3. Acne necrotica

Diagnóza

Diagnóza sa stanoví na základe klinického obrazu ochorenia. Na základe kultivačného vyšetrenia je možné presne stanoviť pôvodcu ochorenia a tiež, jeho citlivosť na potrebné antibiotiká.

Liečba

Pri menšom rozsahu postihnutia kože infekciou postačuje miestna liečba, odstránenie chrást a podanie lokálnych antibiotík v mastiach. Môžu byť účinné i obklady s antiseptickým obkladom. V prípade rozsiahlych ťažkých poškodení tkaniva sa pacientovi podávajú celkové antibiotiká. Nezanedbateľné sú i protiepidemické opatrenia napr. v detských kolektívoch a tiež zvýšená osobná hygiena.

Prevencia

Dodržiavať základné hygienické návyky najmä v detských kolektívoch materských škôl. U dospelých i u detí si nepožičiavať uteráky, oblečenie ani ďalšie predmety osobnej hygieny – napr. žiletky. Absolvovať preventívne prehliadky, najmä čo sa týka svrabu a zavšivavenia, pred nástupom do škôl v prírode a po návrate z nich. Tlmiť svrbenie pri rôznych kožných ochoreniach. Zdravé deti izolovať od chorých. Nechty strihať nakrátko. Vyhýbať sa fajčiarskemu prostrediu i podchladeniu. Pokiaľ je člen kolektívu infikovaný, po každom umytí použiť nový uterák a po každom dotyku s chorou kožou si dobre umyť ruky. Používať antibakteriálne mydlo.

V priemyselnom odvetví, kde sa pyodermie vyskytujú častejšie, je potrebné zaviesť nasledujúce preventívne opatrenia:

  • hygienicko-technické opatrenia (uzavreté priestory, ochranné odevy a rukavice, dôsledné používanie mydla a sprchy, častá výmena pracovných odevov),
  • individuálna profylaxia – okamžité ošetrenie všetkých mikrotraumatických poškodení kože vhodnými dezinfekčnými prostriedkami.

Prečítajte si aj tento článok:

Kožné ochorenie, ktoré na jeseň skrývame pod šatami