Poruchy pozornosti u dospelých

Poruchy pozornosti, aktivity (tým sa myslí hyperaktivita, tzn.zvýšená aktivita) a impulzivity sú známe aj pod anglickou skratkou ADHD (Attention deficit and hyperactivity disorder). Začínajú už v rannom veku u detí, postihujú približne 6 až 7 percent detskej populácie.

Poruchy sústredenia Zdroj foto: Shutterstock.com

Neliečená ADHD sa prenáša z detstva do dospelosti

40 až 50 percent detí prechádza s touto poruchou aj do dospelosti, zvyšok detí ju prekoná. Teda každý dospelý, trpiaci ADHD, ňou trpel už v detstve. Často sa však môže stať, že ju dotyčná dospelá osoba nemala diagnostikovanú a liečenú. Pomer výskytu poruchy u žien a mužov je takmer rovnaký.

S touto poruchou je spojená aj porucha kontroly vnútorných impulzov, preto dotyčná osoba môže byť označená ako impulzívna. V dospelosti prevláda hlavne porucha pozornosti. Istou výhodou v dospelosti je to, že sa prejavy ADHD môžu znižovať a nakoniec úplne ustúpiť.


Prečítajte si aj:

Neurofeedback terapia - získajte kontrolu nad svojim mozgom

Symptómy ADHD v dospelosti

Dôležitým prejavom u dospelých je akýsi nejasný vnútorný nepokoj, potreba pohybovať sa, hýbať sa (telesný nekpokoj), stále niečo robiť. Títo dospelí majú problém dlhšie sedieť na mieste, sedavé zamestnanie je veľmi náročné, musia sa neustále pohybovať a riešiť doslova čokoľvek. Takého správanie môže zamieňané za workoholizmus. Ak nemôžu inak, hrajú sa s prstami či ceruzkou a vyzerá to potom ako nervozita, majú rýchly tok reči, problém stáť na jednom mieste.

Dospelý človek trpiaci ADHD na sebe môže pozorovať aj tieto symptómy: problém koncentrovať pozornosť, zapamätať si informácie, organizovať si úlohy, ukončiť prácu na čas, postupovať podľa pokynov, prokrastináciu (odkladanie úloh na poslednú chvíľu), zábudlivosť, neskoré príchody, problém koncentrovať sa pri čítaní, problém kontrolovať hnev, zmeny nálad, slabé organizačné schopnosti, užívanie drog, závislosti a iné.

Úroveň problémov ADHD

Môže byť rôzna u každého jednotlivca, od permanentného „zaťaženia“ týmito príznakmi až po menej závažné prejavy, objavujúce sa iba občas a v určitých situáciách. Niektorí sa dokážu sústrediť pri čítaní, ak sú zaujatí, iní vôbec nie. Niekto hľadá stimuláciu a adrenalín, iný nemusí.

Problém s ADHD je v tom, že sťažuje danému človeku život či už je to doma (napr.pokuty za prekročenie rýchlosti, strata vodičského oprávnenia, možné havárie, časté fajčenie, užívanie alkoholu a drog, nízky príjem, psychické problémy), vo vzťahu (viac manželských problémov, častejšie rozchody, viac manželstiev) alebo v práci (častá zmena práce, slabý výkon, menšia spokojnosť v práci, chabé úspechy).

Dve skupiny dospelých s ADHD

U postihnutých touto poruchou prevládajú jednotlivé problémy (tzn.porucha pozornosti, hyperaktivita, impulzivita) v rôznom pomere.

Preto sa delia dospelí s ADHD na dve skupiny:

  1. skupina, kde prevláda skôr hyperaktivita (zvýšená aktivita);
  2. skupina, kde prevláda skôr porucha pozornosti.

Obe tieto skupiny dospelých s ADHD majú potom aj svoje typické problémy. V prvej skupine, kde prevláda hyperaktivita je stav “horší“, pretože sa príznaky spájajú s agresivitou a poruchami správania (v zmysle problémového správania sa voči okoliu). Ďalej to môže byť znížená kontrola impulzov (teda impulzivita), slabá organizácia vecí a zvýšená aktivita. Častejšie prevláda u mužov ako u žien.

Druhá skupina je akoby ľahšia, pretože je tu menšia agresivita a výskyt porúch správania ako v tej prvej (menej konfliktov s okolím). Pridávajú sa však iné problémy a ťažkosti ako depresie, úzkosti, chronická únavy, nízke sebavedomie, nízka tolerancia frustrácie, vzťahové problémy, odmietanie okolia. Pomer mužov a žien je rovnaký.

Diagnostika ADHD u dospelých

Má niekoľko úrovni – sú to celkové vyšetrenie a vylúčenie, že nejde o iné problémy, psychologické testovanie a rozhovor. Rozhovor sa týka celej minulosti pacienta, nakoľko ADHD nenastupuje v dospelosti, ale problémy museli byť už aj v detstve, preto je potenciálne možné uskutočniť rozhovor aj s rodičmi, ktorí by sa vedeli vyjadriť k symptómom v detstve daného pacienta.

Pri liečbe sa vytvára plán ako postupovať v danom prípade. Väčšinou pozostáva z medikamentóznej liečby (lieková forma), terapie, edukácie a učenia sa o ADHD plus podpory zo strany rodiny.

Využívané lieky sú stimulanty, ktoré sú veľmi účinné a zistili sa výskumne značné pokroky pri liečbe. Samozrejme sa využívajú aj iné lieky, podľa zváženia lekára.

Pri terapii sa často využíva: kongitívno-behaviorálna terapia (zvyšovanie sebavedomia, získavanie zručností), tréningy relaxácie a zvládania stresu (zníženie úzkosti a stresu), ďalej učenie sa manažmentu prác, činností a úloh (vytváranie si cieľov, ich plnenie) alebo manažment práce (podpora výkonu v práci). Terapia môže zahrnúť aj edukáciu rodiny alebo aj terapiu rodiny (pomoc pacientovi aj rodine pochopiť a zvládať spoločne problém).

Liečba pomáha lepšie sa cítiť. Kontrola u lekára je dôležitá, lebo s touto poruchou sa môžu spájať aj iné problémy, ako sú úzkosť, poruchy nálad, problémy učenia, obsesívno-komplulzívna porucha alebo rôzne závislosti.

V prípade ADHD je dôležité nasledovné: brať lieky, ako je predpísané, organizovať si čas a úlohy, dýchať pomalšie, odstrániť zo svojho okolia všetko, čo nás ruší (hudba, televízia, preferovať tichšie prostredie, umožňujúce lepšiu koncentráciu), vybiť extra energiu - pomáha tu cvičenie, koníčky a pod.

V prípade uvedomenia si týchto problémov je dobré obrátiť sa na lekára alebo psychológa, ktorí vás nasmerujú k získaniu účinnej pomoci pre vás.


Prečítajte si aj tento článok:

Neurofeedback terapia - získajte kontrolu nad svojim mozgom