Keď má dieťa cukrovku

Paulínke pred niekoľkými rokmi ako päťročnej diagnostikovali cukrovku. „Začalo sa to tým, že ju čím ďalej, tým viac pálila ´šušulka´. Bolo nám to čudné, tak sme zašli za obvodnou lekárkou,“ spomína Paulínkina mama. Krúžok pri vyšetrení moču ozelenel.

Od obvodnej lekárky viedla cesta rovno do petržalskej nemocnice na Antolskej. Paulínke z prsta namerali – ako hovorí jej mama – 29 „glyčiek“.

„Až spätne mi potom došlo, ako sa predtým správala... Ako bola stále smädná, viac vyčerpaná, unavená. A hlavne veľa jedla. Ešte sme si z nej s manželom uťahovali, že toľko papá a vôbec nepriberá... Nepriberala a málo rástla,“ hovorí Paulínkina mama.

Vtedy v petržalskej nemocnici sa strašne rozplakala. Dokonca viac ako Paulínka, ktorá všetko znášala až nadštandardne statočne. Tej ani neprekážalo, keď jej pri odbere krvi nevedeli trafiť do žily.

Prečo?

„Stále som sa pýtala, prečo sa to stalo. V rodine sme takúto diagnózu nemali, moja mama dostala cukrovku asi pred rokom. Paulínka mala pri narodení tri kilá, kojila som ju 13 mesiacov,“ spomína Paulínkina mama.

Po prvých vyšetreniach na Antolskej sa presunuli do nemocnice na Kramároch, kde Paulínka dostala infúzie a čakal ju týždeň hospitalizácie. Pre mladú matku troch detí blesk z jasného neba, zlom v živote, šok...

A zasa začala spomínať na problémy, ktorým pred zistením cukrovky nepripisovala až taký význam. „Paulínka trpela od dvoch rokov kašľom, ktorý sa prejavoval najmä na jar a jeseň. Zisťovali sme príčiny, ale na nič sa nedošlo. Alergička ani astmatička nebola, no ako neskôr skonštatovali lekári, zrejme sa jej ´pošramotil´ imunitný systém.“

Hneď v prvý týždeň v nemocnici Paulínke nasadili inzulín – žltý, ktorý jej pichali ráno, naobed a o 17. h a o 20. h – zelený. Štyrikrát denne dávky inzulínu pre päťapolročné dieťa... Napriek tomu „glyčky“ nemala dobré. Výsledky hladiny cukru boli stále rozkolísané a sú také dodnes. A pichaní je päť: o 6.30 jeden druh lieku, o 6.45 h dostane iný, presne na poludnie opäť dávka žltého inzulínu, ktorá sa opakuje o 17.h a o 19. h ešte raz zelený.

Jedálny lístok – prísna diéta

Po zistení Paulínkinej cukrovky nastali výrazné zmeny v jedálnom lístku rodiny. Pre Paulínku začalo obdobie prísnych diét. Veľmi prísnych. „Všetko som presne vážila, nedovolili sme jej žiadne koláče. Biely rožok či chlieb dostala len sporadicky, ak mala problémy,“ hovorí Paulínkina mama.

Ako vyzerá taký bežný jedálny lístok školáčky Paulínky? „Na raňajky máva väčšinou grahamový rožok a kakao. Desiatu tvorí grahamový rožok a ovocie. Na obed máva polievku, zemiaky – ktoré sú najvhodnejšou prílohou pre diabetika a nejaké, menej zahustené, mäsko a nakoniec nejakú diabetickú sladkosť. Na olovrant dostane ovocie alebo jogurt. O 17. h má Paulínka prvú večeru, ktorá je buď čo bolo na obed, alebo nejaká obložená bageta, prípadne acidko, kakao... podľa toho, či sme niekde vonku, alebo doma. Druhú večeru má o 20. h a to je rožok alebo jogurt, podľa toho, ako je hladná,“ opisuje podrobne mama Paulínky.

Psychika

Aj keď Paulínka znáša svoju diagnózu viac ako statočne, predsa sa niektorým typickým príznakom nevyhne. Je precitlivelá, často nervózna – dnes už aj zo školy. No podľa svojej mamy – drží sa. A z jej hlasu sa dá cítiť, že je na ňu v tomto tak trochu aj pyšná. Paulínka vraj volá zo školy, ak jej niekto niečo ponúka, pýta si povolenie zjesť akékoľvek iné jedlo, ako má určené. Je stopercentne disciplinovaná. „Aj preto sme jej dali mobil – inak by ho určite nemala,“ usmeje sa Paulínkina mama.

Škola

Aj v tej má šťastie – učiteľka vychádza Paulínke úplne v ústrety. Dovolia jej najesť sa, ak to potrebuje, zavolať – jednoducho, v škole so svojou diagnózou nemá problém. Ani so spolužiakmi, ktorí ju berú ako jednu z nich.

V škôlke to bolo podobné. Akurát pred obedom odchádzala domov. O trištvrte na dvanásť bolo treba pichať inzulín. „Potom sa už aj naobedovala a zostala doma, keďže som aj tak bola na materskej.“

Dnes sa situácia výrazne nezmenila – Paulínke treba v rovnakom čase pichnúť inzulín a o dvanástej sa naobedovať. Rodina má šťastie, bývajú neďaleko Paulínkinej školy a učitelia situáciu chápu.

Vo filme Oceľové magnólie – jedna z hlavných hrdiniek, ktorú stvárňuje Julia Roberts – má cukrovku a v kaderníctve dostane triašku. Prítomné dámy jej rýchlo zháňajú džús a ona sa po nanútenom vypití ako-tak upokojí... „Áno, je to tak,“ ozrejmuje Paulínkina mama. „Ak dostane Paulínka triašku, musíme jej rýchlo dať nejaké ovocie alebo džús. Niekedy, keď ma veľkú krízu, jej dovolíme zjesť aj niečo s repným cukrom a vtedy si to úplne vychutnáva.“