Prirodzené antikoncepčné metódy

Princíp prirodzených metód antikoncepcie

Mnohé páry uprednostňujú zo zdravotného, ale aj etického hľadiska prirodzené metódy antikoncepcie. Prirodzená antikoncepcia patrí medzi neabortívne metódy a jej podstata je vo využívaní neplodných dní počas menštruačného cyklu. Pre každú ženu je veľmi dôležitá ovulácia. Pokiaľ chce otehotnieť, mala by presne vedieť, čo sa v jej tele odohráva a naopak, ak otehotnieť netúži, mala by vedieť, ako sa vyhnúť neželanému tehotenstvu.

Charakteristika prirodzených metód antikoncepcie

Menštruačný cyklus sa delí na dve časti. Jedna z nich je plodná a druhá neplodná. V praxi to znamená, že mimo dní po ovulácii nedochádza k oplodneniu. Keď je menštruačný cyklus ženy pravidelný, objavia sa plodné dni medzi 11. a 14. dňom. Vajíčko je po ovulácii, kedy sa dostáva do vaječníka asi 12 až 14 deň od prvého dňa menštruácie, schopné oplodnenia iba 6 až 20 hodín. Spermie sú schopné oplodniť vajíčko v priebehu 24 až 48 hodín. Šancu otehotnieť má každá žena spravidla raz za mesiac, a to počas približne 4 dni.

Chcete vedieť o intímnom zdraví viac? Pridajte sa medzi našich fanúšikov na Facebooku a nič vám už neunikne. Kliknite SEM.

Pri nepravidelnom cykle môžu byť plodné dni posunuté, preto sa nedajú presne vypočítať. V tomto prípade je potrebné rozoznať plodné dni, a počas nich sa vyhnúť pohlavnému styku. Spoľahlivosť prirodzených metód závisí tiež na pravidelnosti, s akou žena sleduje potrebné prejavy vlastného tela.

Výhody prirodzených metód antikoncepcie

Hlavnou výhodou prirodzených metód pre mnohé ženy je to, že nie sú finančne náročné a sú postavené na sledovaní fyziologických zmien, ktoré súvisia s ovuláciou. Návšteva gynekológa v tomto prípade nie je nutná, pretože prirodzené metódy možno aplikovať s minimálnym množstvom pomôcok a bez hormónov či iných prípravkov na lekársky predpis. Nakoľko tieto metódy sú založené na prírodnej báze, nezasahujú do fungovania organizmu ženy. Sú výhodné pre páry, ktoré sa snažia o počatie, pretože žena na tomto princípe vie určiť svoje plodné a neplodné dni a sama si regulovať vlastné potreby.

Nevýhody prirodzených metód antikoncepcie

Pravidelné denné záznamy sú pri prirodzených metódach jednoducho nutnosťou. Žena nie je schopná bez denného záznamu určiť, či bol jej cyklus plodný alebo neplodný. Väčšina prirodzených metód je nevhodná pre ženy s nepravidelnou menštruáciou a ich úspešnosť je podstatne nižšia ako pri iných antikoncepčných metódach.

Meranie bazálnej teploty (BTT)

Princíp merania bazálnej teploty

Meranie podľa tejto metódy býva väčšinou najjednoduchšie a najobjektívnejšie (teplomer jednoznačne ukazuje číselné hodnoty). Za najideálnejšie sa považuje meranie bazálnej teploty ráno po prebudení. Treba pritom dodržiavať určité pravidlá.

Bazálna teplota sa meria každý deň v určitú hodinu (ideálne v rámci pol hodiny), pretože počas dňa a noci bazálna teplota kolíše. Najnižšia teplota je počas spánku nad ránom (3.00 až 4.00 hod v noci). Medzi 4:00 až 10.00 hod zhruba platí, že každá hodina navyše predstavuje teplotu vyššiu o 0,1 stupňa Celzia.
Teplotu merajte hneď po prebudení po minimálne 3 hodinovom spánku.
Pred meraním sa vyvarujte akýchkoľvek aktivít, aj vstávania z postele.
Bazálnu teplotu merajte vždy na rovnakom mieste. Môžete si vopred vybrať, či budete merať teplotu v ústach, alebo v pošve, ale merania vzájomne nestriedajte. Merania z pošvy bývajú o 0,3 až 0,6 stupňov Celzia vyššie. Pokiaľ teplotu meriate v ústach, merajte ju po celú dobu cyklu, vrátane menštruácie. Pri meraní v pošve začínajte bazálnu teplotu merať až deň po skončení menštruácie.
Teplotu si zaznamenávajte aj s poznámkami o faktoroch, ktoré by ju mohli negatívne ovplyvniť. Napríklad meranie v inú dobu než obvykle, neobvyklá teplota vzduchu v miestnosti, cudzia posteľ, napríklad keď cestujete alebo ste na návšteve.

Charakteristika merania bazálnej teploty

Bazálna teplota sa meria rovnakým teplomerom vždy na rovnakom mieste (pošva, konečník, pod jazykom), ráno po zobudení pokiaľ možno v rovnakú hodinu po minimálne 6 hodinovom spánku. Vychádza sa z predpokladu, že vajíčko je schopné oplodnenia 6-12 hodín a spermie 48 až 72 hodín.

Po ovulácii sa prasknutý folikul mení na žlté teliesko - corpus luteum a začína produkovať hormón progesterón, ktorý spôsobuje poovulačný vzostup bazálnej teploty. Vzostup teploty trvá až do najbližšej menštruácie. Pre zdravú, plodnú ženu sú typické dvojhladinové teplotné krivky. Najplodnejšie obdobie zodpovedá 1. dňu vzostupu.

Namerané hodnoty si žena zaznamenáva do menštruačného kalendára. Priebeh krivky bazálnych teplôt meraných od jednej menštruácie k druhej je dvojfázový. V prvej fáze cyklu, čiže od menštruácie do ovulácie je teplota okolo 36,5 stupňa Celzia, krátko pred ovuláciou stúpne o 0,4 až 1,6 stupňa Celzia. Zvýšená teplota zostáva približne rovnaká počas nasledujúcich 12 až 14 dní. Pred blížiacou sa menštruáciou zvykne bazálna teplota mierne klesať.

Za neplodné dni sú považované dni od poslednej menštruácie až do 6. dňa pred vzostupom teploty. Za ďalšie neplodné dni sa považujú dni od 3. dňa zvýšenej teploty až do nasledujúcej menštruácie. Plodné dni sú v období 5 dní pred vzostupom teploty a prvé dni v období zvýšenej teploty.

Výhody merania bazálnej teploty

Meranie bazálnej teploty patrí medzi najjednoduchšie metódy na zistenie termínu ovulácie, spolu s vedením menštruačného kalendára. Pri jej dodržiavaní dochádza k relatívne vysokej spoľahlivosti.
Teplotu si žena meria ráno, predtým, ako vstane z postele, a to v konečníku alebo v pošve. Na určenie prebiehajúcej ovulácie nie je podstatná absolútna hodnota nameranej teploty, ale jej zvýšenie o niekoľko desatín stupňa Celzia v priebehu 1 až 2 dní.
Ak sa teplota nemení, nestúpa nad 37 stupňov Celzia, ide pravdepodobne o anovulačné cykly, čiže nedochádza k ovulácii. Táto metóda umožňuje jednoduché potvrdenie, že v cykle skutočne dozrelo vajíčko.

Nevýhody merania bazálnej teploty

Psychická a fyzická záťaž môže vyvolať nečakanú zmenu ovulácie. Problémom je, že zvýšená teplota nie je len presne v čase ovulácie, ale pretrváva aj deň i dva. Uvedená metóda často zlyháva aj pri horúčkových ochoreniach, ktoré teplotou môže pripomínať stav po ovulácii. Meranie bazálnej teploty nie je vhodné pre ženy pracujúce v zmennej prevádzke a pre ženy s nepravidelným cyklom.

Rušivými vplyvmi, ktoré zvyšujú hodnotu nameranej bazálnej teploty môže byť aj začínajúca choroba, neskoršie meranie teploty nad rámec povolenej výchylky (cca 30 minút), zmena letného času na zimný, málo spánku, fyzická námaha pred ranným meraním, pitie väčšieho množstva alkoholu, napätie, stres, časté cestovanie, ale i zmena teplomeru. Z týchto dôvodov pri tejto metóde dochádza k častým zdrojom chýb.

Odporúčania pri meraní bazálnej teploty

Bazálnu teplotu možno merať ortuťovým, alebo elektronickým teplomerom. Elektronický teplomer má väčšinou tú výhodu, že po nameraní hodnoty pípne (po 1-2 minútach). Nevýhodou môže byť, že niektoré elektronické teplomery nie sú príliš presné a môžu ukazovať chybné údaje. Ortuťový teplomer musíte ponechať v mieste merania minimálne 5 minút, potom meria spoľahlivo.

Bilingsova (hlienová) metóda

Princíp Bilingsovej hlienovej metódy

Autormi tejto metódy sú manželia Dr. John a Evellyn Billingsovci. Je charakterizovaná sledovaním štruktúry a množstva hlienu počas menštruačného cyklu. Dni sú rozdelené na plodné (mokré) dni a neplodné (suché) dni. Na začiatku cyklu je hlienu málo – je hustý a vtedy sa žena nachádza v neplodnej fáze. Postupne hlienu pribúda, je ťažký a vodnatý, tzn. plodná fáza. Jeho štruktúra sa náhle mení po ovulácii, vtedy prichádzajú suché dni a 3 dni potom začínajú neplodné dni.

Charakteristika Bilingsovej metódy

Zmeny cervikálneho (krčkového) hlienu, ku ktorému dochádza počas menštruačného cyklu, možno rozviesť na štyri fázy.

Prvá fáza, takzvané suché dni, sa vyskytujú u ženy hneď po menštruácii. Produkcia hlienu je minimálna. V druhej fáze „Skoré preovulačné dni“ sa hlien už nachádza na vonkajších rodidlách ženy a zanecháva v nej lepkavý pocit. Hlien je zvyčajne belavej až nažltlej farby. Tretiu fázu charakterizujú „Mokré dni“. K tejto fázy dochádza krátko pred ovuláciou, pričom hlien na vonkajších rodidlách ženy vyvoláva u nej pocit vlhkosti a klzkosti. Hlien je zvyčajne číry a začína vytvárať vlákna. Poslednou, štvrtou fázou, je „Poovulačná fáza“, kedy klesá produkcia hlienu v tele ženy a stáva sa lepkavý a skalený.

Žena je plodná v plodných dňoch, čiže v 2. a 3. fáze. Neplodné je obdobie v 1. a 4. fáze. Plodná fáza teda začína, keď sa objavia prvé známky vlhkosti pošvového vchodu. Vylučovanie hlienu začína priemerne 6 dní pred ovuláciou, čo je podmienené zmenami pohlavných hormónov.

Výhody Bilingsovej hlienovej metódy

Podstatou tejto hlienovej metódy je porovnávanie vylučovania hlienu, ktorý žena pociťuje na vonkajších rodidlách ako vlhkosť v období ovulácie. Vychádza sa z toho, že v priebehu menštruačného cyklu sa mení množstvo a zafarbenie hlienu, ktorý produkujú bunky krčku maternice.

Keďže táto metóda je založená na sledovaní a vyhodnocovaní hlienu maternicového hrčku, môže byť spoľahlivá, ak má že overené, že k nástupu prvých pocitov vlhka dochádza najmenej 6 dní pred prvým dňom vzostupu bazálnej teploty. Treba preto mať určité skúsenosti s pozorovaním zmien hlienu.

Nevýhody Bilingsovej hlienovej metódy

Žena musí každodenne pozorovať cervitálny hlien krčka maternice a vedieť určiť, v akej fáze cyklu sa skutočne nachádza. Manželia Bilingsoví, ktorí túto metódu vynašli, používali systém farebných značiek, nálepiek pre každý cyklus. Dni krvácania sú označované červenou, dni pocitu sucha zelenou, dni s výskytom hlienu bielou farebnou značkou. Ak žena nemá tieto značky, musí zaznamenávať tieto symboly do tabuliek.

Odporúčania pri Bilingsovej metóde

Ak chcete túto metódu správne vyhodnocovať, vynechajte na začiatok pohlavný styk.
Na začiatku meštruačného krvácania (v prvý deň) zapíšte do tabuľky dátum prvého dňa cyklu.
Ideálne je, ak máte k dispozícii nálepky Bilingsovej metódy. V tento deň nalepte prvú – červenú nálepku. Takúto nálepku nalepujte po celý dobu krvácania. Pri ukončení krvácania (na konci menštruácie) pozorujte, či sa neobjaví hlienový príznak.
Na ďalší deň by ste mali mať pocit sucha. V tomto prípade nalepte do tabuľky zelenú nálepku. To znamená, že sa práve nachádzate v neplodnom období.
Pokiaľ začnete mať pocit vlhka, alebo objavíte akýkoľvek hlien, začínate mať plodné obdobie. Tento a ďalšie dni až do vrcholu hlienu sa označujú bielou farbou. Posledný deň výskytu ťažkého a mokrého hlienu si označte ako vrchol – X. Ďalšie tri dni po vrchole označujte rovnako, nakoľko ide o plodné obdobie. Pokiaľ je však v tieto dni hlien lepkavý a žltý, do tabuľky nalepte žltú nálepku. Ak však máte pocit sucha, nalepte zelenú nálepku.
Keď znovu objavíte ťažký hlien, čakajte až do posledného dňa výskytu tohto typu hlienu. Tento deň sa považuje za ďalší vrchol hlienu, a ďalšie 3 dni sú považované za plodné.
Od 4. dňa po vrchole hlienu začínate mať neplodné obdobie, ktorá trvá až do konca cyklu. Pokračujte preto v lepení zelených nálepiek.

Symptotermálna metóda

Princíp Symptotermálnej metódy (SMT)

Princíp je založený na sledovaní bazálnej teploty (BTT) a niektorého z príznakov plodnosti – hlienu produkovaného maternicovým hrdlom prípadne čípku (krčku).

Charakteristika Symptotermálnej metódy (SMT)

Na určenie plodného obdobia v cykle ženy sa využíva sledovanie jedného z dvoch príznakov (SYMPTO) plodnosti (plodný hlien alebo zmeny hrčka maternice) a meranie takzvanej bazálnej teploty (TERMÁLNA).
Symptotermálna metóda nie je to isté ako stará kalendárna metóda, ktorá sa zakladala na určitých biologických pravidelnostiach, čiže výpočtoch pravdepodobnosti. Tá bola vyvinutá v roku 1930 a nebola spoľahlivá pri predchádzaní počatiu, ak žena nemala pravidelný cyklus.

Nie je to ani Billingsova ovulačná metóda, ktorá sa využíva na určenie plodného a neplodných období cyklu vždy len jeden príznak – zmeny hlienu krčka maternice. Ide vlastne o kombináciu dvoch predchádzajúcich dvoch metód a samovyšetrenia krčka maternice. Podľa konzistencie, otvorenosti a umiestnenia krčku maternice v kombinácii so sledovaním kvality cervikálneho hlienu a meraním bazálnej teploty je možné určiť plodné obdobie ženy.

Výhody Symptotermálnej metódy (SMT)

Na základe pozorovania, zaznamenávania a vyhodnotenia zmien bazálnej teploty, hlienu krčka maternice, prípadne samotného krčka maternice, syptotermálna metóda môže byť účinná, ale je potrebná určitá skúsenosť zo strany ženy.

Nevýhody Symptotermálnej metódy (SMT)

Je potrebné sledované metódy každodenne a pravidelne zaznamenávať. Nevýhodná pri nepravidelnom cykle, relatívne spoľahlivá po asi 3 mesiacoch pozorovania, pri nedôslednosti neželané tehotenstvo.

Metóda plodných a neplodných dní – Knaus-Ogino

Princíp Knaus-Ogino metódy

Metóda plodných a neplodných dní vychádza z poznania fyziologických zmien, ktoré žena pozoruje na svojom tele v súvislosti s hormálnym cyklom vaječníkov. Bola vyvinutá v roku 1925 Rakúšanom Hermannom Hubertom Knausom a jeho japonským kolegom Kyusakom Oginom.

Charakteristika Knaus-Ogino metódy

Táto metóda pochádza z 30. rokov 20. storočia a vychádza z určitých biologických pravidelností na základe ktorých si žena dokáže vypočítať plodné a neplodné dni. Metóda však predpokladá, že menštruačný cyklus je 28 dňový a ovulácia nastáva asi 14 deň. Aj je menštruačný cyklus nepravidelný, metóda je značne nespoľahlivou.

Výhody Knaus-Ogino metódy

Metóda výpočtu plodných a neplodných dní vychádza z princípov menštruačného cyklu a existencie takzvaných plodných dní (čiže dní tesne pred a po ovulácii).

Nevýhody Knaus-Ogino metódy

Pri tejto metóde by žena mala pozorovať svoj menštruačný cyklus približne 12 mesiacov, následne od najkratšieho cyklu odpočítať 17 dní a od od najdlhšieho cyklu odpočítať 13 a dostane interval takzvaných plodných dní. Pre ženy môžete byť táto metóda časovo náročná, treba dodržiavať pohlavnú abstinenciu počas plodných dní a pri nepravidelnom cykle ju nemožno aplikovať. Dôležité tiež je, že musí mať zaznačený svoj menštruačný rytmus minimálne za posledných šesť, ale lepšie za dvanásť mesiacov. A aj potom je táto metóda účinná len vtedy, ak sú cykly pravidelné a ak sú rešpektované dlhé obdobia sexuálnej abstinencie.

Metóda zmeny kryštalizácie slín

Princíp metódy zmeny kryštalizácie slín

Táto metóda sa používa už viacero rokov. Je postavená na skutočnosti, že plodné a neplodné dni sa prejavujú zmenou množstva hormónu estrogénu a zmenou koncentrácie solí v slinách. Približne 3 až 4 dni pred uvoľnením vajíčka menia sliny štruktúry na kryštalickú, ktorá asi 2-3 dni po ovulácii zmizne.

Charakteristika metódy zmeny kryštalizácie slín

Sliny sa „vracajú“ k svojej pôvodnej štruktúre 2 až 3 dni po ovulácii. Táto metóda je veľmi obľúbená a žena sleduje sliny za pomoci malého prístroja – mikroskopu.

Výhody metódy zmeny kryštalizácie slín

Metóda je známa už pomerne dlho a za pomoci laboratórnych mikroskopov používaná hlavne na klinikách zaoberajúcich sa liečbou a výskumom neplodnosti.

Nevýhody metódy zmeny kryštalizácie slín

I napriek značnej spoľahlivosti odporúčame metódu kombinovať s niektorým z nižšie uvedených spôsobov určovania plodných dní. Mikroskopické skúmanie kryštalizácie slín je vynikajúcim doplnkom symptotermálnej metódy a po určitej praxi sa môže stať základným spôsobom určovania obdobia plodnosti.

Metóda zisťovania ovulácie z moču

Princíp zisťovania ovulácie z moču

Ide o meranie úrovne hormónov pomocou špeciálneho testu. Ovulačný prúžkový test z moču – test je prakticky rovnaký ako bežné gravitesty, ale určuje dobu ovulácie. Pokiaľ je po uplynulom období ovulácie 4 dni negatívny, dá sa predpokladať koniec plodného obdobia v tomto cykle.

Charakteristika metódy zisťovania ovulácie z moču

Testovanie sa musí začať približne 10 dní po začiatku menštruácie a musí sa v ňom pokračoval denne respektíve každý druhý deň počas desiatich dní. Stačí pohodlne podržať testovaciu tyčinku v prúde moču a žena má k dispozícii výsledok.

Výhody metódy zisťovania ovulácie z moču

Jednoduchá manipulácia a čitateľnosť. Na trhu lekárenských produktov existuje viacero testov, ktoré sú vysoko citlivé na kvalitatívne stanovenie hormónu hCG v moči ženy, v čase aj pred vynechaním menštruácie (7. – 10. deň po oplodnení). Výsledok zistíte aj bez akejkoľvek predprípravy vzorky moču v ktorúkoľvek hodinu počas dňa.

Nevýhody metódy zisťovania ovulácie z moču

Pokiaľ si žena zabudne denne sledovať ovuláciu moču a robiť denné záznamy. Metóda je vhodná len pre ženu, ktorá má pravidelný cyklus a rešpektuje dlhé obdobie sexuálnej abstinencie.

Prerušovaná súlož

Princíp prerušovanej súlože

Táto metóda je založená na technike partnera, ktorý vyberie pohlavný úd z pošvy partnerky tesne pred ejakuláciou, takže by nemalo dôjsť k žiadnemu výronu semena do pošvy. Táto metóda však funguje len u veľmi skúsených párov, keď partneri navzájom veľmi dobre poznajú svoje telá aj svoje reakcie. Problémom pri tejto metóde je to, že semeno môže uniknúť do pošvy ešte pred samotnou ejakuláciou alebo to partner nemusí stihnúť. Preto prerušovaný pohlavný styk nepatrí medzi najspoľahlivejšie antikoncepčné metódy.

Charakteristika prerušovanej súlože

Je to jedna z ciest, ako zabrániť počatiu dieťaťa, avšak rozhodne nepatrí medzi tie najbezpečnejšie a najlacnejšie, i keď sa tak na prvý pohľad javí. Pri pohlavnom styku pár nepoužíva žiadnu ochranu, či už bariérovú, hormonálnu alebo chemickú, avšak muž tesne pred vyvrcholením vytiahne penis z pošvy a ejakuluje mimo rodidlá partnerky. Metóda je postavená na tom, že muž dokáže včas rozpoznať prichádzajúce vyvrcholenie a spraví opak toho, čo mu velí pud. Teda nedoručí spermie na najvhodnejšie miesto, odkiaľ majú najväčšiu šancu oplodniť vajíčko, ale penis vytiahne a vyvrcholenie nastáva mimo tela partnerky. Táto forma ochrany na ženu pri súloži nekladie žiadne nároky.

Výhody prerušovanej súlože

Na prvý pohľad je táto metóda úplne prirodzená a úplne zadarmo. Avšak až do chvíle, keď zlyhá. Gynekológovia ju považujú za mimoriadne nespoľahlivú pre jej Pearlov index 15-35. Znamená to, že zo sto žien počas jedného roka otehotnie pri používaní tejto metódy 15 až 35.

Nevýhody prerušovanej súlože

Túto metódu rozhodne nemožno odporučiť mladým ženám, ktoré nemajú stáleho partnera a dieťa si zatiaľ "nemôžu dovoliť". Vhodnejšia pre dlhodobých partnerov či manželské páry, ktoré prípadné zlyhanie tejto metódy nezaskočí. U muža tento spôsob prirodzenej ochrany predstavuje veľký psychický tlak zo zodpovednosti a vysoký stupeň zlyhania metódy.