Autizmus

Zdroj foto: Shutterstock.com

História pojmu autizmus

Autizmus (gréc. „autos“ - sám, „izmus“– orientácia, stav) znamená aktívne stiahnutie sa z vonkajšej reality do vnútorného imaginárneho sveta.

Psychiater Eugen Bleuler v roku 1911 použil vo svojej práci termín autizmus/autistický, keď ním charakterizoval jeden z primárnych symptómov schizofrénie – chorobné stiahnutie sa do seba, sociálnu izoláciu, egocentrické nereálne myslenie. Avšak až neskôr - pred viac ako 60 rokmi - dvaja pôvodom rakúski pedopsychiatri, nezávisle od seba, sa podrobnejšie zamerali a charakterizovali dve zvláštne skupiny detí. Leo Kanner, v americkom Baltimore v roku 1943, napísal článok Autistické poruchy afektívneho kontaktu. Popisuje tu deti, ktorých diagnózu nazval „včasný infantilný autizmus“.

Včasný pre jeho skorý začiatok už v 4. mesiaci, zreteľný však až okolo 2-3 roka. Ich základnou črtou bol nedostatok sociálneho kontaktu a neschopnosť vytvárať afektívne kontakty, túžba po nemennosti, narušená reč, abnormálne odpovede na niektoré bežné podnety z okolia, pričom niektoré schopnosti (mechanická pamäť) zostávali zachované. Hans Asperger sa v roku 1944 zmieňuje v článku Autistická psychopatia v detstve o druhej skupine detí, ktoré sa vyznačovali tiež poruchou komunikácie, mentálnymi a motorickými stereotypami, zúženými a stereotypnými záujmami a motorickou neobratnosťou, ale mali dobre vyvinutú reč a vysokú inteligenciu. Britská lekárka Lorna Wingová v roku 1981 pojem autistická psychopatia nahradila termínom Aspergerov syndróm. Navrhovala, aby sa tento termín používal pre deti a dospelých, ktorých reč je gramaticky správna, ale nie sú sociálne zruční.

Ako samostatná diagnostická kategória sa autizmus objavuje po prvýkrát v roku 1978 v DSM-III v kapitole „pervazívne vývinové poruchy“ pod názvom infantilný autizmus.

Desiata. revízia MKCH, ktorú vydala Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1992, zaraďuje autizmus medzi pervazívne vývinové poruchy (F. 84). Termín pervazívny znamená v doslovnom preklade prenikavý, alebo všetko prenikajúci. Jeho zavedenie nebolo podmienené len potrebou pojmovo špecifikovať určité symptómy. Je nadradeným označením pre skupinu porúch, ktoré sa svojím obrazom vyčleňujú a odlišujú od iných kategórií. Reflektuje v sebe trvalosť prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií (na rozdiel od špecifických vývinových porúch) a výskyt symptómov, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu.

Príčina a prevaha autistických porúch

Špecifická príčina autizmu nie je doposiaľ známa, je však dokázané, že základ autizmu je neurobiologický (spôsobený poruchou vývinu CNS, teoreticky sa najviac zvažujú dysfunkcie v oblasti mozočku, limbického systému, mozgovej kôry, hypokampu), z neuropsychologického hľadiska problémy dieťaťa vyvierajú z ťažkostí s vnímaním (príjem informácií) a spracovávaním informácií (problémy v oblasti emócií a myslenia).

Nejedná sa o jedno miesto v mozgu zodpovedné za vznik autizmu, ale ide skôr o poruchu komunikačných a integračných funkcií mozgu. Predpokladá sa, že pokiaľ existuje rôznorodosť v prejavoch, bude existovať aj variabilita v príčinách (multifaktoriálne príčiny). Významnú úlohu tu zohrávajú aj genetické faktory, na vzniku autizmu sa podieľa s veľkou pravdepodobnosťou rôzny počet génov v rôznej miere. Špecifické gény tvoria skôr genetickú predispozíciu k vzniku poruchu z autistického spektra, ktorá až v kombinácii s inými vplyvmi určuje závažnosť poruchy, či vôbec vznik autizmu.

Dá sa predpokladať, že psychologické rizikové faktory vplývajú na etiológiu (príčinu) autizmu len veľmi výnimočne; štúdie nepotvrdili žiadne spojenie medzi autizmom a kvalitou výchovy („chladničkoví rodičia“), prípadne frekvenciou stresujúcich zážitkov.

Autistické poruchy sa objavujú od najútlejšieho veku, alebo majú svoj najneskorší začiatok do 30-36 mesiaca veku dieťaťa. Detský autizmus je 3 - 4 krát častejší u chlapcov, ako u dievčat, pri Aspergerovom syndróme je to 8:1. Výskyt porúch autistického spektra v populácii je pomerne vysoký 60/ 10 000. Nárast počtu detí diagnostikovaných poruchou autistického spektra má svoje logické opodstatnenie: rozšírili sa hranice diagnostických kritérií, a sú už všeobecne akceptované širším okruhom diagnostikov; zlepšila sa schopnosť odborníkov poruchu autistického spektra rozoznávať a diagnostikovať aj u detí, ktoré majú intelekt v pásme priemeru a navštevujú bežnú školu.

Základná triáda poškodenia

Desiata revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb definuje autizmus ako „poruchu psychického vývinu, charakterizovanú kvalitatívnym zhoršením vzájomných spoločenských interakcií, spôsobov komunikácie, obmedzeným, stereotypne opakujúcim sa repertoárom záujmov a aktivít„.

Autizmus je pervazívna vývinová porucha, to znamená, že je postihnutá celá štruktúra osobnosti. Reflektuje v sebe trvalosť prejavov, postihnutie viacerých psychických funkcií a výskyt symptómov, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normálneho vývinu. Pri autizme sú zmyslové orgány primárne bez defektu, no prijaté informácie sú spracovávané defektným spôsobom.

• 1. Kvalitatívne poškodenie v oblasti vzájomnej sociálnej interakcie:
  Jednoznačne sa dá povedať, že sociálny intelekt je voči mentálnym schopnostiam človeka s poruchou autistického spektra v hlbokom deficite. U detí s poruchou autistického spektra sa stretávame s celou škálou sociálneho správania, ktoré má extrémne póly. Pól „osamelý“, kedy sa dieťa pri každej snahe o sociálny kontakt odvráti, protestuje, stiahne sa kúta, skryje sa, zakrýva si oči alebo uši, kričí, myká rukami pred tvárou, alebo sa venuje manipulácii s nejakým predmetom. Protikladom je pól extrémny, neprimeranej sociálnej aktivity, kedy sa dieťa snaží nadviazať sociálny kontakt všade a s každým, neuvedomuje si vôbec sociálnu normu, dotýka sa ľudí, uprene im hľadí do tváre a hodiny im dokáže hovoriť o veciach, ktoré ich nezaujímajú alebo obťažujú.
  Doslovné a presné chápanie inštrukcií a situácií, rigidita myslenia, egocentrizmus a obmedzená schopnosť empatie, malá alebo žiadna schopnosť porozumieť metakomunikácii a neschopnosť zovšeobecňovať ľuďom s poruchou autistického spektra neumožňuje chápať jemnosť a komplexnosť vzťahov a situácií.
• 2. Kvalitatívne poškodenie verbálnej a neverbálnej komunikácie:
  Ide o globálne zlyhávanie vo všetkých komunikačných modalitách. Oneskorený vývin reči býva veľmi často prvou príčinou znepokojenia udávanou rodičmi. Približne polovica detí s poruchou autistického spektra si nikdy neosvojí reč na takú úroveň, aby slúžila na komunikačné účely. U detí, ktoré si reč osvoja sú zaznamenané nápadné odchýlky vo vývine reči s mnohými abnormalitami (echolálie, neologizmy, odchýlky prozódie a intonácie, pedantické a formálne formulácie, doslovné chápanie). Porucha komunikácie sa u týchto ľudí prejavuje na úrovni receptívnej (porozumenie) a expresívnej (vyjadrovanie). Problémy sa vyskytujú aj v oblasti neverbálnej komunikácie, kedy ľudia s poruchou autistického spektra nerozumejú gestám, mimike, nemajú pre nich komunikačný charakter. Problémy v komunikácii, a z nej vyplývajúca nepredvídateľnosť ďalšieho diania, vyvoláva v dieťati celkom logicky úzkosť a pocit chaosu a znásobujúci sa deficit v oblasti sociálneho správania. Pre mnoho ľudí s poruchou autistického spektra je správanie ostatných ľudí veľmi nečitateľné. Frustrácia z nefunkčnej komunikácie je pre nich veľmi častá a patrí medzi najčastejšie vnútorné spúšťacie podnety agresívneho správania.
• 3. Poškodenie v oblastiach vyžadujúcich predstavivosť, vnímanie, správanie:
  Narušenia predstavivosti (imaginácie) má na dieťa negatívny vplyv vo viacerých smeroch. Narušená schopnosť imitácie a symbolického myslenia spôsobuje, že sa u dieťaťa nerozvíja hra (jeden zo základných kameňov učenia a celého vývinu). Nedostatočná predstavivosť spôsobuje, že dieťa uprednostňuje činnosti a aktivity, ktoré preferujú podstatne mladšie deti (napr. zvukové hračky). Deti s poruchou autistického spektra majú problém vyplniť voľný čas funkčnou rozvíjajúcou aktivitou.
  Taktiež zaobchádzanie s predmetmi alebo hračkami býva neštandardné alebo nefunkčné (točenie, mávanie, búchanie, poklepávanie, hádzanie predmetmi; zoraďovanie autíčok, sledovanie točiaceho sa kolesa na autíčku). Symbolická hra býva výnimočná; typická hra pre deti s poruchou autistického spektra je stereotypná, rigidná a často neobvyklá, autostimulačné automatizmy nahrádzajú hru (napr. točenie paličkou pred očami, sledovanie pohybov stránok pri rýchlom „listovaní“ v knihe). Dobre pozorovateľné sú pohybové stereotypy (rôzne poskoky, otáčanie sa, „špičkovanie“, kývanie rukami a prstami pred očami). U detí s vysokofunkčným autizmom a Aspergerovým syndrómom sa sklon k stereotypám prejaví na uľpievaní na úzkych špecifických záujmoch (predovšetkým záujmy technické, doprava, počítače, čísla). Funkcie stereotypov môžu byť rôzne, veľmi často však ide o obranu pred sociálnymi požiadavkami okolia, ktorým dieťa nerozumie a tak uniká do istoty nemenného, stále sa pravidelne opakujúceho.

Nešpecifické variabilné rysy autizmu

• zvláštny spôsob vnímania
• hypersenzitivita (precitlivenosť) alebo hyposenzitivita (malá citlivosť) na zmyslové podnety
• fascinácia určitými senzorickými vnemami (uľpievavé, autostimulačné, neodkloniteľné zapájanie niektorých zmyslov)
• abnormality vizuálneho "pozorovania" a očného kontaktu (využívanie periférneho zrakového poľa skôr než centrálneho - pozeranie "cez" ľudí, nie na ľudí, videnie vecí skôr "kútikom oka" než priamym pozeraním na ne atď.)
• rôzne abnormality telesných funkcií a fyzického vývinu (nepravidelný spánok, nepravidelnosť v stravovaní a pití)
• neprimerané emocionálne reakcie (bezdôvodný plač alebo smiech, striedanie nálad, afektu, úzkosť, absencia strachu v nebezpečných situáciách)
• problémy so správaním (agresívne a autoagresívne správanie, impulzivita, záchvaty hnevu )
• narušená adaptabilita (, pri prechode z jednej činnosti do druhej, pri prerušení obľúbenej činnosti, narušení istého rituálu, pri zmenách priestoru, osôb)

Popis jednotlivých porúch autistického spektra

Detský autizmus (Kannerov syndróm, Kannerov infantilný autizmus):

Detský autizmus tvorí jadro porúch autistického spektra. Symptómy objavujú už v prvých mesiacoch života. Problémy sa musia vyskytnúť v každej časti základnej triády poškodenia. Porucha sa diagnostikuje bez ohľadu na prítomnosti či neprítomnosť akejkoľvek pridruženej poruchy. Stupeň závažnosti poruchy býva rôzny, od miernej formy až po ťažkú, pričom problémy sa objavujú v každej časti diagnostickej triády. Okrem porúch v kľúčových oblastiach sociálnej interakcie, komunikácie a predstavivosti môžu ľudia s autizmom trpieť mnohými ďalšími dysfunkciami, ktoré sa prejavujú navonok odlišným abnormálnym až bizarným správaním, pričom je typická značná variabilita symptómov. Špecifický prejav deficitov charakteristických pre autizmus sa mení s vekom detí.

Atypický autizmus:

Diagnóza býva stanovená v prípadoch, kedy porucha nespĺňa kritériá detského autizmu: nie je prítomné poškodenie vo všetkých oblastiach triády; symptómy sa objavia až po treťom roku života. Niektorí autori uvádzajú, že sa jedná o deti s ťažkým stupňom mentálnej retardácie, u ktorých s ohľadom na nízku úroveň fungovania nemôžu špecifické kvalitatívne dysfunkcie naplno prejaviť. Podľa iných autorov do tejto kategórie spadajú deti s dobrou inteligenciou, ale s neúplne vyjadreným obrazom (tzv. „autisktické rysy“). Majú sociálne a komunikačné problémy.

Aspergerov syndróm:

Aspergerov syndróm je charakterizovaný rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líši od detského autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Jedincov s Aspergerovým syndrómom charakterizujú tieto znaky: úzky okruh záujmov a obsesívny charakter ich uskutočňovania; trvanie na dodržiavaní rituálov a každodennej rutiny v myslení a konaní; poruchy motorickej koordinácie prejavujúce sa ako neobratnosť, strnulé držanie tela, tiky a problémy s rovnováhou; abnormné vnímanie zvukov, obrazov, chutí, vôní, dotykov, bolesti, tepla a chladu.

Vysokofunkčná autistická populácia (VFA):

Rozdiel medzi VFA a ľudí s Aspergerovým syndrómom je napr. vo verbálnych a neverbálnych schopnostiach. U VFA ja ťažšie poškodenie v oblasti pragmatiky a sémantiky, celkovo znížená funkčnosť, väčšia sociálna izolácia U ľudí s Aspergerovým syndrómom verbálne schopnosti výrazne vyššie ako u VFA. U oboch sú sociálne ťažkosti pri prechode do dospelosti ale u ľudí s Aspergerovým syndrómom nie až v takej miere.

Detská dezintegratívna porucha:

V minulosti bola známa aj pod názvom ako Hellerov syndróm, Hellerova demencia, dezintegračná psychóza, symbiotická psychóza alebo infantilná demencia. Dezintegračná porucha je charakteristická tým, že po období normálneho vývinu (od 1,5 do 4 roka) nasleduje pomerne rýchla strata predtým nadobudnutých zručností. Ďalší normálny vývin je zastavený, nastáva zreteľný regres schopností a spôsobilostí (reč, hra, sociálne a motorické zručnosti, ovládanie vyprázdňovania), objavuje sa ťažká symptomatológia autistického typu. U týchto detí sa objavuje stredne ťažká a ťažká mentálne retardácia.

Rettov syndróm:

Rettov syndróm sa vyskytuje len u dievčat. Po zdanlivo normálnom včasnom vývine nasleduje čiastočná alebo úplná strata reči, pohybových zručností a použitia rúk spolu so spomalením rastu hlavy. Porucha sa zvyčajne začína medzi 7 a 24 mesiacom veku. Charakteristická je strata cielených pohybov ruky, stereotypy krčenia rúk („umývacie pohyby rúk“) a hyperventilácia. Sociálny vývin a vývin hravosti je spomalený, ale spoločenský záujem sa udržiava. Okolo štvrtého roku sa začína vyvíjať ataxia trupu a apraxia, často nasledujú choreoatetoidné pohyby. U 75% detí sa vyskytuje epilepsia. Porucha je spojená s rozvojom ťažkej mentálnej retardácie.

Charakteristickým pre celé autistické spektrum je, že ich intelekt je rozptýlený po celom kontinuu, od vysoko-originálnych géniov až po mentálne retardovaných jedincov. Predpokladá sa, že Kannerov a Aspergerov syndróm sú dva opačné konce rovnakého kontinua, bez etiologických rozdielov.

Prognóza porúch autistického spektra

Za päťdesiat rokov oficiálnej existencie, názory na poruchy autistického spektra prešli búrlivým vývinom. Aj keď príčiny autizmu doposiaľ neboli odhalené a základné jadrové ťažkosti pretrvávajú po celý život, bol zaznamenaný pozitívny vývin v porozumení príčinám problému, terapii a vzdelávacích stratégiách. Vhodne zvolená intervencia a špecifické postupy môžu handicap výrazne zmierniť a zlepšiť tak vyhliadky dieťaťa do budúcnosti. Cieľom terapeutickej a pedagogickej pomoci je umožniť človeku s poruchou autistického spektra využiť schopnosti a osvojiť si zručnosti v maximálnej možnej miere, ktoré mu jeho handicap dovoľuje. Pokiaľ dieťaťu od malička zaistíme štruktúrované a predvídateľné prostredie, ktorým mu umožníme porozumieť svetu (orientovať sa v okolí, čase, priestore, vzťahoch), a budeme klásť dôraz na nácvik funkčnej komunikácie a sociálneho správania, pripravíme si pôdu na efektívne zvládanie priebežných problémov.

Terapeutické prístupy autizmu

Rovnako ako sa líšia prejavy ľudí s poruchou autistického spektra, líšia aj ich edukatívne a terapeutické potreby. Nutnosť individuálneho prístupu a množstva faktorov, ktoré do procesu zasahujú, kladú vysoké nároky na mieru prepracovanosti edukatívneho systému a taktiež na osobnosť terapeuta.

V oblasti terapie bolo vytvorené veľké množstvo špecifických prístupov, od prístupov všeobecne odbornou verejnosťou prijímaných, až po množstvo „zázračných“ terapií, založených veľakrát na sporných teoretických základoch, ktoré však rodine sľubujú i úplné „vyliečenie“, vzbudzujú falošné nádeje a nadmerne rodinu zaťažujú; pritom však paradoxne i tieto postupy mávajú určité nešpecifické efekty.

Všeobecne sa dajú terapeutické postupy rozdeliť do troch základných skupín:

• Kognitívny prístup: rešpektuje špecifický profil schopností dieťaťa. Štruktúrované vyučovanie s vizuálnou podporou vychádzajúce z programu TEACCH. TEACCH je komplexný systém diagnostiky, terapie a vzdelávania pre deti s autizmom a ďalšími komunikačnými poruchami.
• Motivačne a emočne zamerané prístupy: snahou je dosiahnuť to, aby dieťa vo vzťahoch s ľuďmi prežívalo radosť zo spoločne zdieľaných aktivít, a tým sa posilnila jeho sociálna motivácia. Muzikoterpia, arteterapia, relaxačné metódy, pohybová terapia, canisterapia, terapia pevným objatím, atď.
• Biologické prístupy: lieky, rôzne diéty (bezlepková, bezmliečna...), vitamínové kúry a iné doplnky stravy

Therese Jolline, mladá žena s autizmom, píše dojímavo o svojich ťažkostiach, ktorým ona a jej podobní ľudia musia čeliť v každodennom živote: „Väčšina ľudí sa dokáže podeliť s ostatnými o svoje fyzické strádanie, ale nikto nepochopí duševné utrpenie niekoho, kto trpí poruchou ako je autizmus. Neexistuje žiadny liek, žiadna operácia či injekcia, ktorá by ľudí s autizmom tohto strádania zbavila, alebo trochu uľavila. Autizmus poznamená celý váš život, je s vami každú minútu a vstupuje i do vašich snov... Ľudia s autizmom sa často búria, pretože frustrácia z toho, že nerozumejú svetu je taká strašná- niekedy prekročí mieru únosnosti a ľudia sa potom divia, prečo som vybuchla. Neporozumenia veciam, ktoré zdraví ľudia považujú za triviálne, je permanentným zdrojom úzkosti... Ak niekto povie „možno pôjdeme zajtra nakupovať“, alebo „uvidíme, čo bude“, neuvedomujú si, akú neistotu a úzkosť tým u ľudí s autizmom vyvolajú.“

Nesmieme zabudnúť, že pred sebou nemáme autistu, ale dieťa s autizmom. Deti s poruchou autistického spektra síce nesú so sebou isté ťažkosti, ale napriek tomu dieťa zostáva dieťaťom. Potrebuje lásku, bezpečie, prijatie.

Literatúra

1. Asperger, H., (1944). Die „autistischen Psychopathen“ im Kindersalter. Archiv fur Psychiatrie und Nevenkrankheiten, 117, 76–136.
2. Bailey, A., Ohilips, W., Rutter, M.(1996). Autism: Towards an Integration of Clinicl, Genetic, Neurological Perspectives. Journal of Child Psychology and Psychiatry, vol 37, no 1, 89-126.
3. Blair R J R, Smith N, Frith U, Abel F, Cipolotti L. (2002). Fractionation of visual memory: agency detection and its impairment in autism. Neuropsychologia 40 108–118.
4. Bucková, M. (2006). Aspergerov syndróm: Kognitívno- behaviorálna odpoveď, ale nie vyliečenie. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 41, 1, 76-85.
5. Eales, M. (1993). Pragmatic impairments in adults with childhood diagnoses of autism, a developmental receptive language disorders. Journal of Autism and Developmental Disorders, 18, 593- 617.
6. Gillberg, Ch., Peeters, T. (1998). Autismus- zdravotní a váchovné aspekty. Praha: Potrál.
7. Howlin, R. (2003). Asperger syndrome: Social Dyslexia. Asperger society of Michigan, 7.
8. Howlin, P.(2005). Autizmus u dospívajícich a dospělých. Praha: Portál.
9. Hrdlička, M., Komátek, V. (2004). Dětský autismus. Praha: Portál.
10. Jánošíková, D. (2006). Kognitívno-behaviorálne modifikácie prejavov správania autistických detí. (pracovný materiál ku kurzu). Trnava: Lenoris.
11. Jelínková, M. (1999). Autizmus I. Problémy komunikace dětí s autismem. Praha: Institut pedagogicko-psychologického poradenství ČR.
12. Krejčířová, D. (2006). Mentální retardace a pervazivní vývojové poruchy. In: P. Říčan, D. Krejčírová, a kol. Dětská klinická psychologie (s. 195- 221). Praha: Grada Publishing. 4 vydanie.
13. Richman, S. (2006). Výchova dětí s autismem. Praha: Portál.
14. Schopler, E., Mesibov, G.B. (1997). Autistické chování. Praha: Portál.
15. Svoboda, M., Krejčířová, D, Vágnerová, M. (2001). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha: Portál.
16. Thorová, K. (2006). Poruchy autistického spektra. Praha: Portál.
17. Tomanová, J.(2000). Raná diagnostika autizmu: Deficit v sociálnych vzťahoch, Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 35, 3, 263-271.
18. Vermeulen, P. (2006). Autistické myšlení. Praha: Grada Publishing.
19. Volkmar, F., Lord C, Bailey A, Schultz, T, Klin, A . (2004). Autism and pervasive developmental disorders. Journal of Child Psychology and Psychiatry 45:1, pp 135–170.
20. Wing, L., (1981). Asperger syndrome: a clinical account. www.mugsy.org/wing2.htm.