Pohyb a strava v minulosti

Naši predkovia, ktorí kočovali ako zberači a lovci, prešli pešo denne 20 až 30 kilometrov. Pritom nešlo o prechádzky, ale relatívne rýchly pohyb. Alebo utekali za niečím jedlým, alebo utekali pred niečím čo by ich chcelo zjesť. V každom prípade boli veľmi aktívny a to počas celého života.

Autor: Katarina Grich, nutričný poradca

„Po jedle by si mal oddychovať, alebo 1000 krokov vykonať“. Týchto viac ako tisíc krokov naši predkovia vykonali už pred jedlom a každú kalóriu čo prijali si už predtým svojim behom naozaj zaslúžili. Pomer medzi príjmom a výdajom kalórií bol ako tak vyvážený. Ak aj bol v nerovnováhe tak skôr preto, že viac vydal ako mohol prijať. Priemerný Európan denne prejde pešo ca.600 metrov a spotrebuje na získanie potravy minimum kalórií.

Dnes už nie je nezvyčajné, že človek sedí celý deň za pisíčkom a objednáva tak svoju ďalšiu várku do mrazničky u „stolček prestri sa s.r.o.“, ktorá mu objednávku dokonca privezie domov. Potraviny našich predkov - zberačov a lovcov, boli vtedy čisto prírodné produkty, 100 percent biologické aj bez certifikátu, o takých môže dnešný občan len snívať. Spravidla dostane dnes v supermarketoch len industriálne spracované a pred - pripravené potraviny a čo sa za bio a prírodnými potravinami skrýva, môže len ťažko kontrolovať. A ešte k tomu musí za takzvané zdravšie bio - potraviny viac zaplatiť ako za potraviny v bežnom supermarkete.

Strava našich predkov

Z prehistorických nálezov dnes vieme, že hlavná zložka vtedajšej stravy sa skladala až 65 percent zo živočíšnej bielkoviny. To potvrdzujú aj výskumy u ešte dnes prírodne žijúcich kmeňov, ktoré sa živia lovom a zberom plodov a ich strava sa skladá taktiež zhruba z 65 percent živočíšnej bielkoviny. Toto zloženie je približne rovnaké bez závislosti polohy miesta kde tieto kmene žijú. Rozdiely v podiele uhľohydrátov v celkovom príjme medzi kmeňmi, ktoré žijú na severnej pologule a tými čo žijú na južnej pologule v blízkosti rovníka, sú menšie než by ste si mysleli.

Celosvetová diskusia

Na Európskej ministerskej konferencii WHO (svetová zdravotnícka organizácia) v Istanbule v roku 2006 sa narastajúci problém nadváhy a obezity v Európe klasifikoval ako zdravotný faktor, ktorý si vyžaduje pozornosť. Pričom sa konštatovalo, že viac ako 50 percent dospelého obyvateľstva má nadváhu, z čoho každý piaty je obézny. Najčastejšími následkami sú Diabetes mellitus typu 2, poruchy metabolizmu tukov, vysoký krvný tlak, dna, arteroskleróza a určité nádorové ochorenia ako, rakovina hrubého čreva, prostaty a prsníka po menopauze u žien. Týmto sa problém síce kategorizoval ako závažný, ale prevládali nerozhodné stanoviská ako sa v budúcnosti stavať k tomuto problému, pretože adipozitas je v prvom rade následkom „zlyhania trhu“. Potraviny s vysokou energetickou hustotou, pasívna zábava, strojové uľahčenie práce ...Obezita je vnímaná ako následok ekonomického rastu a úspechu. A preto, ako sa na konferencii uznieslo, sú žiadané zásahy na trhu, a predovšetkým u tovaru určenému niektorým segmentom ako deti a mladistvý, napríklad ochrana pomocou obmedzení v reklame. Zároveň je nutné venovať sa prevencii.

Jednotlivé označenie potravín

Na tomto poli sa dodnes ešte veľa neudialo. Zložky ako tuk, nasýtené mastné kyseliny, cukor a soľ mali byť označené semafórovými farbami, červenou, žltou/oranžovou a zelenou. Označenie potraviny, ktorá má veľa tukov ako zlú potravinu a potravina odtučnená, ktorá má miesto toho navýšený obsah sacharidov a aditív ako dobrá, to tiež nie je krok vpred. Naopak je tu riziko, že sa budú uprednostňovať priemyselne upravené potraviny na úkor prírodných. Oveľa zmysluplnejšie by bolo obohatiť označenie semaforovým systémom ale predovšetkým označenie ich glykemického zaťaženia/nálože. Dnes už vieme, že potraviny s vysokým glykemickým zaťažením vedú k nadváhe a k obezite a následne k metabolickému syndrómu.

Prevzatie zodpovednosti

Osobne som toho názoru, že človek by sa mal sám starať o svoje zdravie a prevziať tak sám za seba zodpovednosť. Pre matky to platí o to viac. Jedinou správnou zbraňou je edukácia a vzdelávanie, zdravý rozum a intuícia. Len tak sa nám dnes podarí nájsť východ z džungle doporučení týkajúcich sa výživy.

Čítať etikety pred nákupom sa oplatí

Pretože len kto je dobre informovaný, môže v dnešnej dobe sebe a svojej rodine zabezpečiť zdravú budúcnosť.