Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Zvyky a tradície Veľkej noci

Viete s čím sa spájajú Veľkonočné sviatky a kde pramení ich pôvod? Prečítajte si, aké zvyky dodržiavali naši predkovia, čoho sa snažili vyvarovať a čo vlastne všetci oslavujeme v týchto dňoch.
Zvyky Veľkej noci

Zdroj: Shutterstock.com

Veľkonočné sviatky a ich pôvod

Príchod jari sa nielen u nás ale aj v zahraničí oslavuje po dlhé stáročia. Dnes už len málokto vie, že tradičné kresťanské sviatky Veľkej noci majú pôvod v židovskom sviatku pésah, a sú tiež spojené s pohanskými rituálmi vítania jari a zabezpečenia hojnosti úrody. Keďže ide o pohyblivý sviatok, každý rok mu prislúcha iný dátum. Slávi sa vždy v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca od jarnej rovnodennosti. Termín preto môže padnúť na obdobie od druhej polovice marca až do konca apríla.

Ako prvá prichádza Popolcová streda, ktorou sa začína štyridsaťdňový pôst končiaci Bielou sobotou. Táto očista tela aj duše mala symbolizovať pôstne obdobie Ježiša Krista na púšti. Pre našich predkov to znamenalo, že jedli iba jedno jedlo denne a museli sa vyvarovať mäsu, rybám, mlieku a vajciam. Dnes sa to samozrejme prispôsobilo a neje sa najmä mäso. Pôst nie je sprevádzaný iba striedmou stravou ale aj jarným upratovaním, varením, pečením a rôznymi inými tradíciami symbolizujúcimi príchod hojnosti a nového začiatku. Symbol čistoty ako nového života bol veľmi dôležitý, pretože ak sa mali obrady vydariť, muselo byť upratané a riad, z ktorého sa jedla sviatočná hostina, umytý.

Veľkonočná výzdoba tiež nemá iba skrášľujúcu funkciu. Počas tohto obdobia ľudia zdobia svoje domy všetkým, čo pripomína jar, ako napríklad tulipánmi, narcismi, bahniatkami, zlatým dažďom, zelenou trávou, zajačikmi, ale aj maľovanými kraslicami. V niektorých domácnostiach sa kupujú kraslice od výmyslu sveta, avšak niektoré rodiny nedajú dopustiť na starú tradíciu vyrábania domácich vajíčok. Techniky sú rôzne, najčastejšie sa používajú prírodné materiály ako napríklad listy zo stromov či kvety, ktoré sa priložia na vajíčko a okolo sa zafarbia. Vzor kvetu zostane a farebné pozadie dotvorí obrázok. Tiež sa používa farebný vosk, ktorý sa nanáša buď na dopredu zafarbené alebo na biele vajíčka. Bavlnková technika obtáčania vajíčok je tiež veľmi populárna, rovnako ako vyškrabkávanie ornamentov do zafarbených vajíčok. Fantázii sa medze nekladú a takýto darček pre kúpačov nemá konkurenciu.

Maľovanie vajíčok

Zdroj: Shutterstock.com


Pozrite si tiež:

Takto vyzerá veľkonočný stôl na západnom, strednom a východnom Slovensku

Prípravy osláv a hodovanie

Prípravy vrcholia v tzv. Veľkom alebo Svätom týždni, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou, pokračuje Modrým pondelkom, Sivým utorkom, Škaredou stredou, Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotou, Veľkonočnou nedeľou a končí Veľkonočným pondelkom. V tomto období si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Počas tohto týždňa prebiehajú všetky najdôležitejšie zvyky a tradície.

Na zelený štvrtok sa naši predkovia umývali rannou rosou ešte pred východom slnka, aby boli po celý rok zdraví. Tento deň symbolizuje pre kresťanov predovšetkým poslednú večeru s Ježišom Kristom. Dobytok sa po prvýkrát vyháňal na pašu, na stajňu sa robili cesnakové kríže aby chránili dobytok pred strigami a zlých duchov vyháňali tradičné rapkáče a biče. Do dnešného dňa sa zachovala tradícia prípravy zeleného jedla, ktoré predstavuje zdravie a vitalitu. Najpopulárnejšie sú špenát, žihľava, kel, alebo kapusta.

Na Veľký piatok sa ľudia kúpali po krk ponorení v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a boli po celý rok zdraví. Ženy verili, že po umytí bude ich pleť očarujúco krásna a jemná, ba dokonca, že im vlasy budú rýchlejšie rásť. Bolo zakázané siať a orať, dokonca nikto nesmel nič robiť na záhrade. Tento deň je v kresťanstve symbolom ukrižovania Ježiša Krista.

Na Bielu sobotu je dôležité mať doma poriadok a končiť s prípravami na hodovanie. V tento deň sa pripravovali obradné jedlá predovšetkým z mäsa a pálili sa tzv. judáše. Spaľovaním ohňa zo starého roka sa zbavovali všetkého zlého a zakladal sa v domácnosti nový oheň.

Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti, veselia a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Tento deň ukončuje dlhé obdobie pôstu. Po omši sa dávajú posvätiť tzv. košíky hojnosti, ktoré obsahovali všetky pripravené pokrmy. Tradovalo sa, že tomu, kto sa prvý vráti z omše domov, ako prvému dozrie úroda na poli. Stôl hojnosti pripomínal štedrovečerný stôl. Ak ste si mysleli, že naši predkovia zvyšky z posvätných jedál (škrupiny z vajec, kosti) vyhadzovali, ste na veľkom omyle. Zakopávali ich na poli, primiešali do potravy zvieratám alebo spálili v peci.

Veľkonočný pondelok je časom zábavy, kúpačky alebo šibačky. Voda je oddávna symbolom zdravia, krásy a mladosti. Typickým zvykom pre tieto sviatky je na západe populárne šibanie a na východe poriadna oblievačka. Šibačka korbáčom z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je pokračovaním starej tradície roľníckych rodín. Bitie zeleným prútikom malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rast, hojnosť, a hlavne zdravie.


Pozrite si tiež:

Takto vyzerá veľkonočný stôl na západnom, strednom a východnom Slovensku

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať