Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že problematika výživy s prevenciou a terapiou preležanín nesúvisí, je to v skutočnosti naopak. Výživa má na chorého veľmi významný vplyv.
Diagnostika dekubitu
K problematike rizika vzniku dekubitu je v súčasnosti venovaná veľká pozornosť. Pevné základy pre správne posúdenie a diagnostiku by mala sestra získať pri svojom odbornom vzdelávaní. Diagnostika dekubitu sa prevádza vždy diferencovane, hlavne po dôkladnom posúdení, anamnéze a po rozlíšení a rozdelení pacientov podľa rizikovosti. S chronickými ranami a defektmi sa sestry stretávajú na všetkých pracoviskách, kde je poskytovaná zdravotná starostlivosť, hlavne však tam, kde sú dlhodobo chorí, ďalej seniori v zdravotníckych zariadeniach následnej starostlivosti a starší ľudia prepustení z nemocníc po hospitalizácii.
Rizikový pacienti:
- s vekom nad 85 rokov,
- imobilní, inaktívni,
- s poruchou vedomia,
- s inkontinenciou moču a stolice,
- s neefektívnou hygienickou starostlivosťou,
- v stavoch dlhodobej riadenej ventilácie,
- s poruchou krvotvorby,
- v stavoch malnutrície, kachexie,
- s imunodeficientnými stavmi,
- s ťažkými srdcovocievnymi ochoreniami,
- s nevyrovnaným psychickým stavom.
Pre posúdenie pravdepodobnosti vzniku dekubitu a pre skvalitnenie preventívnych a ošetrovateľských postupov, musí sestra dôsledne pátrať nielen po príčinách a rizikových faktoroch u pacienta, ale hlavne správne diagnostikovať.
Vznik a výskyt dekubitov je indikátorom kvality starostlivosti poskytovanej pacientom. Je veľmi dôležité vždy správne posúdiť riziko vzniku u pacienta a efektívne a včas zasiahnuť, či už preventívne alebo, ako je to omnoho častejšie v našich podmienkach, terapeuticky.
Hojenie
Ideálna doba trvania hojenia preležanín je 6 až 9 týždňov. Proces ozdravovanie je ovplyvnený mnohými faktormi, ktoré sa navzájom prelínajú. Dôležitým faktorom je kvalita kože. Hojenie má tri základné fázy:
- zápalová,
- granulačná, tvorenie zŕn, nové tkanivo vznikajúce pri hojení rany
- proliferačná – novotvorba, bujnenie a rast nového tkaniva.
Faktory hojenia rán
-
Miestne: miesto kde sa nachádza, spodinu základňu rany, mechanizmus – spôsob poškodenia, charakter výpotku, charakter okraja rán.
-
Celkové: vek pacienta, nakoľko starnutie spomaľuje proces hojenia, pohlavie, sociálne postavenie, finančné zabezpečenie a pod..
-
Vnútorné: patrí sem stav výživy (nutrícia), dostatok živín a kyslíka v tkanivách a neprimerané zápalové reakcie organizmu.
Výživa
Podľa štúdie Národného prieskumu v Slovenskej republike, ktoré bolo uskutočnené v roku 2010 na pacientoch starších ako 60 rokov, bolo zistené, že až 9 z 10 pacientov trpí malnutríciou - podvýživou.( Corish,C.A.,2010).
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že problematika výživy s prevenciou a terapiou preležanín nesúvisí, je to v skutočnosti naopak. Výživa má na chorého veľmi významný vplyv (udržuje pokožku vláčnu, zaisťuje vyváženosť živín, vitamínov, minerálov a stopových prvkov, zvyšuje imunitu voči infekcii, skracuje dobu liečenia už existujúcich rán).
Dostatočná, vyvážená a kvalitná výživa je dôležitou súčasťou liečby dekubitov, pomáha liečeniu, čiastočne bráni tvorbe nových dekubitov (stravu je vždy nutné posúdiť vo vzťahu k ďalším ochoreniam ako je diabetes, žalúdočné, obličkové, pečeňové problémy a pod.). Je vhodné podávať vitamínové doplnky, najmä na posilnenie organizmu. Sledujeme hladinu zinku – u chronických dekubitov býva znížená, preto je vhodné zinok doplňovať (normálna hladina býva 10-15 umol/l, pri nedostatku je to 5-7 umol/l ).
Pre metabolizmus je dôležitý aj vitamín C, u rozsiahlejších a hnisajúcich dekubitoch dochádza k značnému úbytku bielkovín, ktoré je nevyhnutné v tomto období doplňovať. Sleduje sa váha pacienta, nutričná podpora sa zameriava na úpravu a terapiu metabolických porúch. Nutričná – výživová podpora nesmie zhoršovať aktuálny zdravotný stav, pri jej podávaní je nutné sledovať reakcie pacienta (hnačka, zápcha a pod.).
K spôsobom nutričnej podpory patria:
- úprava diéty (úprava stravy, hodnotnejšia strava),
- diétne doplnky (vitamíny, minerály, stopové prvky),
- lieky stimulujúce chuť do jedla, umelá klinická výživa.
Nutričné doplnky môžeme rozdeliť na:
-
tekuté – pripravené k okamžitému použitiu,
-
práškové – rozpúšťajú sa v prevarenej vode, ale je ich možné pridávať aj do už hotových pokrmov,
-
multivitamínové – obsahujú dennú dávku vitamínov v 1 tablete,
-
minerálne – obsahujú minerály a stopové prvky spolu s vitamínmi.
Literatúra
