Ako čítať reč tela

Komunikácia medzi ľuďmi dokáže byť často veľmi komplikovaná a náročná. Okrem iných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj to, že v rámci komunikácie vysielame množstvo informácií a to nie sú len slová, ale aj to, ako pracujeme s telom, ako ho využívame, ako sa tvárime, hýbeme a pod. - teda všetko to, čo vysielame prostredníctvom svojho tela.

Mladá žena s okuliarmi Zdroj foto: Shutterstock.com

V kontakte s iným človekom čítame a vnímame reč tela všetci – či už to robíme vedome alebo nevedome, či máme alebo nemáme špeciálny „výcvik“ v čítaní tela. Znamená to to, že počas rozhovoru vyhodnocujeme nielen slová, ale aj to, čo vysiela druhý človek svojim telom – to môže byť v súlade so slovami, ale aj v príkrom rozpore. Niekto je v čítaní druhých zručnejší, ale rozdiel je hlavne v tom, či si tieto signály všíma viac alebo menej.

Niekedy sme vo svojich prejavoch otvorení a chceme byť „prečítaní“, niekedy však chceme, aby naše pocity a úmysly boli radšej skryté. Všetci to tak do istej miery a vzhľadom aj na situácie robíme. A zasa - na druhej strane sa snažíme „čítať“ alebo dekódovať to, čo nám druhí vysielajú alebo sa snažia zakryť. Čítať reč tela je veľmi užitočná schopnosť, využiteľná na každom kroku. Lepšie sa tak môžeme medzi ľuďmi pohybovať, rozumieť im, mať lepšie vzťahy alebo sa „len“ nedať napr.oklamať. Nakoľko hovoríme o „reči“ tela, je dobré sa čo najlepšie naučiť túto reč.

Naučiť sa čítať reč tela môžeme kedykoľvek, potrebné je vedieť isté významy a pozorovanie správania ľudí:

  • Pri čítaní tela si všímame pohyby, postoje a tie následne „interpretujeme“ ako úmysly, myšlienky, ale aj emócie druhého človeka.

  • Čítanie tela prebieha na viacerých úrovniach či oblastiach. Sú to tri oblasti: (1) očný kontakt, tvár, gestá a pohyby tela, potom sú to (2) dotyky a nakoniec (3) vzdialenosť či blízkosť medzi ľuďmi.

Očný kontakt, tvár, gestá a pohyby tela

Očný kontakt

Ak ľudí kontakt či konverzácia skutočne zaujíma, kontaktujú sa očami a zameriavajú sa tak na tvár partnera cca 80% času. Oči sa síce nesústredia nepretržite na oči partnera konverzácie, ale občas prebehnú na nos, pery alebo dokonca skĺznu na stôl, ale potom sa vždy vrátia späť na oči.

Horšie je, keď oči odvracajú hore či doprava počas rozhovoru, pretože je to znak unudenosti a nechuti k rozhovoru.

Očný kontakt je často aj znakom pravdivosti a zároveň sú základným kanálom vyjadrenia dominancie. Ľudia, ktorí chcú vyjadriť dominanciu vo vzťahu sa budú snažiť „drzo hľadieť“, skúmať druhého počas očného kontaktu a očný kontakt prerušia ako poslední. Stálym očným kontaktom môže vyjadriť svoju silu, pôsobiť zastrašujúco alebo vyjadrovať očami aj agresivitu – vieme,čo posielame. A očami sa však dá aj klamať!

Čítajte tiež: Prečo pri bozkávaní zatvárame oči?

Tvár a vyjadrenia tvárou

Je treba vedieť, že vyjadrenia tvárou nie sú vždy tou najúprimnejšou formou, akou sa vyjadrujeme. Už od detstva sa učíme, čo je vhodné a nevhodné prejavovať a kedy. Ale aj napriek tomu sú dôležitým prvkom v čítaní tela. Napr. človek vyjadrujúci dominanciu, sa vyhýba úsmevu, komunikuje vážnosť, jeho pery sú zmrznuté a stiahnuté.

Gestá a postoj tela (jednotlivých častí či tela ako celku, tzv.kinezika)

Gestá a vyjadrenia rukami sú veľmi dôležité pri sebavyjadrení sa. Hoci môžu byť niektoré gestá naučené, treba si všímať hlavne koľko „miesta“ zaberajú pri vyjadrení sa, potom kde a ako ďaleko siahajú. Napr. prekrížené ruky a nohy znamenajú zvyčajne odpor a iba slabý „príjem“ od druhej osoby. Človek je vtedy mentálne, emocionálne aj telesne vypnutý z kontaktu. Šťastný či nadšený človek často zdvíha ruky hore, ruky sa hýbu. Ruky pomáhajú vyjadrovať myšlienky.

Pohyby jednotlivých častí tela alebo celého tela: naše ramená, hrudník a brucho sú životne dôležité a preto sa učíme chrániť si ich a robíme to aj inštinktívne. Aj v bežnom sociálnom kontakte si chránime náš trup. Ak sa cítime v pohode, hrudník či brucho viac vystavujeme. Táto otvorenosť a komfort je viditeľná medzi partnermi – sú viac voči sebe otvorení ako odvrátení. Najúprimnejšie sú však nohy, nie oči či tvár. „Vrchné“ časti kontaktu (oči tvár a pod.) sú trénované prispôsobovať sa, „trocha“ aj klamať, ale nohy sú tu na to, aby sme unikli. Jeden z kľúčov ako zistiť „úmysel“ a reč nôh je všímať si, kam chodidlá a nohy smerujú. V tomto smere sa správajú podobne ako náš hrudník – či je priamo či odvrátený od iného.

Dotyky

Sú druhou oblasťou vyjadrenia sa neverbálne (tzv.haptika). Zvyčajne prejavujeme cez tento kanál svoj záujem, blízkosť, náklonnosť a atraktivitu k iným.

Čítajte tiež: 10 tajných erotogénnych zón, vďaka ktorým na spoločnú noc nezabudne

Vzdialenosť či blízkosť

Je treťou oblasťou neverbálnej komunikácie a reči tela (tzv.proxemika). Podobne ako dotyky - väčšia blízkosť poukazuje na záujem, vzťah či príťažlivosť

Najlepšie sa číta výraz tváre, nasledujú pohyby tela, potom vzdialenosť.

Individuálne rozdiely

Treba si dať pozor na rozdiely v reči tela. Potrebné je čítať osobu dlhšie. Čo platí pre jedného, nemusí pre druhého. Niekto napr.klame a odvráti zrak (strata očného kontaktu), ale niekto môže držať očný kontakt o to viac, aby nebol podozrivý!).

Čítajte tiež: 5 štádií partnerského vzťahu

Signály úrovne vzťahu medzi dvoma ľuďmi

Pri hodnotení týchto signálov si všímame – dotyky a vzdialenosť či blízkosť. Tie vyjadrujú náklonnosť, lásku a či nás má človek rád. V blízkom vzťahu sú si ľudia telesne bližšie.

Potrebné je tiež čítať „emocionálne“ signály, kde patria nasledovné emócie a ich vyjadrenia:

  • Plač: plač je „výbuchom“ emócií v mnohých kultúrach. Je znakom smútku, ľútosti, ale aj šťastia, dokonca môže prísť počas smiechu. Plač môže byť silený, zmanipulovaný pre získanie sympatie či na oklamanie. Známe sú krokodílie slzy: mýtus, že krokodíl plače, keď chce chytiť korisť.
  • Hnev a hrozenie sa: obočie je v tvare V, oči široko otvorené, ústa otvorené, kútiky dole. Ruky sú prekrížené pred telom, čo je znak aj uzavretia sa človeka pred tým druhým.
  • Úzkosť. V úzkosti ľudia rýchlejšie žmurkajú, majú viac pohybov v tvári, ústa sú v tenkej línii. Ich ruky sú nekľudné, niečo s nimi stále robia, vrtia sa, sú nepokojní, ťukajú nohou, či hýbu nohami.
  • Trápnosť: že sa človek cíti trápne je signalizované odvracaním očí či ich vyhýbaním sa, otočením hlavy, kontrolovaným či napätým úsmevom. Ak niekto hľadí „stále“ dole, môže to znamenať, že sa hanbí, je plachý alebo sa cíti trápne. Ľudia pozerajú dole aj keď sú naštvaní alebo sa snažia skryť niečo emocionálne, nepríjemné, čo prežívajú.
  • Pýcha a namyslenosť: zvyčajne je vyjadrená pýcha jemným úsmevom, miernym zaklonením hlavy dozadu, rukami v bok.

Vyjadrenie príťažlivosti voči druhej osobe:

Častejšie žmurkanie očami a cielené žmurkanie ako osobitný znak flirtovania, záujmu. Zdvihnutie obočia môže tiež slúžiť tomuto účelu. Najjasnejší znak je úsmev, ale musí byť reálny. Ten rozlíšime tak, že sa „smejú“ aj oči, vnímame vrásky okolo očí. Silený úsmev to nedokáže. Atraktivitu či náklonnosť prejavujeme priblížením sa k osobe alebo ešte priamejšie dotykom, potľapkaním či chytením za rameno. Či druhý javí záujem o našu osobu zistíme aj tak, že je k nám otočený telom, jeho chodidlá tiež smerujú k nám. Dlane sú otočené hore a otvorené – ako znak otvorenosti a záujmu.