Zázračná mrkva ako bojovník proti starnutiu?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Zaujímavosť na úvod

Málokto vie, že mrkva rastie v dvoch farebných verziách. Okrem tej našej domácej, je tu totiž aj divo rastúca, ktorá sa ujme aj v ťažkých terénoch. Tá má netradičnú bielu farbu a v zahraničí začínajú objavovať jej chuť pre gastronómiu. Pozitívne vplyvy na zdravie majú obe z nich. Základom je dobre známy betakarotén, ktorý chráni telo pred mnohými škodlivinami, napríklad aj zo silného slnečného žiarenia.

Užitočné látky

Ukrýva v sebe aj vitamíny B, D, K a C. Z minerálov tu je zastúpené napríklad železo, síra, vápnik, horčík alebo selén. Posledný zmienený má veľký vplyv na činnosť srdca a ciev, takže pomáha pri problémami s nimi. Mrkva je takisto plná antioxidantov a vlákniny.

Prevencia pred chorobami

Podľa niektorých prieskumov napomáha obsahom živín znižovaniu rizika rakoviny pľúc, prsníka a čriev aj cievnej mozgovej príhody. Výpočet blahodarných účinkov nenápadného koreňového hrdinu tým ale nekončí. Mrkva zlepšuje aj kvalitu pleti, chráni zuby a ďasná, slúži ako prevencia infekcií a dokonca spomaľuje starnutie buniek.

Ďalšie účinky na zdravie

1. Pomáha správnemu tráveniu a pravidelnému vyprázdňovaniu – proti zápche.

2. Chráni pred voľnými radikálmi, a tým vypudzuje toxické látky z tela.

3. Eliminuje bujnenie rakovinových buniek – prevencia pred rakovinou.

4. Posilňuje srdcovocievny systém – prevencia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami (infarkt, mozgová príhoda, ischemická choroba srdca).

5. Znižuje vysokú úroveň cholesterolu v krvi.

6. **Pomáha pri kožných ochoreniach.

7. Zabezpečuje pevnosť kostí a zubov.

8. Dodáva telu vitamín A, ktorý potrebujeme pre dobrý zrak.

9. Dodáva pokožke pevnosť – proti starnutiu.

Zdroj foto: Peter Varga

Pôvod

Pochádza z južnej Ázie, z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde ešte prežívajú jej diví a neskultivovaní zástupcovia a tvoria tak centrum rôznorodosti druhu.

História jej rozšírenia nie je celkom jednoznačná. Predpokladá sa, že sa v 10. storočí rozšírila do celej oblasti od Indie po východné Stredomorie. V 12. storočí sa dostala až do západnej Európy a do Číny.

V súčasnosti sa najviac pestuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Divokých zástupcov tohto druhu môžeme objaviť vo voľnej prírode aj u nás.

Mrkva je náš najbohatší zdroj betakaroténov

Betakarotén sa v organizme mení na vitamín A. 100 gramov mrkvy znamená trojnásobok dennej odporúčanej dávky vitamínu A.

Na druhej strane obsahuje minimum tukov a cukrov. Skrátka, vynikajúca plodina plná sily, pochádzajúcej z jej vitamínov a ostatných obsahujúcich látok.

Mrkva je pravý prírodný liek

Pravidelná konzumácia mrkvy pomáha očiam. Znižuje hladinu cholesterolu a zlepšuje trávenie a peristaltiku. Pomáha pri migréne a zápalových bolestiach kĺbov. Dodáva živiny, potrebné pre zdravý vývoj zubov a zdravý vývoj zrakových orgánov. Preto by deti mali jesť veľa mrkvy! Mrkva chutí výborne, takže to nie je žiadny trest.

Pozrite si tiež:

Mrkvový koláč s orechami

Proti vráskam aj tuku

Nielen zdravie môže využívať zázračnú silu mrkvy. Veľkú dávku si odčerpá aj naša krása. Je veľmi dobrým doplnkom pri diétach. Zaháňa pocity náhleho hladu, dostatočne zasýti žalúdok a naviaže na seba trošku tukov, ktoré je nutné používať pri niektorých jedlách. Betakarotén okrem iného zabraňuje starnutiu pleti. Ak chcete oddialiť príchod vrások, používajte mrkvu vnútorne aj zvonku.

Vnútorne sa preferuje pitie štiav a pri vonkajšej aplikácii sa zamerajte na prírodné masky, ktoré budete natierať na tvár. Ak nemáte problémy s opaľovaním, pravidelnou konzumáciou mrkvy si môžete dlhšie uchovať hnedastý nádych. Zdroj foto: Peter Varga

Zistenie vedcov

Mrkva, ktorá pred varením nie je pokrájaná, obsahuje viac látok znižujúcich riziko vzniku rakoviny. Britskí a dánski vedci zistili, že ak mrkvu pokrájajú, až keď je uvarená, obsahuje o 25 percent viac prírodného pesticídu falcarinol. Ten sa vytvára v mrkve a chráni ju pred plesňovými ochoreniami. Jeho účinky skúmali vedci pred štyrmi rokmi na skupinách potkanov, ktoré mali prekancerózne nádory. U tých, ktoré kŕmili mrkvou a falcarinolom, sa pravdepodobnosť vzniku úplného rakovinového nádoru znížila o tretinu.

„Pri pokrájaní mrkvy sa zväčšuje jej plocha a pri varení sa preto živiny rozpustia. Ak ju človek uvarí celú, živiny aj chuť sa v nej uzamknú a mrkva je potom lepšia vo všetkých smeroch ."

Ako správne pestovať mrkvu

Pestujte ju na otvorenej ploche v ľahkej a úrodnej pôde. Niektoré odrody mrkvy budú mať korene veľmi hlboko, a tak je dôležité odstrániť zo záhonov najskôr kamene a dôkladne ju prehnojiť. Mrkva vyžaduje osevný postup, teda obmenu plochy raz za tri roky.

Existujú zhruba dva druhy mrkvy: skoré a neskoré.

Skoré karotky sejte na jar priamo na miesto, kde chcete, aby rástli. Sejte, až keď sa teplota pôdy pohybuje od 7 ° C vyššie. Pokiaľ chcete skorú mrkvu vysadiť ešte skôr, je potrebné použiť poklop alebo iné krytie, ktoré po niekoľkých týždňoch musíte zase zložiť.

Neskorú mrkvu sejte od konca jari do začiatku leta. Semeno mrkvy zasejte približne 1 – 2 cm do hĺbky do riadkov, ktoré sú asi 15 cm vzdialené. Mrkvu nepresádzajte. Ak ju zasejete husto vedľa seba, je nutné mrkvu neskôr pretrhnúť, aby vyrástla väčšie a kvalitnejšie. Pokiaľ ju nepretrháte, mrkva nebude mať na rast priestor ani dostatok živín a zostane veľmi malá. To platí najmä pre neskorú mrkvu. Záhony s mrkvou je dôležité pravidelne zbavovať buriny a zalievať.

Choroby a škodcovia

Ukrývajú sa na vlhkých a trvale zatienených miestach, ktoré im slúžia aj na prezimovanie. Z týchto úkrytov potom na jar putujú za potravou. Najradšej konzumujú listy kapustovej zeleniny a šalátu, korene mrkvy, hľuzy zemiakov, plody jahôd a často sa zavŕtajú aj do opadaného ovocia.

V záhradách sa najčastejšie vyskytuje slizniak veľký a slizniačik poľný. V porastoch mrkvy a petržlenu sa objavuje v druhej polovici leta, najmä za suchého počasia. So silnejším výskytom múčnatky sa stretávame v prehustených a tienených porastoch. Šírenie ochorenia podporujú aj silné ranné rosy. Pri silnejšom napadnutí porastov dochádza k zníženiu úrody.

Výskyt choroby je všeobecne viazaný na staršie listy a na druhú polovicu vegetácie. Najškodlivejšia je v auguste a v septembri. Pri vhodných podmienkach dochádza aj k napadnutiu stopiek listov. Ak sú podmienky vhodné pre rozširovanie infekcie, dochádza k spájaniu škvŕn, čo vedie ku kučeraveniu a usychaniu listov, ktoré vyzerajú ako spálené.

Skladovanie

Na jesennú spotrebu a zimné uskladnenie ju zberáme od septembra do začiatku novembra riadky podryjeme a mrkvu vyťahujeme ručne. Dáme ju oschnúť, potom ju očistíme a vňať odkrútime tak, že ponecháme len malé srdiečko.

Predpokladom úspešného skladovania je starostlivé zaobchádzanie pri zbere. Mrkva z vlhkých, rašelinových pôd a pôd prehnojených dusíkom má malú trvácnosť. Záhradkári ju najčastejšie uskladňujú v pivniciach s rovnomernou teplotou, vysokou vlhkosťou vzduchu voľne v debničkách alebo v suchom piesku. Optimálne podmienky na skladovanie sú pri teplote okolo 0 °C a 90 95 % vlhkosti vzduchu.

Kvalitná mrkva vydrží až šesť mesiacov. Mrkva sa najlepšie uskladňuje v pivnici v piesku. Ale nie na kope. Najlepšie, ak zvolíte dostatočne veľké nádoby, ktoré naplníte pieskom a potom po celom obvode napicháte mrkvu postojačky (akoby rástla v pôde) tak, aby sa navzájom nedotýkali. Dobré skúsenosti majú pestovatelia aj s debničkami a vrstvou mrkvy, ktorá sa prekrýva novinovým papierom.

Pozrite si aj tento chutný recept:

Mrkvový koláč s orechami