Ako riešiť životné krízy?

Ak chce byť človek zdravým a bohatým (v zmysle duševného bohatstva, kde BYŤ znamená viacej ako MAŤ), je dôležité si uvedomiť aj niektoré svoje limity. Hovorí sa síce, že „pevná vôľa všetko zdolá“, ale aj toto príslovie má svoje logické obmedzenia. Nad čím sa trápiť oplatí a nad čím vôbec nie?

Dnešok – najväčšie bohatstvo

Veľakrát sa stresujeme v ťažkom období, čo nás čaká splniť zajtra, čo napozajtra. Lepším postojom je trápiť sa len nad tým, čo dokážete ovplyvniť. Včerajšok už nevrátite, ale zajtrajška sa tiež nemusíte dožiť. Preto najväčším bohatstvom človeka je dnešok, ktorý treba rozumne stráviť a intenzívne si ho čo najviac užiť (Carpe Diem).

A preto sa zaoberajme životným plánovaním opatrne. Stojí za to mať svoju víziu, životnú filozofiu i osobné plány, ale pristupovať k nim nie ortodoxne (plnenie za každú cenu – aj cez mŕtvoly), ale s nadhľadom a odstupom. Prečo? Lebo človek v teórii síce často mieni, ale život v realite praxe ešte častejšie mení. Súčasne humoristi upozorňujú, že nič tak nedokáže rozosmiať Pána Boha ako ľudské plánovanie.


Prečítajte si tiež:

Ste náchylní všetkému uveriť? Skúste Sokratov test

Kríza väčšiny je často iba „krízou“

Mudrc tvrdí, že ak chcete svoje zdravie chrániť aj vyhýbaním sa krízam alebo ich ľahkým zvládaním, tak počúvajte viac dobré rady z Tibetu a ignorujte zlé výhovorky na Slovensku. Počas trojtisícročnej evolúcie ľudstva, zažil človek tisícky rôznych kríz, ktoré dokázal riešiť. Hektická doba dneška, pribúdajúci hodnotový marazmus, priveľa informačných šumov a zámerných skratov, najmä konzum, nadspotreba i obrovské majetkové rozdiely mýlia človeka v tom, že takmer každý problém i pseudoproblém nazýva krízou.

Kríza je produktívny stav, ktorý človeku pomáha mobilizovať sily a zmeniť situáciu z negatívnej na pozitívnu. Súčasne optimalizovať a precizovať riešenia. Kríza je produktívna, ak z nej dokážete sňať obal neproduktívnosti.

Dni, keď nemôžete nič dokázať existujú

Veľa ľudí rieši vážne problémy a zložité životné situácie. Ale ešte viac zbytočne dramatizuje a preháňa niektoré veci na riešenie až tak, že ich nazýva pričasto „osobnou krízou“. Načrtnúť akúkoľvek cestu (osobnú, ľudskú, ekonomickú, ekologickú, atď.) na prekonanie krízy, je preto stálou výzvou a permanentný džob pre mnohých personálnych poradcov, kaučov, trénerov osobného rozvoja, psychológov alebo psychiatrov.

Pritom by možno stačilo na prekonanie pseudoproblémov a posilnenie vlastnej zdravotnej imunity, uvedomiť si a poznať nekompromisnú Dalajlámovu pravdu o tom, že v princípe existujú iba dva dni v roku, keď nemôžeme urobiť naozaj úplne nič. Viete, ktoré to sú? Jeden sa volá Včera a druhý Zajtra. Dnešok je tým správnym dňom: milovať, konať a predovšetkým žiť. Na druhej strane však treba zostať aktívnym vždy pri riešení vážnych vecí, lebo nikto ich za vás asi len tak riešiť nebude.

Dvaja najznámejší Japonci už vymierajú

Medzi Slovákmi najpopulárnejší dvaja „Japonci“, ktorých mená sú SAMO (...samo sa to opraví) a SATO (...sa to nejako vyrieši), vyskytujúci sa v trhovej ekonomike Slovenska, kladúcej stále viac dôraz na osobnú zásluhovosť, už postupne vymierajú. Vo vašej najmilovanejšej akciovej spoločnosti na svete zvanej JA preto radšej riešte a rozhodujte za seba v rámci vlastnej sebestačnosti a k vašej spokojnosti vy samotní.

Zdravotne nezávadná modlitba

Na najväčšie trápenia ľudí vo svete pomáha celé stáročia aj osvedčená modlitba, liečiaca a uzdravujúca dušu aj tých, ktorí strádajú v najťažších životných situáciách a osobných krízach. Jej hlavná ideová veta znie: „Bože, daj mi sily, aby som vyriešil, čo riešiť dokážem. Aby som sa zbytočne netrápil nad tým, čo riešiť nedokážem. A aby som vždy dokázal čo najskôr rozlíšiť medzi nimi tento rozdiel“.

Zdanlivá jednoduchosť a možno pre niekoho aj prílišná maličkosť – ale naozaj lieči a uzdravuje. A často oveľa lepšie ako mnoho predávaných liekov na svete, z ktorých sú (podľa niektorých expertov) údajne až dve tretiny skonštruované len a len na báze tzv. placebo efektu (t.j. neuzdravujú v skutočnosti, ale ľudia ich nakupujú, lebo sú presvedčení o ich „zázračných“ medicínskych účinkoch).


Prečítajte si aj tento článok:

Ste náchylní všetkému uveriť? Skúste Sokratov test