Ako si vybudovať dobrú reputáciu?

Dobrú povesť, silné meno, a teda komplexnú reputáciu ako vlastnú celoživotnú značku si často buduje človek poctivou prácou celý život. V sekunde ju však môže stratiť, napríklad zlou klebetou. Je to síce nespravodlivé, ale boj s klebetou nemá nikto šancu vyhrať. Môže len remízovať alebo prehrať.

Reputácia a renomé – lesk a bieda

Reputácia je na trhu i v spoločnosti konzumu a spotreby smutne zaznávaný fenomén. Trh viac miluje pojem „branding“ alebo „goodwill“, ale česť človeka považuje za najcennejšie bohatstvo práve dobré meno a vlastnú povesť. Paradoxom alebo biedou je, že niekedy budujete dobré meno celý život a v jednej minúte ho môžete stratiť navždy až do konca života. Lesk reputácie je však odznakom, ozdobou a symbolom uznania a ocenenia.

Reputácia je to, čo si o vás ľudia myslia. Slovník cudzích slov definuje toto slovo ako povesť, spravidla dobrá, úcta, vážnosť, meno na verejnosti – ktoré budí rešpekt. To platí vtedy, keď ide o pozitívne vnímanie, keď vás chvália. Môže ísť aj o úplný opak – negatívne vnímanie. Vtedy, keď vás hania.


Prečítajte si tiež:

Chcete byť v živote úspešní? Toto je najdôležitejšie


Pri skúmaní cudzieho slova renomé zistíme, že sa podobá reputácii. Znamená – dobrú povesť, dobré meno, známosť. Napríklad určite ste v praxi počuli, že pri posudzovaní bonity nového obchodného partnera alebo VIP klienta na trhu potenciálny záujemca o spoluprácu a biznis skúma, či jeho renomé je zlé, dobré, veľmi dobré alebo vynikajúce. Vynikajúce renomé zvyšuje dôveryhodnosť, otvára dvere i zamknuté brány, uľahčuje výsledky, pomáha presviedčať a zvyšuje záruky, garancie i ziskovosť biznisu.

Ak ide o budovanie dobrého mena – je potrebné sa zmieriť aj s tým, že veľakrát môže byť človek nespravodlivo ohovorený a neobjektívne klebetami poškodený. V danom smere však platí vzorec, že nerovný boj s klebetou nikdy nevyhráme, nanajvýš môžeme remízovať, lebo ľudia s obľubou hovoria: na každom šprochu, je pravdy trochu. Rátať musíte v živote so všeličím.

Činy, nie slová

Základným rozdielom v oceňovaní a uznaní medzi minulosťou a súčasnosťou je v tom, že v minulosti stačil diplomček, prísľub alebo „pochvala pred nastúpenou jednotkou“ a k oceneniu ste už potrebovali iba odhodlanie alebo prejavený úmysel. Dnes však „len“ úmysel vôbec nestačí a v reálnom živote sa počítajú iba výsledky.

Hoci mnohí stále dokážu vytĺkať akýsi kapitál len a len z rečí (populizmus, popularita, umnosť v rétorike), dokážu osloviť len hlúpych. Lebo múdri uznávajú a počítajú len činy v duchu starorímskej tradície „Činy, nie slová“ („Acta, non verba“).

Múdri a hlúpi

Reputácia patrí do centra pozornosti múdrych ľudí. Pretože je kompasom i semafórom – podmienkou i vstupenkou do krajiny zvanej Úspech. Podľa Rakúšana Jozefa Kirschnera platí, že vo svete sú aj v oblasti sebarozvoja tri skupiny ľudí: múdri (je ich najmenej), chytráci (je ich viac) a hlúpi (je ich najviac). Jedným z diamantov sebarozvoja je včas rozoznať a správne zareagovať na situácie, javy, procesy, ale najmä vzťahy medzi ľuďmi. Nestojí za to dôverovať ľuďom nezodpovedným, ktorí len tárajú, ale nedodržia sľuby. Kapitál vytĺkajú z hlúposti tých, ktorí im dôverujú. A robia to priehľadným spôsobom podľa princípu, že nikto ti nemôže toľko dať, koľko ti ja môžem sľúbiť. Múdri sa im vedia vyhnúť. Aj preto, lebo vyznávajú prefíkané heslo využiteľné na početné pasce na ľudí tejto doby:

„Ľudia nemôžu vždy vedieť, môžu iba veriť. Ale neveria, pretože vedia.“


Chcete byť v živote úspešní? Toto je najdôležitejšie