Vznik omrzlín a ich rizikové faktory

Zdroj: Shutterstock.com

Ako vznikajú omrzliny?

Najskôr sú chladom poškodené výstelky kapilár. Dôjde k nedostatočnému prísunu kyslíka a živín ku tkanivám, ktoré postupne odumierajú. Spomaľuje sa krvný obeh a krv začne tvoriť zrazeniny následkom tvorby ľadových kryštálikov, ktoré v podchladenom tkanive vznikajú zamŕzaním medzibunkovej tekutiny. Tieto faktory vedú ku krátkodobému alebo trvalému odumretiu zasiahnutého tkaniva.

Omrzliny lepšie zvládame vďaka genetike

Vznik omrzlín je vo veľkej miere závislý na odolnosti organizmu a jeho genetickej výbave. Vedci (prof. Kingsley – USA) zistili, že u našich dávnych predkov bol pobyt v chladnom prostredí veľmi rizikovým faktorom. Počas evolúcie (vývoj od nižšieho organizmu k vyššiemu) vznikla genetická mutácia, ktorá dokázala človeka ochrániť, aj keď so sebou niesla riziko rozvoja iných ochorení (artritída v neskorších fázach života). Asi polovica Európanov má variantu génu GDF5, zdvojnásobujúcu pravdepodobnosť vzniku artritídy a zároveň spôsobujúcu asi o 1 cm nižšiu priemernú výšku. To, že naši predkovia boli malí a statní, im umožnilo nielen prežiť chlad, ale aj znižovalo riziko zlomenín, spôsobených pádom na ľade.

Avšak gén, vďaka ktorému zvládame omrzliny, nám dal do vienka reumu.

Pozrite si tiež:

Prvá pomoc pri podchladení a omrzlinách

Faktory podporujúce vznik omrzlín:

• funkčné poruchy periférnych ciev (napríklad u diabetikov)

• ateroskleróza

• anémia (chudokrvnosť)

• podvýživa a nedostatok vitamínov

• porucha metabolizmu tukov

• kolagenózy (kožné i celkové ochorenie autoimunitnej povahy)

• fajčenie

• alkohol

• užívanie liekov ovplyvňujúcich prietok krvi

• gravidita

• nevhodné oblečenie

Relatívne viac ohrození sú starí ľudia a deti. Aj jedinci, ktorí už mali omrzliny, majú veľkú pravdepodobnosť opakovaného omrznutia.

Rizikovými partiami pre vznik omrzlín sú všetky nedostatočne a neprimerane kryté časti tela, vystavené nízkym teplotám a mrazivému vetru. Časti tela s nižším prietokom krvi tkanivami (prsty na rukách a nohách, nos, uši, brada, líca) sú na omrznutie náchylné až extrémne.

Príznaky omrzlín:

• pocit straty citu v pokožke

• parestézia (porucha prejavujúca sa brnením, mravenčením, svrbením) – vzniká pri poškodení nervov

• stuhnutosť tkanív

• koža stráca elasticitu, je nepohyblivá

• v rôznych štádiách sa strieda bodavá bolesť s necitlivosťou

• môžu sa objaviť pľuzgiere

Zdroj: Shutterstock.com

Omrzliny, podľa závažnosti, delíme na tri stupne:

1. stupeň omrzlín

Pred vznikom omrzliny nastupuje bodavá, štípavá bolesť. Po omrznutí je koža voskovo biela až nažltlá (môže byť aj fialovo mramorovaná), na dotyk chladná a necitlivá (kapiláry sú stiahnuté), dochádza aj k opuchu. Po zahriatí koža sčervenie a nastupuje pocit bodavej bolesti. Súvisí s opätovným prívodom krvi do postihnutého miesta, pričom do 15 minút dôjde k návratu citlivosti. Kompletné vyliečenie netrvá dlhšie ako 24 hodín. Postihnutý nebude mať žiadne komplikácie, okrem zvýšenej citlivosti na chlad.

2. stupeň omrzlín

Je viditeľný až po zahriatí. Koža je fialová, tkanivá mäkké. Bolesť je prítomná stále. Do dvoch dní po omrznutí sa objavujú pľuzgiere. Ak obsahujú číru a svetlú tekutinu – prognóza pre uzdravenie je priaznivá (okrem mierneho zníženia elasticity kože nie sú významné komplikácie). Ak je obsah pľuzgierov tmavý až krvavý, omrzlina už vnikla do škáry (prekrvená, inervovaná vrstva kože pod pokožkou) a je predzvesťou komplikácií pri hojení. Bolesť nie je prítomná kvôli začínajúcemu odumieraniu postihnutého tkaniva.

3. stupeň omrzlín

Nastupuje po nasledujúcich 48 hodinách. Zafarbenie kože je modré až modročierne. Postihnuté miesto je tvrdé. Necítiť bolesť (nastáva nekróza – odumretie tkaniva). Ak sa do oblasti zasiahnutej nekrózou dostane infekcia, vzniká gangréna, ktorá môže vyústiť až do amputácie postihnutej časti.

Prvá pomoc pri omrzlinách

Laicky, v teréne, nie je možné určiť stupeň omrznutia (všetky tri stupne vyzerajú vizuálne podobne). Je potrebné zabrániť ďalšiemu ochladzovaniu – to znamená, že akékoľvek ošetrenie by malo byť uskutočnené až po transporte postihnutého do teplého priestoru.

Omrzliny 1. stupňa stačí zabaliť do teplej prikrývky alebo ponoriť do vlažnej, nie horúcej vody, do ktorej postupne pridávame teplejšiu. Obehový systém podporíme podávaním teplých nealkoholických nápojov. Nepohyblivé zasiahnuté časti sa snažíme rozhýbať jemným stiskom, nikdy nie trením snehom alebo dlaňami. Masírovať možno len okolie omrzliny, nie jej povrch! Omrzliny nie je vhodné zahrievať suchým teplom (krb, pec, radiátor, fén). Postihnutého zahrievame postupne.

Omrzliny 2. a 3. stupňa chránime najmä pred vniknutím infekcie, prikrytím sterilným materiálom. Pľuzgiere neprestrihujeme ani neprepichujeme! Čo najskôr kontaktujeme príslušného lekára (chirurg, dermatológ).

Prevencia pred omrzlinami

Dbajte na oblečenie primerané klimatickým podmienkam (čiapka, teplé ponožky, zimná obuv, rukavice), správnu výživu, príjem tekutín a vyhýbajte sa všetkým negatívnym faktorom podporujúcich vznik omrzlín.

Literatúra:

• Domácí lékař: Praha, Avicenum, 1991.

• Kuklová,I. a kol.: Dermatovenerologie pro všeobecné praktické lékaře, Raabe, 2011.

• Kelnarová,J. et al.: První pomoc II pro studenty zdravotnických oborů, 1.vyd., Praha: Grada Publishing, a.s. 2007.

Pozrite si tiež:

Prvá pomoc pri podchladení a omrzlinách