Helicobacter pylori a jeho súvis s gastritídou a vredovými chorobami

Zdroj: Shutterstock.com

Diagnostika a liečba vredových chorôb v minulosti

Aj mnoho rokov po dokázaní existencie tejto baktérie (1982), sa ozývalo vo svetovej gastroenterológii množstvo skeptických hlasov. Dlho totiž platila zásada internistu Karla Schwartza (1910) – „Nie je kyselina, nie je vred“. Tvorba žalúdočného vredu sa pripisovala výlučne nadprodukcii žalúdočnej kyseliny chlorovodíkovej alebo nedostatočnej tvorbe faktorov chrániacich žalúdkovú sliznicu. Rozhodujúci vplyv na výskyt a priebeh vredovej choroby mali, podľa odborníkov, najmä zlozvyky (pitie kávy, alkoholu, stresujúci životný štýl a fajčenie), zvyšujúce kyslú žalúdočnú sekréciu. Fakt, že vredovú chorobu žalúdka vyvoláva gramnegatívna, špirálovitá tyčinka, bol pre mnohých neuveriteľný.

Až do 70. rokov minulého storočia pozostávala štandardná liečba žalúdočných vredov z pokoja na lôžku, pitia mlieka a konzumácie mliečnych výrobkov.

Helicobacter pylori má na svedomí väčšinu vredov

Dnes je prevažná väčšina vredov (90 percent dvanástnikových a 70 percent žalúdkových) považovaná za následok infekcie baktériou Helicobacter pylori. Keďže ide o baktériu, ochorenie je liečiteľné antibiotikami.

Zvyšné percentá sa pripisujú liekom na báze kyseliny acetylsalicylovej (Anopyrin, Aspirin) a skupine liekov tlmiacich bolesť (nesteroidné analgetiká a antiflogistiká, tzv. NSA). Diéty a stres sa už takmer neberú do úvahy.

Prevratnosť objavu si uvedomili nielen lekári, ale najmä pacienti, ktorí sa predtým museli podrobiť chirurgickej liečbe. Tá spočívala v odstránení dvoch tretín žalúdka, aby sa znížila produkcia kyseliny.

Pozrite si tiež:

Čo jesť pri infekcii Helicobacter pylori?

Vzťah medzi Helicobacterom a gastritídou

Záznamy o baktériách špirálovitého tvaru (grécky helix – závit, špirála) sa začali objavovať už v dobách Roberta Kocha. Ich prítomnosť popísal v roku 1883 G. Bizzozero u psov a L. Krienitz v roku 1906 u človeka. Psi aj človek mali rakovinu žalúdka.

V apríli 1982 patológ J. Robin Warren a gastroenterológ Barry J. Marshall z Royal Perth Hospital, prvýkrát vykultivovali baktériu zo žalúdočnej biopsie pacienta s gastritídou (zápal sliznice žalúdka) a vredovou chorobou. Kultivovaných bolo 100 vzoriek. Po 34 neúspešných pokusoch zapracovala náhoda. Prišli veľkonočné sviatky a doba kultivácie sa tým predĺžila. Táto náhoda viedla k historickému objavu baktérie, ktorá dokáže žiť v prostredí, kde iné baktérie hynú – na povrchu žalúdočnej sliznice.

Zo začiatku nebolo isté, či za vredovú chorobu naozaj môže H. pylori, lebo tieto baktérie boli nájdené, pri pitvách, aj u ľudí, ktorí vredovou chorobou netrpeli. B. J. Marshall sa rozhodol, s dobrovoľníkom, vypiť kultúru H. pylori a denne sa nechávali gastroskopicky vyšetriť. Obaja dostali gastritídu, ale ani u jedného z nich sa nevyvinul vred. Zo vzoriek sliznice, odobratých pri gastroskopii, bol izolovaný Helicobacter pylori. Tým sa potvrdil vzťah medzi H.p. a gastritídou.

Vzťah medzi Helicobacterom a vredovou chorobou

Vzťah k vredovej chorobe bol vydedukovaný z epidemiologických štúdií, ktoré nielen potvrdili vyšší výskyt vredov u osôb infikovaných H.p., ale ukázali, že antibiotická liečba, namierená proti baktérii, vedie aj k liečbe vredu.

V roku 1989 bol kvôli tejto baktérii vytvorený nový rod a bolo jej dané nové pomenovanie Helicobacter pylori (dovtedy sa baktéria nazývala Campylobacter like organismus – CLO, neskôr Campylobacter pyloridis, Campylobacter pylori).

Zdroj: Shutterstock.com

Helicobacter pylori a Helicobacter heilmannii

H. pylori produkuje rad enzýmov, z ktorých je najvýznamnejšia ureáza. H.p. kolonizuje najmä vzdialenejšiu časť žalúdka (antrum), ale vyskytuje sa aj na sliznici dvanástnika a iných miestach žalúdkovej sliznice. Okrem H.p. bol u niektorých pacientov so zápalom žalúdočného antra dokázaný aj Helicobacter heilmannii, spôsobujúci zápal menšej intenzity. Ten sa môže s H.p. vyskytovať aj spoločne.

Infekcia baktériou Helicobacter pylori patrí medzi najrozšírenejšie

Keď sa na dôkaz H.p. začali používať špecifické protilátky proti H.p., dokázateľné v krvi (slinách, stolici) infikovaných jedincov, začalo sa testovanie po celom svete. Ukázalo sa, že infekcia baktériou H.p. patrí medzi najrozšírenejšie infekcie. Celosvetovo ňou trpí asi 30 – 50 percent ľudí. Jej rozšírenie je v jednotlivých krajinách, etnických a sociálnych skupinách odlišné. Vo vyspelých krajinách je to asi 15 – 40 percent, ale v rozvojových krajinách dosahuje premorenosť touto baktériou až 70 – 99 percent z celkového počtu obyvateľov. Väčšina ľudí získa infekciu ešte v detstve (pred 10. rokom života).

Helicobacter pylori a pravdepodobnosť ďalších ochorení

Každá infekcia H.p. spôsobuje histologicky zistiteľnú chronickú gastritídu, rôzneho stupňa aktivity, s alebo bez klinických príznakov. Táto infekcia je spojená aj s ďalšími ochoreniami (vredová choroba žalúdka a dvanástnika, MALT – lymfóm žalúdka, rakovina žalúdka). Avšak väčšina infikovaných H.p. infekciou v priebehu života nedostane žiadnu z uvedených chorôb.

Iba asi u 20 percent infikovaných sa vyvinie žalúdočný vred. Tu, pravdepodobne, zohráva úlohu genetická rozdielnosť jednotlivých kmeňov Helicobacter a rôzna vnímavosť jedincov.

Helicobacter pylori ako súčasť ľudskej evolúcie?

Infekcia Helicobacter pylori bola ešte nedávno považovaná za jednu z najstarších infekcií. Posledné výskumy ukazujú, že táto doba je možno o niečo kratšia než sa predpokladalo. Odhaduje sa, že sa rozšírila zo zvierat na človeka len v posledných 500 rokoch.

Keď sa dokáže, že sa vyvíjala s človekom tisícky rokov, tak asi nebude vhodné ju úplne likvidovať, lebo toto spojenie môže mať aj pozitívne rysy.

Pokiaľ je však vzťah medzi človekom a H.p. otázkou niekoľkých posledných storočí, tak sú snahy o zlikvidovanie tejto infekcie na mieste. Určitou nádejou môže byť vývoj vakcíny pre zvlášť ohrozených jedincov.

Výskumy však pokračujú ďalej a o tejto baktérii sa určite dozvieme ešte množstvo nových a možno aj prekvapivých poznatkov.

Literatúra:

• Sedláčková,M., a kol.: Infekce HP, vředová choroba, karcinom žaludku, dyspepsie, Praha, Maxdorf Jesenius, 1996.

• Marshall, B.J., Warren, J.R.: Unidentified curved bacilli in the stomach of patients with gastritis and peptic ulceration Lancet 1, 1984.

• McGee, D., Mobley, H.: Pathogenesis of Helicobacter pylori infection, Current opinion in gastroenterology 16, 2000.

• Bunganič,I., Ivanjuša,M.:Eradikácia HP u pacientov s vredovou chorobou, JAMA, Výber z českého a slovenského vydania, č.II, 2002.

Prečítajte si o baktérii Helicobacter pylori viac