Helicobacter pylori a jeho súvis s gastritídou a vredovými chorobami

Ešte donedávna boli zástancovia teórie o infekčnom pôvode vredovej choroby žalúdka a duodena (dvanástnik) považovaní za nebezpečných čudákov. Ich názory na baktériu, prežívajúcu v takom nehostinnom a kyslom prostredí ako je žalúdok, sa nebrali vážne.

Diagnostika a liečba vredových chorôb v minulosti

Aj mnoho rokov po dokázaní existencie tejto baktérie (1982), sa ozývalo vo svetovej gastroenterológii množstvo skeptických hlasov. Dlho totiž platila zásada internistu Karla Schwartza (1910) – „Nie je kyselina, nie je vred“. Tvorba žalúdočného vredu sa pripisovala výlučne nadprodukcii žalúdočnej kyseliny chlorovodíkovej alebo nedostatočnej tvorbe faktorov chrániacich žalúdkovú sliznicu. Rozhodujúci vplyv na výskyt a priebeh vredovej choroby mali, podľa odborníkov, najmä zlozvyky (pitie kávy, alkoholu, stresujúci životný štýl a fajčenie), zvyšujúce kyslú žalúdočnú sekréciu. Fakt, že vredovú chorobu žalúdka vyvoláva gramnegatívna, špirálovitá tyčinka, bol pre mnohých neuveriteľný.

Až do 70. rokov minulého storočia pozostávala štandardná liečba žalúdočných vredov z pokoja na lôžku, pitia mlieka a konzumácie mliečnych výrobkov.

Helicobacter pylori má na svedomí väčšinu vredov

Dnes je prevažná väčšina vredov (90 percent dvanástnikových a 70 percent žalúdkových) považovaná za následok infekcie baktériou Helicobacter pylori. Keďže ide o baktériu, ochorenie je liečiteľné antibiotikami.

Zvyšné percentá sa pripisujú liekom na báze kyseliny acetylsalicylovej (Anopyrin, Aspirin) a skupine liekov tlmiacich bolesť (nesteroidné analgetiká a antiflogistiká, tzv. NSA). Diéty a stres sa už takmer neberú do úvahy.

Prevratnosť objavu si uvedomili nielen lekári, ale najmä pacienti, ktorí sa predtým museli podrobiť chirurgickej liečbe. Tá spočívala v odstránení dvoch tretín žalúdka, aby sa znížila produkcia kyseliny.


Pozrite si tiež:

Čo jesť pri infekcii Helicobacter pylori?


Vzťah medzi Helicobacterom a gastritídou

Záznamy o baktériách špirálovitého tvaru (grécky helix – závit, špirála) sa začali objavovať už v dobách Roberta Kocha. Ich prítomnosť popísal v roku 1883 G. Bizzozero u psov a L. Krienitz v roku 1906 u človeka. Psi aj človek mali rakovinu žalúdka.

V apríli 1982 patológ J. Robin Warren a gastroenterológ Barry J. Marshall z Royal Perth Hospital, prvýkrát vykultivovali baktériu zo žalúdočnej biopsie pacienta s gastritídou (zápal sliznice žalúdka) a vredovou chorobou. Kultivovaných bolo 100 vzoriek. Po 34 neúspešných pokusoch zapracovala náhoda. Prišli veľkonočné sviatky a doba kultivácie sa tým predĺžila. Táto náhoda viedla k historickému objavu baktérie, ktorá dokáže žiť v prostredí, kde iné baktérie hynú – na povrchu žalúdočnej sliznice.

Zo začiatku nebolo isté, či za vredovú chorobu naozaj môže H. pylori, lebo tieto baktérie boli nájdené, pri pitvách, aj u ľudí, ktorí vredovou chorobou netrpeli. B. J. Marshall sa rozhodol, s dobrovoľníkom, vypiť kultúru H. pylori a denne sa nechávali gastroskopicky vyšetriť. Obaja dostali gastritídu, ale ani u jedného z nich sa nevyvinul vred. Zo vzoriek sliznice, odobratých pri gastroskopii, bol izolovaný Helicobacter pylori. Tým sa potvrdil vzťah medzi H.p. a gastritídou.

Vzťah medzi Helicobacterom a vredovou chorobou

Vzťah k vredovej chorobe bol vydedukovaný z epidemiologických štúdií, ktoré nielen potvrdili vyšší výskyt vredov u osôb infikovaných H.p., ale ukázali, že antibiotická liečba, namierená proti baktérii, vedie aj k liečbe vredu.

V roku 1989 bol kvôli tejto baktérii vytvorený nový rod a bolo jej dané nové pomenovanie Helicobacter pylori (dovtedy sa baktéria nazývala Campylobacter like organismus – CLO, neskôr Campylobacter pyloridis, Campylobacter pylori).

Helicobacter pylori a Helicobacter heilmannii

H. pylori produkuje rad enzýmov, z ktorých je najvýznamnejšia ureáza. H.p. kolonizuje najmä vzdialenejšiu časť žalúdka (antrum), ale vyskytuje sa aj na sliznici dvanástnika a iných miestach žalúdkovej sliznice. Okrem H.p. bol u niektorých pacientov so zápalom žalúdočného antra dokázaný aj Helicobacter heilmannii, spôsobujúci zápal menšej intenzity. Ten sa môže s H.p. vyskytovať aj spoločne.

Infekcia baktériou Helicobacter pylori patrí medzi najrozšírenejšie

Keď sa na dôkaz H.p. začali používať špecifické protilátky proti H.p., dokázateľné v krvi (slinách, stolici) infikovaných jedincov, začalo sa testovanie po celom svete. Ukázalo sa, že infekcia baktériou H.p. patrí medzi najrozšírenejšie infekcie. Celosvetovo ňou trpí asi 30 – 50 percent ľudí. Jej rozšírenie je v jednotlivých krajinách, etnických a sociálnych skupinách odlišné. Vo vyspelých krajinách je to asi 15 – 40 percent, ale v rozvojových krajinách dosahuje premorenosť touto baktériou až 70 – 99 percent z celkového počtu obyvateľov. Väčšina ľudí získa infekciu ešte v detstve (pred 10. rokom života).

Helicobacter pylori a pravdepodobnosť ďalších ochorení

Každá infekcia H.p. spôsobuje histologicky zistiteľnú chronickú gastritídu, rôzneho stupňa aktivity, s alebo bez klinických príznakov. Táto infekcia je spojená aj s ďalšími ochoreniami (vredová choroba žalúdka a dvanástnika, MALT – lymfóm žalúdka, rakovina žalúdka). Avšak väčšina infikovaných H.p. infekciou v priebehu života nedostane žiadnu z uvedených chorôb.

Iba asi u 20 percent infikovaných sa vyvinie žalúdočný vred. Tu, pravdepodobne, zohráva úlohu genetická rozdielnosť jednotlivých kmeňov Helicobacter a rôzna vnímavosť jedincov.

Helicobacter pylori ako súčasť ľudskej evolúcie?

Infekcia Helicobacter pylori bola ešte nedávno považovaná za jednu z najstarších infekcií. Posledné výskumy ukazujú, že táto doba je možno o niečo kratšia než sa predpokladalo. Odhaduje sa, že sa rozšírila zo zvierat na človeka len v posledných 500 rokoch.

Keď sa dokáže, že sa vyvíjala s človekom tisícky rokov, tak asi nebude vhodné ju úplne likvidovať, lebo toto spojenie môže mať aj pozitívne rysy.

Pokiaľ je však vzťah medzi človekom a H.p. otázkou niekoľkých posledných storočí, tak sú snahy o zlikvidovanie tejto infekcie na mieste. Určitou nádejou môže byť vývoj vakcíny pre zvlášť ohrozených jedincov.

Výskumy však pokračujú ďalej a o tejto baktérii sa určite dozvieme ešte množstvo nových a možno aj prekvapivých poznatkov.


Literatúra:

  • Sedláčková,M., a kol.: Infekce HP, vředová choroba, karcinom žaludku, dyspepsie, Praha, Maxdorf Jesenius, 1996.

  • Marshall, B.J., Warren, J.R.: Unidentified curved bacilli in the stomach of patients with gastritis and peptic ulceration Lancet 1, 1984.

  • McGee, D., Mobley, H.: Pathogenesis of Helicobacter pylori infection, Current opinion in gastroenterology 16, 2000.

  • Bunganič,I., Ivanjuša,M.:Eradikácia HP u pacientov s vredovou chorobou, JAMA, Výber z českého a slovenského vydania, č.II, 2002.


Prečítajte si o baktérii Helicobacter pylori viac

Palo_palden

Helikobakter mi diagnostikovali pred dvoma rokmi, mal som ťažké bolesti brucha, po každom jedle ma nadúvalo, pálenie záhy. Na gastre som dostal 3antibiotiká, ktoré po dvoch týždňoch nezabrali a bolo mi ešte horšie - rozbitý žalúdok, oslabena imunita.
Kamaratka robi v lekarni a poradila mi masticha active, po troch dňoch som necitil palenie zahy. dal som si kuru na 2mesiace a potom som si robil test na helikobaktera, taky na domace pouzitie a uz bol negatívny.
odvtedy si robim preventivne mastichovu kuru kazdy rok. super to pomaha a je to prirodne.

Faith Healer

ešte prirodzenejšie a účinnejšie je jesť dosť pálivého...nie iba štipľavé ale pálivé, nejaké milionové Jolokie aspoň, samozrejme nie celé ale pomleté, do všetkého kam sa to dá pridať, nemusí sa človek nejakou živicou napchávať:

dopice.sk

Abstract - Helicobacter pylori has increasingly become resistant to clarithromycin and metronidazole throughout the world. The aim
of this study was to demonstrate the in vitro activity of capsaicin on metronidazole-susceptible and -resistant H. pylori. Sixteen clinic
isolates (including eight metronidazole resistant strains) and references strain (NCTC 11637) of H. pylori were used in the study. Various concentrations of the capsaicin solution were tested. Capsaicin showed bactericidal effect even at the lowest prepared concentra-
tion (25 µg ml-1
). The best effect was seen at concentration of 50 µg ml-1
within 4 h of incubation. Active content of hot pepper, cap-
saicin, has in vitro activity against H. pylori and may be a useful alternative treatment strategy. This may provide a new and alterna-
tive treatment approach in eradication of metronidazole-resistant strains. The profound effect of capsaicin on H. pylori suggests that
small doses of capsaicin can help in treatment of gastric and duodenum ulcer.