Neurologička o syndróme vyhorenia: Typickým príznakom je potreba neustále niečo robiť, až neskôr prichádza apatia

MUDr. Terézia Macková, neurologička | Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Pri syndróme vyhorenia dominuje pocit únavy, objavujú sa pocity depresie a beznádeje. Vyhorenie môže byť spúšťačom aj závažnejšej psychickej poruchy, takisto hrozí zvýšené riziko závislostí všetkého druhu, preto je vhodné do komplexnej liečby zaradiť aj vhodný druh podpornej terapie ako psychoterapia, arteterapia či iné.

O prevencii, diagnostike a úspešnosti liečenia syndrómu vyhorenia nám poskytla rozhovor neurologička MUDr. Terézia Macková zo Súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates.

Ktoré varovné znaky by sme si mali všímať pri burnout syndróme a ako sa prejavuje?

Rozvinutie syndrómu vyhorenia predchádzajú určité fázy. Po období určitého nadšenia nastupuje fáza stagnácie, vyvoláva ju predovšetkým pozitívne očakávanie a konkrétna realita jednotlivých pracovísk, kde často prevažujú negatívne faktory, preťažovanie. Ak sa situácia nerieši dostaví sa fáza frustrácie. V popredí je prežívanie emocionálneho a fyzického vyčerpania. Typické sú príznaky neurózy, potreba neustále niečo robiť. Výsledkom neustálej snahy, bez zváženia dôležitosti a primeranosti konkrétnych aktivít je chaotické a nekoordinované vykonávania činností, znížená koncentrácia, nedokončenie začatej práce.

Nastupuje fáza apatie, kedy človek sa uzatvára do seba. Postupne sa stráca záujem o prácu, radosť z vykonanej práce, chýba schopnosť tešiť sa z pozitívnych vecí v práci, ale aj v súkromí. Nastupuje únava, vyčerpanie, sklamanie. V prežívaní dominujú negatívne emócie, strach, úzkosť, bezmocnosť, beznádej, smútok, depresívna nálada, podráždenosť a hnev. Telesné príznaky vyčerpania sa prejavujú chronickou únavou, telesnou slabosťou, náchylnosťou k chorobám. Objavujú sa bolesti hlavy, krčnej chrbtice, pocit búšenia srdca, bolesti na hrudníka a brucha, nespavosť, úbytok váhy, hnačkovité stolice. Často vedú jedinca k rôznym spôsobom samoliečby, napr. k užívaniu až zneužívaniu liekov a sklonu k abúzom – závislosti napríklad na cigaretách, alkohole, liekoch.

Akého odborníka by sme mali navštíviť, ak už nejaké signály zaznamenáme ?

Dôležitým predpokladom prevencie je poznanie rizikových faktorov ako aj protektívnych faktorov a preventívnych opatrení.

V rámci preventívnych opatrení je dôležité sa naučiť zvládať stres, sústrediť sa len ja jeden deň, nemať nerealistické očakávania, aby sme neboli perfekcionisti, neočakávať príliš veľa od seba, ani od iných, dávať si rozumné ciele. Zistiť čo nás stresuje. Pokiaľ už nastupujú príznaky telesného vyčerpania je vhodné vyhľadať aj neurológa či psychiatra.

Čo by sme mohli označiť za najčastejšiu príčinu vyhorenia?

Na vzniku vyhorenia sa podieľajú najmä faktory pracovného prostredia, charakter práce a konkrétne pracovné podmienky. Pracovné aktivity, okrem pozitívnych vplyvov a celkového uspokojenia z vykonanej práce, môžu prinášať aj negatívnej faktory a stresujúce okolnosti, ktoré súvisia s pracovným prostredím, kolektívom, štýlom, personálnym obsadením vedenia. Prítomnosť takýchto stresorov býva často spojená s emočne náročnými situáciami.

Na vzniku vyhorenia sa podieľajú najmä faktory pracovného prostredia, charakter práce a konkrétne pracovné podmienky. | Zdroj: www.hippokrates.sk

Syndróm vyhorenia vzniká najčastejšie kombináciou subjektívnych a objektívnych príčin. K subjektívnym príčinám patria hlavne veľké očakávania a ideály človeka spojené s prácou, životom. Z objektívnych príčin je to pôsobenie chronického stresu.

Dôležitú rolu zohrávajú aj osobnostné vlastnosti človeka, pohlavie. Z hľadiska osobnostných vlastností postihuje syndróm vyhorenia najčastejšie ľudí so slabým sebavedomím, ktorí majú pocit, že ich práca má zanedbateľný alebo nijaký význam. Nie sú schopní stanoviť reálne ciele, prežívajú nadmernú mieru zodpovednosti a nesplnenie osobných cieľov vnímajú ako osobnú prehru. Rizikovým faktorom je aj nízka tolerancia voči záťaži, nižšia miera empatie, narušená komunikácia s okolím, resp. neustála potreba pomáhať iným.

Ako sa dá syndróm vyhorenia diagnostikovať a ako ho možno úspešne liečiť?

Dôležitým predpokladom prevencie a úspešnej diagnostiky je poznanie rizikových faktorov, ale aj pozitívnych faktorov, Aktívne využívanie preventívnych opatrení môže výrazne eliminovať riziko vyhorenia.

Preto najúčinnejšou liečbou syndrómu vyhorenia je práve jeho prevencia.

Základom je zdravý životný štýl, v ktorom sa strieda práca s oddychom. Starať sa o svoje zdravie, telesné cvičenie, dopĺňanie horčíka a vitamínov zo skupiny B, podporná terapia infúzia s vysokodávkovým vitamínom C.

Zdroj: www.hippokrates.sk

V Súkromnom zdravotníckom centre Hippokrates sa úspešne vyše troch rokov ponúka, ako súčasť komplexnej liečby, aj arteterapia. Aké sú Vaše skúsenosti s prepojením klasickej medicíny s podpornými terapiami?

Pokiaľ je stres, ktorý jedinec prežíva nezvládnuteľný, treba vyhľadať odbornú pomoc, môže to byť pomoc psychoterapeuta či arteterapeuta, v niektorých prípadoch aj psychologické rozhovory. V rámci komplexnej liečby je duševný stav pacienta rovnako dôležitý faktor ako jeho fyzické zdravie.

Arteterapia je terapia prevažne výtvarnými a hudobnými technikami. Má tú výhodu, že techniky sa môžu rôznou formou prispôsobovať aktuálnym možnostiam a potrebám klientov, ktorí preferujú takýto typ terapie a prístupu. Ak hovoríme o tom, že chceme pacientom plnohodnotne pomôcť pri liečbe syndrómu vyhorenia, je nevyhnutné, aby zmenili chybné vzorce správania, ktoré viedli k tomuto ochoreniu.

Arteterapia je špeciálnym druhom podpornej liečby, ktorá pôsobí relaxačne a liečivo na psychiku i fyzické zdravie. | Zdroj: www.hippokrates.sk

Medzi rikzikové skupiny zamestnaní patrí aj povolanie lekára, aký je Váš preferovaný spôsob prevencie pred vyhorením a čo by sme mali/nemali robiť, aby sme sa ho vyvarovali?

Z hľadiska výskytu syndrómu vyhorenia predstavujú lekári, zdravotné sestry, manažéri, matky na materskej dovolenke najviac ohrozenú profesijnú skupinu. Denne sú vystavení pôsobeniu rôznych emočne náročných situácií. Výrazný podiel zohrávajú stresové faktory pracovného prostredia, charakter práce.

Burnout syndróm nie je dôsledkom izolovaných skúseností, ale je reakciou na postupné psychické vyčerpanie a dlhodobý stres, a preto je vyhorenie u lekárov častejšie ako pri iných profesiách. Medzinárodné štúdie potvrdili, že až 1/5 ľudí v produktívnom veku je preťažená a 10 % trpí syndrómom vyhorenia. U zdravotníckych pracovníkov je až 12 % prevalencia tohto syndrómu.

Ako zdravotnícky pracovník si uvedomujem, že v prvom rade som človek, ktorý má aj svoje vlastné potreby, ako aj určité limity. Snažím si stanoviť reálne profesijné ciele a vyhradiť si dostatočný čas na odpočinok a relaxáciu.