V hlave mi viria myslienky, skusim ich sformulovat do ako-tak suvislych viet: Zamyslam sa nad fenomenom, ktory okolo mna badam coraz castejsie a ktory sa tyka aj mna samotnej: mlade kocky, zeny, tridsiatnicky, sa dobrovolne rozhodnu pre zivot bez chlapa, bez rodiny, deti. Ja osobne som nikdy nebola nejaka hrrr do vztahov a dokonca nemam za sebou ani nic vaznejsie. Stale to bolo v rovine kavicky, telefonaty, chat, ale tam to aj skoncilo. Nemam pocit, ze by mi v zivote nieco chybalo, pretoze byt sama nie je to iste ako byt osamela. Deti som nikdy velmi nemala v laske, su sice zlate, praxovala som na ZS, vychadzala som s nimi dobre, ale doma by som ich mat nechcela, vnimam to ako prilis vazny zavazok, na ktory sa necitim a obavam sa, ze sa citit ani nebudem. Chlapov je okolo mna az prilis (nevyzeram prave zle, rada sa o seba primerane staram, bavi ma moda), niektori si daju povedat a staci im kamaratstvo (nie len take naoko, ale realne, hoci je to stale na hrane, najma pri chlapoch, s kt. pracujem), pri druhej skupine to musim riesit radikalnejsie a stanovit pravidla, co sa im nepaci, a tak som za namyslenu fiflenu, ktora caka na vysnivany ideal a ktora "namotava" chudakov okolo seba (a to som len prirodzene mila, neviem sa s ludim bavit arogantne). Myslim si, ze zena vydajom prichadza o mnoho vyhod. Rodina ju bude vzdy obmedzovat pri kariere, zalubach, cestovani ap. To vidim na sesterniciach, kamoskach, ktore sa vydali kratko po dvadsiatke, porodili plus-minus dve deti a vyzeraju minimalne na 35. Su unavene, vystresovane, casto nepochopene. Chlap, naopak, moze len ziskat: zazemie, starostlivost all inclusive, podporu. Chlapom okolo mna, ktori dovrsili 30 rokov, zacina "zasibavat" a silou-mocou si chcu zalozit rodinu, mat 3, 4 deti, nieco, ako prva kriza stredneho veku :). Lovia teda vo vodach mojich rovesnicok (cca 25 rokov), ktorych zmyslanie sa ale zvacsa ubera mojim smerom. Co si o tom myslite? Podotykam, ze nie som nijaky sebec, clovek bez srdca, ktory pozera len na seba a svoj prospech, co mozu potvrdit ludia okolo mna (vraj som az prilis obetava a prehnane mila, co mnohi nasledne zneuzivaju - a z toho je aj to namyslanie si muzskej populacie). Len mam pocit, ze nemusim byt konformnou clenkou tejto spolocnosti a za kazdu cenu (aj za cenu vlastneho dobreho pocitu zo zivota), slepo nasledovat konvencie... I am happy as I am - hoci mnohi mi to neuveria, ved "kazda zena chce mat deti a rodinu" :)...
stastna bez chlapa
caute, pripadam si dost tvrdohlavo, ale stale si myslim, ze jedenkrat sa vydat treba. Prave som na to vydrala kopec pismeniek v prispevku "Nechce si ma vziat".
Baby, co sa chcete vydat, nebojte sa. Nememu dietatu ani vlastna mat nerozumie a co este chlap .. Nestracajte cas.
Babam, ktore sa vydat naozaj nechcu, nepisem.
Agnes
:-)) pan boh urcite nie som, ale mam osobne skusenosti, mam 58 a bola som prakticky cely zivot sama, takze viem o com samota je a rozhodne ani chuderka nie som, mam tolko sebavedomia zeby som ho mohla rozdavat, podobne je to aj s mojou kamaratkou, ktoru som spomenula, ale to nie je o sebavedomi, je to o tom, ze clovek je od prirody tvor spolocensky a potrebuje toho druheho vedla seba, urcite su aj vynimky, nehovorim, ze nemozu byt zeny cely zivot same a stastne, ale to su fakt iba svetle vynimky, zivot osamelej zeny je velmi tazky
iste ze ma to svoje vyhody, ale aj nevyhody
ale urcite sa vydat neTREBA.
jajka,
komu kec, komu skusenost. Ja som bola rada, ze som sa vydala. Nas vztah sa skludnil, s bruchom a obruckou mi bolo fajn, lepsie nez bez obrucky. Myslim, ze nasa snaha riesit problemy dohodou bola vacsia, nez pred sobasom. Vtedy sa priam ponukalo: nedohodneme sa - rozideme sa. Potom uz som tak neuvazovala.
Tvoje okolie ta inak berie. Pozivas vacsiu pravnu ochranu. Je prijemnejsie predstavit sa na pomaturitnym stretnuti novym menom. Je prijemne, ked nesluzis vianoce, lebo si vydata. Rodicia su spokojnejsi. Je toho este ovela viac. Tisic malickosti, ale ..
Nuz, opisala som svoj pohlad.
Dievcata, ak mozete, vydajte sa. Nic nasilu a nebrat cudakov.
Si v pohode.
Ale chlap nieje len o plodeni deti, podla mna tych, co v 30tke tuzia po detoch, je menej. Mozes mat intimny vztah aj bez rodiny a deti, a je to prijemne, ak to tak citis. Ak nie, potom musis ostat sama. Pre zenu je to tazsie, muz zvlada samotu lahsie, nez zeny.
suhlas s Agnes a jajkou
to co je za kec ze Raz sa vydať treba?
ta3 a kto si ty, pan boh ze si myslis, ze vies o kazdom ci je stastny alebo nestastny len na zaklade toho, ci ma alebo nema chlapa bez toho ako sa ona sama citi? ak sa ty obklopujes len samymi chuderkami, ktore nedokazu zit bez chlapa a musia byt na niekom zavisle, tak je to tvoja vec. neobklopujes sa sebavedomymi zenami, ktore vedia byt stastne aj single, preto nedokazes pochopit ich myslenie.
majkaz, zena vydajom nielen straca, ale aj ziskava.
Myslim, ze byt spokojna v manzelstve (vo vyssom veku: partnerstve) je lepsie nez byt spokojna sama.
Mas nieco, co ani naj-naj.. single baby nemaju: vzajomnu oddanost.
Mlade kocky, vydajte sa. Kvoli sebe, kvoli detom. Raz sa vydat treba.
Ale ak mas vztah, ktory ta neposilnuje, alebo ta vyslovene zranuje, tak to je lepsie byt sama. Ved byt sama nie je navzdy. Kym si zadana, tazko si najdes niekoho lepsieho. Pravda, ak nie si ten typ, ze si z toho urobis vyhodu (a ulovis chlapa, ktory che zadanu babu, lebo sa vlastne nechce viazat). Alebo si velmi pekna a milostivo sa nechas prebrat tym Lepsim.
lenca45, dakujem ti za take pekne a vystizne slova :)... je v nich vela pravdy!
