niekedy mam pocit ze bud to je stale smola alebo som fakt divna. obcas mi je to luto, obcas zavidim, obcas skusam a citim sa jak blbec potom.
proste, ked vidim ako sa maju byvale spoluziacky, vidim fotky, kde vsade su, vymenne pobyty, dovolenky, fotky s naspulenymi ustami, namalovane, krasne, modne oblecenie, ked pocuvam/citam co zazili, o com rozpravaju...citim sa jak chudera. pride mi to trochu tragikomicke, ako minule, cca rok dozadu, utekala som z prace domov, chcela som este kvety zvonku uzimnit nech to stihnem kym sa zotmie, samozrejme stupila som do blata, urvala sa mi taska, ludia ma vytlacali z chodnika, nasla som zatulaneho psika spinaveho hladneho, toho na rukach, taska, nakup, spinava.. a stretla som spoluziacku byvalu, teda videla som ju, kozene topanky vysoke, minisukna, vlasy jak od kadernika, s chalanmi sa smiali a niekam sli. aj teraz, nasla som polomrtvu macku, chora, sedi mi na kolenach, hnis jej vyteka, utieram ho, uz som aj ja spinava od toho, chrci, som nervozna z toho ze sa nevylieci, odstala som si hodinovu radu u veterinara, zajtra musim drevo poskovavat, z toho budem mat zase same triesky, vysilene ruky, v noci vstavat skontrolovat tu macku ci dycha, pondelok do skoly, potom do prace, utekat domov. a bohvie co teraz oni robia, kde v zahranici studuju, cestuju, bavia sa.
raz som sa tiez tak vyfintila, okrem toho ze som sa citila nesvoja a pripadala som si hlupo, tak som sa zase ovsem zaspinila, noha sa mi zvrtla na opatku. ja to ani neviem vysvetlit ale citim sa strasne ponizujuco, ,,spinava,, a hlupa. menejcenna. tak. taka chudera.
vecna smola
ved ano, nesnaz sa byt niekym inym, bud taka aka si, a nehambi sa zato..
tak zacni robit aj nieco co ta bavi nielen povinnosti a nesleduj ako ziju ostatny a neutapaj sa vo vlastnom ziali. jednoducho to tak je, niektory sa maju vzdy "dobre", musis sa naucit byt spokojna sama so sebou, nie pre nieco byt stale nesvoja. nauc sa mat rada mas male sebavedomie
ked ja sa citim taka osamela. ja uz si s ludmi ani nemam co povedat. na jednej strane im zavidim, na druhej ked som skusala byt v takej spolocnosti ako oni, tak som bola jak niaky mimozemstan. jednym uchom dnu druhym von. tiez chcem cestovat, tiez by som isla studovat do zahranicia. ale ked si to predstavim tak sa citim ako sedliak niaky zaspineny vo svete. co uz by som tam len ja robila, ako sa bavila, o com sa rozpravala, stale by som myslela na tie zvierata co ma cakaju doma, na hluposti ako kolko to stoji, ze peniaze na diskoteku by som nedala,..
neviem ci ma rozumiete. maju kontakty, zazitky, priatelov. co mam ja. chore kocky.ohromne. a strach ze sa im nieco stane. depresie ked si predstavim ze je niekde niaka opustena macka alebo pes. strach ze som neuzitocna.
neriesim ci som lepsia od inych, iste su aj oni dobri ludia. ide o to ze chcem byt jak oni, vediet sa rozpravat s ludmi, vykracovat si po meste hrdo, vediet povedat vtip, byt zabavna a vediet sa zabavit. lenze to je tak, ak je na ceste kaluz, skoncim v nej, ak si dam po sto rokoch kratsiu suknu tak sa akurat iba vyhrna a musim ju stale zosuvat, ak si spravim uces, zafuka hned som rozcuchana, ak stojim na zastavke tak ten otravny bezdak si zrovna mna vyberie za obet a otravuje. vzdy je vsetko zle. pri dievcatach som sa vzdy citila spinava, velka, nemotorna, neohrabana, vazna.
myslis, ze tvoje stastie je zavisle od toho ci si lepsia alebo horsia ako druhy ludia?
no trosku som sa zasmiala
ale teraz vazne, prestan sledovat facebook a venuj sa sama sebe a kasli na to co si o tebe myslia druhy. boze, zi svoj zivot a kasli na ostatnych, s ktorymi sa vobec nestykas, naco sa vlastne chces porovnavat s druhymi
nie chudera, naopak. ty tie chore, opustene zvierata vidis - ony nie. ony si ich ani nevsimnu. neriesia problemy ako ty, lebo ich ignoruju. vies je lahsie povedat Neviem, Je mi to jedno atd. ty si ta, ktora sa stara, ta ktora sa vie postarat o seba aj o inych. vies nezalezi na tom ze oni su vyfintene a spulia sa na fotke. ty zazijes ten krasny pocit ked pomozes chorej mačke. oni nie. oni stracaju cas nakupmi a nikdy nemaju dost.
