Reakcia blízkych na zneužívanie

zewa: Mám partnera. Napokon som to priznala aj jemu, pretože pri jednom sexuálnom, hm, akte akoby som vtiahla tú minulosť do prítomnosti a reagovala som dosť prehnane. Dlho, veľmi dlho som vnímala sex ako znásilnenie...
Autogénny tréning... ehm, podľa toho, čo som si prečítala, nič také nerobíme. Môj psychológ robí gestalt terapiu.
jajka: Ďakujem, ďakujem moc!
pema888: Aké máš pocity? Vina, strach, bolesť, hanba? Psychiatrička mi na to povedala, že som úplne učebnicový príklad žien, ktorým sa toto stalo.

mna tiez zneuzival otcim
ja som to nikomu nepovedala
ale psychicky som na dne
som dost uzavreta
castokrat som rozmyslala o smrti lebo
som nechapala ako to mozu muzi robit

Nie si v tom sama! Je nas vela :( Ak chces popisat bledula3@azet.sk

skusenost nemam, len ti chcem povedat ze mi je uprimne luto, co si zazila, chapem strach tvojej matky, ze o nej na terapii rozpravas, lebo ma vycitky svedomia, chapem, ze sa rezes, lebo ti to mala neskutocne tazke a prajem ti veľa sily, aby si sa z toho dostala, pretoze si zasluzis mat stastny a plnohodnotny zivot

Daj si čas. Roky si to trpela, potrebujes čas aj na uzdravenie. Máš partnera?
Určite sa to dá prijať, a trochu chápem prečo tí tie AD vracajú spmienky. Ale vždy si povedz, že ich beries preto, aby si bola zdravá a nie kvôli niekomu alebo niečomu inému. Skúšali ste autogenny tréning na terapii? Inak, keby poprosis psychológa, tak by mohol tvojej psychiatrické zavolať a skonzultovat to. Môžeš jej o tom bezproblemov povedať, nebudeš prvá, pochopí to.

zewa: K psychológovi chodím vyše roka, ale nie je to tak dávno, čo som mu to vyklopila. Asi je predsa len ešte skoro na zahojenie jazvy, ktorú som natrhla. Povedala som o tom aj psychiatričke (k tej chodím zhruba rovnako, beriem aj AD) a neviem, možno v tom bol kapku problém, akoby sa ten pomyselný rez ešte prehĺbil. Priam akoby mi robilo väčší problém povedať o tom žene, čo je zvláštne.
Jo, a zážitok sa vybavuje v podstate tak aj tak, ale obrazy sa snažím zahnať.
V podstate... existuje niečo ako "konečná katarzia", keď to definitívne prijmem, že to holt tak bolo a pôjdem ďalej?
Dúfam, že také čosi je, ale postupne tomu prestávam veriť. Bez zlých emócií, ah, kiežby!

Kolkokrat si bola u toho psychologa? Este k nemu chodis? A ten zazitok sa ti ako vybavuje? V obrazoch alebo myslis na to, ze sa "to" proste stalo.
Je to tvoja minulost. A nie si s takym zivotom jedina. Pokial ta nepostihne nejaka amnezia, tak na to nikdy nezabudnes. Musis to len prijat ako sucast seba. Mozno si dnes vdaka tomu lepsi clovek. Na vsetkom zlom sa da s odstupom casu najst nieco, co ti pomohlo byt lepsim clovekom. Mozno si viac vnimavejsia. Treba sa s tym zmierit. Uz to nezmenis. Minulost je nemenna. Ale pritomnost a buducnost zmenit mozes. A k ovlea lepsiemu. Mozno je nacase nechat tu minulost odplavat do dialky. A venovat sa tomu, co je tu a teraz.
Ak mas ale stale take vtierave myslienky, ak pocitujes tie emocie, co vtedy, asi by bolo vhodne psychoterapiu nacas kombinovat s farmakoterapiou (psychiater a nejake AD). Tvoje spomienky na to cele nezmiznu, ale ide tu o to, aby si sa na ne dokazala pozerat bez zlych emocii. A ak je toto ten problem, tak tu ti nikto nepomoze.
Prajem ti vela sily. Si velmi silna osobnost, ked si si to tolke roky drzala pre seba. Mozno ti treba trosku pomoct, ale zvladnes to ;)

Pardon, odoslala som príspevok priskoro.
Každopádne, vedela o tom a nespravila absolútne nič, a keď som jej to po nejakom čase povedala, vyhlásila, že do môjho sexuálneho života ju nič nie je, a že som si to celé vymyslela (brat to samozrejme poprel), aby som vyštvala brata.
Možno chápem, prečo tak reagovala, hoci ma to nalomilo.
Čo potom so zneužívaním, keď vám to ani najbližší neuveria? Až po rokoch som sa zdôverila psychológovi, ale ten zážitok a tiež reakcia ma budú nahlodávať snáď navždy :(