Ako tak sledujem či už túto stránku alebo okolitý svet, tak zisťujem, že čoraz viac ľudí má nejaké psychické problémy (vrátane mňa :D) a hlavne aj veková hranica ich výskytu sa znižuje.. možno je to len môj subjektívny pocit, ale myslím si, že kedysi sa tieto problémy nevyskytovali v tak veľkej miere. Aký je váš názor, čo myslíte, prečo v dnešnej dobe ľudia tak "ľahko" podľahnú psychickým problémom ? môže to byť aj zvýšeným elektrosmogom okolo nás - veľa mobilov, mikrovlniek, internet, celkovo elektrospotrebiče...? alebo je to tým, že už spolu nekomunikujeme v tvárou v tvár, ale mnohé veci sa riešia len virtuálne ? nevedia si ľudia nájsť na seba čas, trošku vypnúť ? ja osobne si myslím, že do veľkej miery môžu za tieto problémy aj peniaze. Keď človeku stále chýbajú na to, aby mohol mať život na úrovni a nie každý cent prepočítavať a báť sa, že ako vydrží do ďalšej výplaty :-/
Psychické problémy - čím to je ?
Co sa tyka penazi a ich nedostatku - dnes zijeme oproti minulosti v daleko vacsom luxuse, kedysi sa zilo ovela skromnejsie a ludia trpeli ovela vacsim nedostatkom. Napriek tomu depresii bolo zrejme menej.
Verim tomu, ze z velkej casti za tieto problemy moze dnesna strava. To co sme viac menej nuteni denne konzumovat je odpad, v obchode je velky problem najst uz hoci chlieb bez chemickych aditiv. Farbiv, arom, konzervantov a pod.. Pricom o neskodnosti tychto latok neexistuje 100%na zaruka. O niektorych sa napr. vie ze mozu sposobovat hyperaktivitu, napriek tomu sa bezne nachadzaju vo vyrobkoch. Neprirodzena strava skratka vyvola neprirodzene reakcie v tele.
strom55 - ja si zase dovolim dost zasadne nesuhlasit s tebou.
pises o minulosti, aj ked nespecifikujes konkretne ktorej, ako keby si tam zil, videl to vsetko a zazil na vlastnej kozi, ako ludia zili, dreli sa a udajne boli s tym aj spokojni. ty mas azda nejaky stroj casu, ci si z klanu MacLeod-ov?
fakt by som ti zazil prejst niecim, co ta zlozi a budes oci otvarat, ze "to je ako mozne?"
dnes na ludi vplyva kopec veci, ktore predtym neexistovali a nicia ich zvonku, zvnutra, telesne aj dusevne.
tlak spolocnosti, v praci, chemia, chlorovanie vody, smog chemicky, elektronicky, svetelny, geneticky modifikovane potraviny, lieciva, doplnky vyzivy... dnes uz nemozes vziat do ust ani obycajnu mrkvu, aby nebola nejako nadopovana chemiou proti skodcom apod.
to vsetko ma uplne jednoznacny dopad na psychiku ludi, rozne depresie, fobie, uzkosti, stres... az po tazke stavy roznych diagnoz. to si ludia nevymyslaju (zvacsa), to je dosledok doby a jej vplyvu na ludi.
tak sa prosim spametaj a nepis sem bludy, ze ludia si to zvacsa len vymyslaju.
Žasnem nad názorom užívateľa strom55. Buď vďačný, že teba a ani nikoho z tvojho okolia nič podobné nepostihlo. Prečo sa púšťaš do ľudí, neznajúc okolnosti, ktoré sa podpísali na ich stave. Automaticky to zvaľuješ na lenivosť. Tak Ti vyvrátim tvoj názor, povedzme aj na sebe. Mám 30 rokov, v živote som netrpela žiadnym ochorením. Lekári, ktorých som pravidelne navštevovala, bola očná lekárka a stomatológ, toť vsio. Prišiel ale tento rok, kedy mi diagnostikoval lekár BAP a nebolo to tým, že som išla cielene za psychiatrom, dohnala ma tam rodina po niečom, čomu sa hovorí depresia. Ja blbec som si myslela, že im prepína, ale išla som a v snahe dostať sa čím skôr za katedru, keďže som cieľavedomá a v živote to chcem niekam dotiahnuť a mám pred sebou posledný ročník PhD., som klamala lekárovi, že len na popud rodiny som prišla, ale je pravda, že som sa necítila vôbec dobre. Ten mi na základe rozhovoru povedal, že ťažká depresia a nasadil lieky, ktoré som samozrejme nebrala, však načo, myslela som, že mi nič nie je. A prišiel krásny mesiac jún, kedy som mala ísť na kontrolu. Lenže psychika je psychika a ja som sa dostala do takého stavu, že úplny blok, nikto zo mňa nedostal slovko, nejedla, nespala, živá mŕtvola. V takomto stave som sa dostala na kontrolu. Lekár v šoku nielen z pohľadu na mňa, ale aj z výpovede svojich blízkych, ma poslal na psychologické vyšetrenie s tým, že na základe debaty s rodinnými príslušníkmi, diagnostikoval BAP, čo mu dané vyšetrenie potvrdilo. Po nasadení príslušnej liečby, na ktorú som zareagovala asi tak, že som si vypýtala názor ďalších 2 psychiatrov, ktorí potvrdili diagnózu, som zistila, že možno niečo na tom bude, možno. Nechcem sa hrať na múdru, ale to akým ľahkovážnym spôsobom píšeš v počiatku svojho príspevku, považujem za neopodstatnené, pretože si to predpokladám nikdy nezažil. Keby si to zažil, vedel by si, že depresia je stav, ktorý ťa vie položiť na lopatky a ty sa nevieš brániť, vedel by si, že keď Ti diagnostikujú BAP a chytí Ťa mánia, tak sa musia mať na pozore všetci okolo teba, pretože tvoje monumentálne zmýšľanie a odvaha, môžu spôsobiť mnoho problémov, vedel by si, aké je to byť s takým človekom. Prepáč, ale pobúrili ma tvoje slová, keďže nepovažujem ľudí, ktorí navštevujú psychiatra za lenivých, pretože vidím, vnímam, čo sa deje. Asi si v živote nebol u psychiatra, keď takto píšeš. Keď som tam išla 1x, cítila som sa totálne potupená, zničená z toho, kam som sa to dostala. A teraz sa pýtam, čo by som robila bez neho. Je pravda, že už dlhšie som PN, ale je to tým, že pokiaľ sa nestabilizujú moje nálady, tak do školy, práce ani nepôjdem, ale viem, že pokiaľ sa dám teraz do poriadku, v budúcnosti budem žiť bez problémov, teda pokiaľ sa budem riadiť lekárom. Aj preto, že chcem fungovať ako plnohodnotný človek sa snažím z toho dostať, hoci ako vidím, je to na dlhú trať, ale radšej chvíľu postojím a potom sa vrhnem na splnenie svojich cieľov, plánov do budúcnosti a kariéry, ako sa brodiť životom a stať sa stagnujúcim členom spoločnosti. Asi toľko o tvojej charakteristike maniodepresívy, ale aj o ostatných závažných diagnózach, z ktorých si si urobil dobrý deň. Pochybujem, že hociktorý psychiater nechá zo seba robiť vola a diagnostikuje to len tak z brucha. Omyl, svoje podozrenie konzultuje aj s inými lekármi, psychológmi. Takže tak...prajem objektívnejší pohľad na veci
podľa môjho názoru, sú to hlavne peniaze, ekonomický nátlak na našu osobu a taktiež televízia, počítače a pod...ľudia už veľmi málo času trávia vonku v prírode a nevážia sa veci okolo seba, zaujímajú ich trendy celebrít, čo nové dávajú v kine, facebook a iné chaty...
je potrebné aby si človek uvedomil, že základom je príroda okolo nás, ľudia, a nie technika cez ktorú sa dorozumievame....
keby každý sedel pri počítači maximálne 1 hodinu, väčšinu času by sa zaoberal vecami, ktoré su v živote fakt dôležité.... určite by bolo menej ľudí, ktorí majú problémy s psychikou...
to som si 100% istá...
Parazitik, ako sa zbavujes, co robis pre seba?
parazity,pripajam sa k armanovi, a ty mily strom55 nevies co hovoris ;)ine je sklamanie zo situacie co popisujes, ine klinicka depresia a uzkost, garantujem ti, ze si ten stav nezazil, nevies o com potom. lebo to nie je nejaka debilna myslienka ci neuspech, to su tak hrozne stavy duse, ze mas co robit, aby si si to nehodil. ja za seba mozem povedat, nemala som objektivnu pricinu na take myslienky ako popisujes a svojimi zaujmami som dakde uplne mimo ako bezni konzumni ludia a depka ma skosila, z nicoho nic, z jedneho dna na druhy. a bolo to velmi cierne obdobie. a odkedy sa zbavujem parazitov, sialena vnutorna uzkost MIZNE! nastudujte si to, aj ked tomu neverite, ludia su premoreni parazitmi, velkymi cervami, malymi, mikroskopickymi prvokmi,... ktore vam zeru ziviny a vylucky ich metabolizmu su pre telo neurotoxicke.
tak polovica, mozno aj viac, je z parazitov, najdite si tu prislusnu temu.
Veľkou mierou na psychické problémy vplýva táto doba. Nie je žiadna istota, niet práce, niet peňazí. Poviem to takto: keď som ja bola mladá, každý mal prácu, všetci sme si boli rovní. Medziľudské vzťahy boli priateľské, bola pohoda. Teraz sa trasieš či neprídeš o robotu, keď ju nemáš, tak ťažko si nájdeš novú a v práci sa cítiš ako poddaný ( viď. Fantoci). Veľa práce, malý zárobok a veľké náklady. Medziľudské vzťahy na bode mrazu. Tiež ma niekedy chytí depka, som vo veku keď nemá nikto o mňa záujem, už tretí rok som bez práce. No ešte to viem ukočírovať, ale nič dobré nás nečaká. Mladí to majú dnes veľmi ťažké.Ale koho to zaujíma, tých hore určite nie.
ale aj tak su ctiziadostivi, sikovni ludia ktori sa cely zivot snazia a prd maju lebo sa im furt smola lepi na paty ..
mozes byt usilovny a poctivy ale to neznamena ze neexistuje 1000 dalsich dovodov preco sa u teba rozvinie ta psychicka porucha ako napr. rozne traumy, nestastia v rodine, choroby atd.
S nicim nesuhlasim.
Ludia dnesnej doby su akurat viac rozmaznani a nejake "diagnozy" im sluzia len ako stit za ktory mozu skryt svoju frustraciu a neschopnost... Dnes chcu mat ludia vsetko a hned a s nulovou namahou. Maju obrovske naroky, ale nie su ochotni pre ne vynalozit ani minimalne usilie, pretoze su lenivi a pohodlni. Takyto pristup k zivotu vedie prirodzene k neuspechom a sklamaniam, pretoze v realite si musite vsetko sami vydobyt a nic vam nespadne z neba. A z toho plynie 90% dnesnych tzv. "psychickych chorob"... Dnes uz je defacto diagnoza naozaj na vsetko, kazdu hlupost vedia vasi psychologovia nejak zaskatulkovat - Ste smutny? Jasna depresia. Strieda sa to s obdobim radosti? Maniodepresia! Mate problemy s rozhodovanim? Porucha osobnosti, alebo mozno aj schizofrenia. Mate obavy? To uz by mohla byt paranoidna schizofrenia...
Ludia zo seba radsej urobia "psychiatrickeho pacienta", chudacika, ktory nemoze za to, ze je neuspesny, nez by si mali priznat, ze ich neuspechy a smutok prameni v ich neschopnosti, neochote vynakladat usilie a absentujucej ctiziadosti. A psychiatrom, psychologom a farmaceutickym spolocnostiam tento stav upadku moralky a zodpovednosti jednotlivca tiez len vyhovuje a tazia z toho; na vsetko maju pripravenu diagnozu na ktoru treba nasadit nejake psychiatricke liecivo. To nevadi, ze z neho len osprostiete, ze z neho budete apaticky, nesvojpravny, alebo ze vam predavaju len placebo v prasku - obe strany su spokojne. Aj lekari/farmafirmy, a aj "pacienti".
Nikto nespochybnuje, ze realne existuju aj opravnene pripady pacientov ktori potrebuju psychiatricku pomoc - zvacsa ludia s tazkymi traumami a hlavne ludia s neurologickymi poruchami mozgu.
Pacientov tohto typu vsak nijak zasadne nepribuda a dnes tvoria mozno len 10% podiel.
Nasi prarodicia, ci pra-prarodicia sa vsak nemali za co skyrvat - bud zili, poctivo dreli a starali sa, alebo nemali nic a zomreli - ziadne socialne davky, ani invalidne dochodky, ani ziadne ohlady. Na to, aby ste sa vtedy dostali k doktorovi, bolo castokrat nutne predat polovicu majetku. Ludia vsak boli daleko samostatnejsi, zodpovednejsi, tvrdsi a odolnejsi - nefnukali, pretoze fnukanie by im aj tak nic neprinieslo. Ich naroky vsak boli realne a primerane ich podmienkam. Zili tvrdo, no spokojne.
Dnesny clovek? Dnesny clovek ma pocit, ze vsetky tovary ktore sa lesknu za vykladmi obchodov by mu mali okamzite patrit. Ze by mal vyhrat loteriu, alebo vymysliet podnikanie na ktorom zarobi miliony. Chce cestovat okolo sveta, chodit na dovolenky, chce mat luxusne auta, vela sexu... Vidi to okolo seba, vo filmoch v reklamach, vidi takto zit zname osobnosti a ma pocit, ze to automaticky nalezi aj jemu, ze aj on ma svate pravo takto zit.
Len jedno sa mu vsak nechce - robit. Neznasa pracu, cielavedomu cinnost, nebavi ho. Uspech druhych vnima ako trpku porazku, zavidi uspesnym ludom - chce to, co maju oni, ale nechce sa im kvoli tomu nic poctivo a dennodenne vykonavat.
Co takyto typ cloveka spravi? Je zname, ze casto zacne napriklad pit, skusi drogy, lahke, tvrde... alebo skusi hladat instatne stastie inde - u psychologov, aby spolu zistili, ze ich v detstve urcite zneuzivali rodicia, je to urcite ich chyba a preto su neuspesni. Ak podobny "poznatok" nepomaha, tak to skusaju rovno na psychiatrii a hltaju tabletky, ktore im maju priniest okamzitu ulavu od krutej reality...
