Mám syfilis - ako s tým žiť?

Ahojte. Možno hlúpa otázka, ale preda... Má niekto skúsenosti s neurolues?

Ahoj Kubko019. Z klasického odberu krvi sa syfilis nedá zistiť. U svojho obvodného lekára si vyžiadaj test na pohlavné choroby vrátane BWR, Lues, RRR (znamená to isté pre syfilis) a až z neho sa dozvieš, ako na tom si.

Ahojte. Mam otazku keby mam syfilis vie to doktorka zistit z klasickeho odberu krvy ktory nieje priamo zamerany na test na syfilis ??

mam jednu otazku dnešna doba je velmi nebezpecná co sa tyka pohlavnych chorôb, alebo krvou prenosných chor" mozem podzme schytat infekciu napriklad tym ze si dost brutalne obhrýzam nechcty casto do krvy a nekedy sú v kontakte s verejnými wc a tak ... ?

Ahojky mám problém som po preliečení syfilisu dve preličenia a dalšie dve v priebehu tehotenstva mám teda teraz trojmesačného synčeka z priatelom ktorým som už rok aj tri a pol a všimla som si na nom fľaky na brušku preto mám strach či to náhodou nemôže byť syfilis aj ked som ja po tých 4roch preliečeniach mohla som ešte ja nakaziť ? som z toho na nervy ,lebo priatel nevie že som sa ličila na syfilis

semir11 - nemal som ziadne priznaky....

ak by som mohol tak by som sa chcel spitat ake si mal priznaky lebo ties mam nieake tazkosti a neviem ci prave nemam sifilis

8.1. Prehľad

Syfilis (lues) je pohlavná choroba s chronickým priebehom, rozšírená na celom svete, ktorá však od objavenia penicilínu už nepôsobí tak hrozivo. Ochorenie je vyvolávané baktériou, a to Treponemou pallidum, ktorá sa spravidla prenáša pohlavným stykom. Okrem toho môže v tehotnosti dôjsť aj k infekcii plodu, ktorá vedie k vrodenému syfilisu (= Lues connata).

Ochorenie prebieha v štyroch štádiách. Približne tri týždne po infekcii vznikne na vstupnom mieste treponém nebolestivý, tvrdý vred, ktorý sa označuje ako tvrdý vred alebo ako Ulcus durum, a ktorý často ostáva nespozorovaný (primárny syfilis). Nasleduje sekundárny syfilis, v ktorom sa objavujú najrôznejšie kožné zmeny a zmeny na slizniciach. Napadnutie vnútorných orgánov je zriedkavé.

Primárny a sekundárny lues sa zahoja aj bez liečby. Po dlhoročnom intervale bez ťažkostí (latentný syfilis) dochádza k terciárnemu syfilisu s ťažkými neurologickými symptómami, srdcovými a kostnými zmenami ako aj napadnutím vnútorných orgánov.

Diagnóza nastáva priamym mikroskopickým dôkazom pôvodcu alebo krvným testom s určením protilátok. Možnou terapiou je liečba penicilínom.

8.2. Z histórie

Syfilis prišiel do Európy s moreplavcami, po objavení Ameriky Krištofom Columbom (nar. 1451 v Genua) v októbri roku 1492. V relatívne krátkom čase sa rozšíril po celej Európe a v značnej miere sa stal ochorením, ktoré ovládlo mnoho ľudí. Už Maximilián I., posledný rytier, hovoril o tomto ochorení, proti ktorému sa človek cítil úplne bezbranný, na Ríšskom sneme vo Wormse v roku 1495. V tom istom roku došlo v Neapoli medzi vojakmi a moreplavcami k prvej epidémii s mnohými mŕtvymi. Len málo chorôb od toho času tak veľmi ovplyvnilo sociálne, náboženské a sexuálne správanie ľudí ako syfilis, ktorý sa až do objavenia penicilínu dal sotva vyliečiť.

Najznámejšími obeťami syfilisu sú o. i. filozof Friedrich Nietze (1844-1900), hudobník Franz Schubert (1797-1828), spisovateľ Heinrich Heine (1797-1856), maliar Paul Eugene-Henri Gauguin (1848-1903), spisovateľ a hudobník E.T.A. Hoffmann (1776-1822). maliar Henri Toulouse-Lautrec (1864-1901) alebo spisovateľ Guy de Maupassant (1850-1893).

Pomenovanie lues pochádza z latinčiny a znamená epidémiu, nákazu, mor! V hovorovom jazyku častejšie používaný výraz syfilis pochádza z istého druhu poučnej básne jedného lekára z Verony/Taliansko, ktorú napísal v roku 1530. V básni na túto chorobu ochorie istý pastier menom Syfilis, čo má byť potrestaním za rúhačský život.

Bolo mnoho pokusov ako túto chorobu liečiť, často s pustošivými následkami pre postihnutých. Ako terapeutikum sa tak napr. použila extrémne jedovatá ortuť, pričom boli postihnutí často dlhé hodiny vystavovaní ortuťovým parám. Prvé, sčasti úspešné terapie syfilisu v počiatočnom štádiu vyšli najavo ešte pred penicilínom, a to podávaním chemoterapeutika „Salvarsan“. Tento liek je zlúčeninou arzénu a bol vyvinutý vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1910 Paulom Ehrlichom (1854-1945), spoluzakladateľom chemoterapie infekčných chorôb a nositeľom Nobelovej ceny za medicínu z roku 1908, spolu s jeho spolupracovníkom S. Hatom. Kvôli mnohým vedľajším následkom sa však už dnes ako liek nepoužíva.

Berlínsky lekár a bakteriológ August Paul von Wassermann (1866-1925) vyvinul v roku 1906 prvý účinný test na existenciu infekcie spôsobenú pôvodcom syfilisu, takzvaná Wassermannova reakcia. Tento test nemá však už v súčasnosti nijaký klinický význam. Možno preto skonštatovať, že toto ochorenie, ktorému padlo za obeť mnoho významných ľudí, stratilo svoj význam ako nebezpečné a hrozivé infekčné ochorenie až po viac než 500 rokoch.

8.3. Pôvodca ochorenia

Pôvodcom ochorenia je Treponema pallidum, ktorá patrí ku spirochétam. Jej špirálovité telo má dĺžku 6-15 µm a je skrútené do tvaru vývrtky. Pomocou šiestich vlákeniek (fibrily), ktoré sa nachádzajú v bunkovej membráne, sa tieto mikroorganizmy môžu otáčať okolo svojej vlastnej osi. Pôvodca syfilisu bol objavený zoológom Fritzom Schaudinnom (1871-1906) a lekárom a dermatológom Erichom Hoffmanom (1868-1959) v roku 1905.

8.4. Častosť

Ochorenie sa vyskytuje na celom svete, pričom hostiteľom pôvodcu ochorenia je človek.

Až do konca 90-tych rokov minulého storočia bolo toto ochorenie v Spolkovej Republike Nemecko a vo väčšine ostatných priemyselných krajín relatívne zriedkavé, nielen vďaka častému používaniu prezervatívov zo strachu pred Aids. Posledné roky bol však zaznamenaný silný nárast nových infekcií. V Nemecku sa tak týmto ochorením - podľa údajov Inštitútu Roberta Kocha v Berlíne - infikovalo v roku 2002 v priemere 2,8 ľudí na 100 000 obyvateľov. Pri počte obyvateľov 82 miliónov to bolo 2 275 ľudí. S približne 12,5 novo infikovanými na 100 000 obyvateľov ďaleko viedol Berlín pred Hamburgom s 9,9 novo infikovanými na 100 000 obyvateľov. Za tento nárast nových infekcií je na jednej strane zodpovedný častý nechránený pohlavný styk mužov-homosexuálov, ktorých obavy pred nakazením sa vírusom HIV (Aids) značne klesli. Tento kruh osôb tak v Nemecku predstavuje cca. dve tretiny ľudí infikovaných syfilisom. Na druhej strane sa čoraz viac infikujú muži od prostitútok pochádzajúcich z východného bloku potom, čo po páde komunizmu silne v týchto krajinách stúpla miera infekcie syfilisu.

8.5. Symptómy a priebeh

Vstupná brána infekcie je sliznicou alebo poranenou kožou; počas tehotenstva a pri pôrode; rozšírenie v tele cez regionálne miazgovody a lymfatické uzliny do krvi a ďalej do orgánov.

Inkubačná doba závisí predovšetkým od počtu prijatých choroboplodných zárodkov. Kolíše medzi 9-90 dňami.

Lues má charakter chronickej systémovej choroby. Možno rozlišovať tri štádiá. Podľa variabilnej inkubačnej doby, dochádza k vývoju primárneho štádia syfilisu. Ten je charakteristický kožnými zmenami ako i miestnym zdurením lymfatických uzlín. V sekundárnom štádiu syfilisu sa pôvodcovia ochorenia rozšíria do celého tela miazgovodmi a krvou. Obe tieto štádiá sa priraďujú k včasnému syfilisu.

Po fáze latentného syfilisu bez vonkajších chorobných príznakov, trvajúcej podľa okolností niekoľko rokov, nastáva u chorého terciárne štádium syfilisu spojené s napadnutím orgánov, svalovým a kožným poškodením, zápalom aorty a mnohorakými neurologickými poškodeniami. V tomto prípade sa hovorí o terciárnom (neskorom) syfilise.

8.5.1. Včasný syfilis

8.5.1.1.Primárny syfilis

Na mieste vstupu pôvodcu ochorenia, čiže na penise, pyskoch ohanbia, vagíne, vo vzdialenejšej vonkajšej oblasti genitálií, v análi alebo v ústach sa podľa variabilnej inkubačnej doby vytvára najprv bezbolestný hrbolček. Ten vykazuje kruhovitú zatvrdlinu a rýchlo sa mení na vred s edematóznym okrajom. Táto lézia sa označuje aj ako vred na genitáliách.

V priebehu jedného týždňa ďalej napuchnú lokálne lymfatické uzliny. Po 2-6 týždňoch sa primárny afekt zahojí aj bez liečby. Kvôli bezbolestnosti vredu sa na nedostupných miestach tela ľahko prehliadne. Preto ostáva syfilis v rannom štádiu nezriedka bez liečenia. Úplné chýbanie tohto takzvaného primárneho afektu však infekciu spôsobenú treponemou pallidum nevylučuje!

Tehotné ženy, ktoré sú choré na primárny syfilis, môžu pôvodcu ochorenia preniesť tak na fétus ako aj na dieťa počas pôrodu. Riziko infekcie stúpa tým viac, čím kratší je odstup medzi infekciou matky a tehotenstvom.

Novorodenci s vrodeným syfilisom mávajú podhmotnosť a zväčšenú slezinu a pečeň. Symptómy vrodeného syfilisu zodpovedajú symptómom sekundárneho syfilisu dospelého človeka. Osobitosťou je syfilitická nádcha, sedlovitý nos a Parrotova brázda okolo úst. Pri napadnutí kostí môže dochádzať k veľmi bolestnému oddeleniu rastových zón s následnou imobilitou (Parrotova pseudoparalýza). Po treťom roku života sa už môžu vyskytovať symptómy neskorého syfilisu. Hutchinsonova triáda zahŕňa polmesiačikové afekty na žuvacej ploche oboch horných stredných rezákov, hluchotu a keratitídu parenchymatosa. V najhoršom prípade sa približne od desiateho roku života môže objavovať tabes dorsalis.

8.5.1.2. Sekundárny syfilis

Sekundárna manifestácia syfilisu môže byť mimoriadne rôznorodá. V tejto fáze prechádzajú treponemy z miazgovodov a lymfatických uzlín do krvi, a tak sa rozšíria v celom tele. Typickým je celkové zdurenie lymfatických uzlín a lokálne alebo generalizované kožné zmeny. Kožné zmeny sú symetrické, škvrnité, papulárne, a/alebo pustulárne. Po štyroch až dvanástich týždňoch sa kožné lézie spontánne zahoja. V kožných záhyboch sa tieto červenkasté alebo sivobiele pupence alebo pustuly môžu vredovito rozpadať. Vtedy sú vysokoinfekčné. Tieto zvláštne kožné prejavy sa nazývajú „conyloma latum“. Povrchové defekty sliznice sú červené alebo sivobiele s červenkastým dvorom. Príležitostne dochádza k vypadávaniu vlasov na hlave s typickou charakteristikou „diery od molí“. Častými obecnými príznakmi bývajú horúčka, strata chuti do jedla a bolesti hlavy.

8.5.2. Latentný syfilis

Ide o štádium ochorenia pretrvávajúce dlhé roky, niekedy i po celý život, potom čo pacient najprv prekonal sekundárny syfilis. V tejto fáze miznú všetky chorobné symptómy. Len presná anamnéza spolu so sérologickým vyšetrením môžu viesť k správnej diagnóze. Pôvodcovia ochorenia však ostávajú po celý život naďalej v tele. Počas prvých rokov latentnej periódy existuje zvýšená infekciozita pacienta. U tehotných žien to môže viesť k infekcii dieťaťa. Po dlhšie než rok trvajúcej latentnej dobe infekciozita pomaly klesá. Aj bez akútnych chorobných príznakov je samozrejme nutná liečba antibiotikami. V niektorých prípadoch prechádza ochorenie do terciárneho syfilisu.

8.5.3. Neskorý syfilis, terciárny syfilis

Terciárny syfilis zahŕňa mnohé zmeny. Sú možné kardiovaskulárne a kostné zmeny ako i početné neurologické a psychiatrické zlyhania a zmeny. Z praktického hľadiska je možné ďalšie rozdelenie, pričom sa jednotlivé symptómy nie vždy dajú priradiť k určitej forme, pretože sa sčasti vyskytujú spoločne.

8.5.3.1. Kardiovaskulárny syfilis

Tento prejav je dnes vďaka väčšinou včas nasadenej terapii zriedkavý. Zápalovými zmenami ciev, ktoré zásobujú veľké krvné cievy, dochádza k strate elasticity stien. Hlavne v oblasti oblúka aorty uloženého v hrudníku môže dochádzať k vydutinám, ktoré za istých okolností môžu prasknúť. Následkom toho je rýchle vnútorné vykrvácanie. Rozšírenie aorty vedie k neúplnému uzatváraniu aortálnej chlopne srdca. Kvôli spätne sa hromadiacej krvi z telového obehu sa v ľavej srdcovej komore vytvára zvýšený tlak, ktorý vedie k nadmernému rozšíreniu. Zápalom podmienené zúženie vývodu koronárnych ciev môže spôsobiť anginu pectoris alebo srdcové infarkty.

8.5.3.2. Neurosyfilis

Prognóza všetkých foriem neurosyfilisu nie je priaznivá. Približne 64 % ochorení končí smrťou alebo vedie prinajmenšom k invalidite spôsobenej ochrnutiami alebo k debilite. V tomto prípade môže byť potrebná trvalá, celoživotná starostlivosť. V každom štádiu neurosyfilisu sa však vyskytuje aj malý podiel spontánnych uzdravení. Formy:

1. asymptomatický neurosyfilis

2. symptomatický neurosyfilis

3. progresívna paralýza

4. Tabes dorsalis

8.5.3.3. Gummózny syfilis

Veľmi zriedkavo sú dnes pozorované gummy, čiže syfilómy. Môžu sa objavovať nielen na povrchu kože, ale môže napádať aj dýchacie cesty, hltan, pažerák, žalúdok, kostru alebo pečeň. Pri napadnutí vnútorných orgánov sa najprv stanovuje diagnóza zhubného tumoru. Kožné gummy sú uzlíky, ktoré môžu difúzne alebo jednotlivo narásť až na niekoľko centimetrov a vyznačujú sa oblúkovitým, serpiginóznym usporiadaním a asymetrickým stvrdnutím. Objavujú sa prevažne na tvári, na rukách a nohách a na telovom kmeni a zväčšujú sa len pomaly. Staršie lézie sa zahoja centrálne s jazvami. Gummy kostí napádajú prevažne tvrdé podnebie so sklonom k perforácii, kosť nosa a nosovú priehradku. Na röntgénovej snímke nie je možné rozoznanie od bakteriálneho zápalu kostí. Predpokladá sa, že gummy predstavujú oneskorenú alergickú reakciu na pôvodcov ochorenia.

8.5.3.4. Kostrový syfilis

Okrem kostných gúmm sa prevažne na dlhých rúrovitých kostiach vyskytuje skostnatený zápal okostice. Prejavuje sa bolestivým opuchom a škrupinovitým skostnatením. Ďalej existujú kostné defekty a sklerotizácie vnútrodreňového priestoru.

8.6. Diagnóza

Pri podozrení na neurosyfilis je potrebné vyšetrenie mozgovomiechového moku pomocou punkcie.

Chorobné symptómy lues sú veľmi rôznorodé. Diferenciálna diagnóza slúži preto ohraničeniu od iných, do úvahy prichádzajúcich ochorení. Existujú preto mnohé diferenciálne diagnózy.

8.7. Liečba

Možným prípravkom na liečbu je penicilín. Pretože treponémy majú vývojové obdobie okolo 30 hodín a penicilín má naproti tomu krátky polčas rozpadu, treba dbať na dostatočné a rovnomerné dávkovanie.

Doba trvania liečby závisí od štádia ochorenia. Pri trvaní choroby menej než jeden rok, by mala trvať 14 dní, pri trvaní viac než jeden rok alebo pri neurosyfilise tri týždne. Tehotné ženy sa liečia podľa rovnakej schémy. V tomto prípade však neexistuje alternatíva k penicilínu, čo môže pri alergii na penicilín viesť k problémom. Prípadne môže pomôcť aj kožný test. U približne polovice pacientov s primárnym lues a 90 % pacientov so sekundárnym lues dochádza pri podávaní antibiotík k masívnemu zanikaniu a uvoľňovaniu endotoxínov (cytotoxínov), ktoré vedú k horúčke, bolestiam hlavy a svalov. Tento fenomén sa nazýva Herxheimerova reakcia. Symptómy možno zmierniť pokojom na lôžku a liekmi na zníženie horúčky ako kyselina acetylsalicylová. Úspešnosť liečby by sa mala serologicky overiť v priebehu 18 mesiacov.

Ahojte, takze akurat podstupujem druhu liecbu. Tentokrat je to silnejsia liecba - tzv. krystalicka liecba penicilinom. Podavaju mi ho kazdych 6 hodin do zili po dobu 14 dni. Niesom uz infekcny a podavaju mi ho pre uplne vyliecenie... takze este zopar dni a som fit....
Zatim

ak vam robili testy, tak to urcite nemate... moze to byt herpes...