Ahojte. Moji rodičia sa rozviedli pred rokom a pol. Viem, nie je to dlhá doba. Ale o to je to horšie. Otec si začal s kolegyňou z práce ktorú som ja osobne poznala ešte pred touto situáciou. Chodili spolu 3 roky a ja a mama sme o tom nemali ani tušenia. V tom období som bola som menšia a nebrala som nijak vážne, to že sa rodičia spolu nebavia, a otec nespí doma. Teraz majú ročné dieťa. Musím k nim chodiť lebo mama hovorí že si otec nezaslúži len tak odísť a nestarať sa. V tomto má pravdu. Btw otec má ešte jednu, staršiu dcéru. Takže 3 s inými ženami. Hanba, no nie? Viem, asi vás nezaujíma celý môj životný príbeh, ale ide o toto. Mama mi stále hovorí že sa s nimi nemám baviť. Ale ono to nejde! Neviem či mi rozumiete. Napríklad, teraz idem na strednú, a mama zahlásila, že "ked sa ťa otec opýta ako bolo v škole, odpovedaj "opýtaj sa mami"" ale prečo? Už ma nebaví robiť súkromnú "poštu" medzi mamou a otcom. Je to strašný pocit. Už som chcela zavolať na linku detskej pomoci, len tak sa vyrozprávať, ale myslím že to mama zistí lebo to bude na výpise účtu. V noci plačem. Vlastne, plačem vždy ked som sama. U otca nemám vlastnú izbu tak chodím plakať na wc v noci. Najviac ma zničilo to, že otec nemyslel na moju bolesť. Videl iba seba a svoju novú "rodinku".
Nebaví ma pretvarovať úsmev.
Prosím, ak niekto zažíva/zažíval niečo podobné napíšte..
Depresie z rozvodu
List pre otca som už robila, na požiadanie psychológa. Zhoršilo sa to lebo som si uvedomila moju situáciu. Stala sa ešte "skutočnejšia" než bola. Moju bolesť sa snažím dávať do umenia. Je to ako zanechávanie stôp pre rodičov. Lenže niekedy neviem namalovať to, čo cítim. A do denníka by som napísala čo? Môj život je na hov*o. Toto by asi velmi nepomohlo. Ale ked budem mať rodinu, nedopustím aby sa takéto niečo stalo môjmu dieťaťu. Nikto si nezaslúži takýto typ bolesti
1. skús si písať denník, alebo len nejakým spôsobom daj na papier tie "strašné následky" a pusti to zo seba von. Nenechávaj to v sebe.
2. ak je ťažké pre teba sa s otcom rozprávať a nie ste si tak blízky, napíš mu krátky list presne s tými otázkami, ktoré v sebe máš - či niekedy myslel na bolesť, ktorú ti spôsobí; či si môže zariadiť nejako veci tak, aby platil výživné na čas a bavil sa s tvojou mamou o veciach priamo, nie cez teba, lebo ťa to zraňuje..
Stále si dieťa a povinnosťou rodičou je pomáhať ti. Ak ťa ich správanie zraňuje, ak ťa niečo z toho čo urobili ťaží, nenechávaj si to pre seba, povedz im to, pusti to zo seba von.. neboj sa. Oni to predýchajú a tebe sa nielenže uľaví, ale môže to vyčistiť "vzduch". A vzťahy medzi vami môžu byť o niečo krajšie.
Neviem či je otec šťastný. Zatial som z môjho ročného pozorovania zistila že je podpapučník. Ale môže si za to sám. Zabudla som doplniť že nechce platiť výživné dané súdom a aj to musím vybavovať ako "pošta". Dodávam, že sa zbalil a odišiel na vianoce. Takže tak. Na mňe to zachovalo strašné následky ktoré neviem vyjadriť slovami ale Mesačný princ asi vie čo tým myslím. Ale aj tak ďakujem kafe za tak dlhý komentár. Cenním si všetky rady
Evidentne sa mama nevyrovnala s rozchodom a neuvedomuje si, ako ti ubližuje. Jasné že otec je pre teba niekto dôležitý a blízky, proste navždy to bude OTEC a budeš ho mať rada aj keď vaši už nie su spolu. Stará sa o teba, zaujíma, to nemôžeš poprieť. Má ťa rád. Nevymazal ťa zo svojho života, naopak. Stále tam pre teba je. Príjmi to, jeho starostlivosť a záujem.. neodmietaj ho len kvôli tomu, že odišiel od mami. Prečo by si sa s ním nemala baviť?? Naopak, využi to, že otca máš, nezomrel, je tam pre teba, tak sa nedrž v závetrí, neboj sa ho mať rada a dať mu to najavo a aj prijímať jeho starostlivosť a lásku, to všetko je normálne a dobré. Je normálne, ak si s otcom rada, je ti s ním dobre, nebodaj sa bláznite... ty budeš navždy jeho dcéra a rozvodom sa na tom nič nezmenilo. Rozumieš?
Mame povedz, aby rešpektovala to, že je to TVOJ OTEC a ty ho máš rada rovnako ako ona má rada svojich rodičov (dúfam). Že nebudeš robiť poslíčka medzi nimi dvoma, ak sa potrebuje s ním o niečom porozprávať, nech to jemu povie do očí. A to isté platí pre otca. Nech si veci medzi sebou riešia ONI DVAJA. Pre teba to musí byť naozaj strašné, nedaj sa zatiahnuť do komunikácie medzi nimi, nerob im poslíčka!
Máš mamu aj otca. Od obidvoch si môžeš vziať to najlepšie, ešte stále sú akoby tvojimi koreňmi. Je kopec rodín, kde otec chodí na mesiac, týždeň preč z domu kvôli práci a rodina nefunguje normálne, hoci nie su rozvedení. Vaši síce rozvedení sú, ale ten kontakt čo máš s obomi, je dôležitý. Nauč sa z toho vyťažiť a tešiť sa z OBOCH.
Bolo by dobré, keby si sa s otcom porozprávala. Hlavne o tom, či myslel na tvoju bolesť, čo ti spôsobí odchodom. Uvidíš, čo ti povie. Ja to vidím inak. Dieťa nemôže držať pokope pár, to je nezmysel. Aby on zostával so ženou len preto, aby neublížil dieťaťu a sám bol pritom nešťastný. Tak sa žiť nedá. To, že sa o teba stará je dobre. Je spokojný? Smeje sa? Je uňho doma dobrá atmosféra? Nebráň sa tomu a nasávaj to, prijmi to dobré, čo od neho prijať môžeš, zdôver sa mu... si jeho dieťa. Záleží mu na tebe rovnako ako na tom ročnom prckovi.
Rodičia to nepochopia, robia z teba obeť. Psychicky ťa týrajú ale nepochopia. Postavili si barikády a ty im budeš musieť odolať sama. Nikto ti v tomto nepomôže.
Stavajú ťa do situácie ,,aha vyber si,, no lenže čo ak máš rada oboch rodičov? :(
Sú veľmi zlé tieto žabomyšie vojny a veľmi zle som to zvládal aj ja.
a nechcela by si sa o tom porozprávať s mamou ako to cítiš ty čo prežívaš určite by ťa pochopila
