Pred rokom som sa rozišla s priateľom s ktorým som mala vzťah rok a pol a z toho rok bol plný hádok, proste hrozny. Posledný polrok bol už ok, veľa sme robili čo nás bavilo ale už bol ten vzťah úplne poznačený a ten človek ma iritoval každou maličkosťou a už som cítila že s ním proste nechcem byť lebo sme to spoločne pokazili a ako osobnosť mi nesedel. Rozišla som sa, pre neho to bolo nečakané, aj keď si nemyslím že to bolo až tak prekvapivé. U mňa to proste vyhaslo a nevedela som sa prinútiť s ním ostať. On nepovedal ani slovo aby vzťah zachránil, čo ma len utvrdilo v rozhodnutí. No v priebehu dní som začala randit s iným a neskôr sme sa aj dali dokopy. Samozrejme som bola v rámci známych najväčšia sviňa. Najviac ma štve že ma odsúdili totálne bez chrbtovej kosti ktorí dokážu spávať s kamarátovou frajerkou a potom sa s tým kamarátom baviť ďalej, dokonca ešte viac. Niektorí niekdajší kamaráti sa mi prestali zdraviť, známi na mňa škaredo pozerajú. Mňa to dosť trápi vzhľadom na to akí ľudia ma súdia. Bohužiaľ je to tak, vzťahy občas nevychadzaju a neviem prečo som ja tá zlá. Na každý vzťah, aj ten nefungujúci, treba dvoch, tak prečo ukazovať prstom len na jedného, ktorý sa to rozhodol ukončiť prvý?. Úplne ma depta že sme vysokoškolaci a čakala by som aspoň základnú inteligenciu, ale akosi práve tu sú ľudia ešte zákernejši a hlúpejší a dosť ma to štve. Druhy vzťah mi nakoniec stroskotal na tom že sme nemali skoro nič spoločné, žiadne záujmy, plány...a on mi vyslovene povedal že je so mnou len z ľútosti pretože som mala rodinné problémy. Teraz sa zrazu kamaráti s mojim bývalým a s ďalšími ľuďmi s ktorými sa pritom neznášajú a mňa tá pretvarka depta už len keď okolo nich prejdem na ulici. Teraz zrazu robí veci ktoré so mnou nechcel, zrazu chodí do spoločnosti. A opäť som ja tá zlá, nevie sa mi ani pozdravit, pritom so mnou byť nechcel tiež. Je mi jasné že ani s jedným z nich nechcem byť ale napriek tomu ma mrzí ich správanie. Ani s jedným z ľudí okolo nich nechcem byť kamarátka ale aj ich správanie ma mrzí. Mám kamarátky, kamarátov, ktorí nie sú takí, ale aj tak sa cítim dosť sama, nejak sa neviem začleniť medzi ľudí lebo mám dojem že to skoro nikto nevidí tak ako ja. Neviem či mám len smolu na také prostredie alebo to tak bude všade. Asi najväčšiu zlobu mám v rodine, ktorá ma obvinila z matkinho alkoholizmu a následnej smrti, pričom oni boli tí ktori sa mi smiali celkovo keď som ich prosila aby sa so mnou spojili a mame pomohli. Cítim sa ľahko zraniteľná ľudskou tupotou a zakernosťou a neviem čo s tým, nič ma nebaví, som znechutena a podráždená. Úplne som stratila nádej v ľudí a jedine po čom túžim je milujúci partner, s ktorým si budeme podobní a môžem sa pri ňom schovať pred svetom. Nechcem byt sama ale s ľuďmi tiež nie. Cíti sa niekto podobne?
Medzi (ne)ľudské vzťahy..
Vykasli sa na to, co si o tebe kto mysli :) celkom sa mi paci rada uzivatelky Radoslava123.
Jednoducho sa teraz sustred na skolu, ked dostudujes, odid a zacni novy zivot ;) good luck
kazda situacia, ktora sa ti v zivote opakuje a ma podobne crty, ta ma nieco naucit.
dokym to nepochopis a nezmenis samu seba, dovtedy sa ti to bude diat, a bude sa to este zvyraznovat.
takze neries iných ludi, ale seba.
robis vo vztahoch nejaku chybu - z môjho pohladu prilis hladas v ociach druhych potvrdenie vlastnej hodnoty.
pripadne sa snazis byt ta dobra, ale robis to nie pre dobro samotne, ale kvôli tomu, aby si si pripadala lepsia.
A vlastne tu ani nejde tak o konkrétnych ľudí ako o tu zlobu čo sa deje či už v rodine alebo medzi bývalými kamarátmi. A nie len voči mne ale aj voči iným a medzi nimi samými. A aj o ľudí tak všeobecne. Proste nerozumiem prečo ľudia musia tak žiť. Nenávisť, intrigy, osudzovanie.
No ono to najskôr vyzeralo že toho máme spoločného dosť ale rýchlo sa ukázalo že to bola skôr jeho pretvarka aby zapôsobil a keď už mal čo chcel tak zrazu to všetko zmizlo...a k predošlému.. Posledný polrok bol ok ale boli sme skôr kamaráti, alebo aj menej. Nič sme si nevyriešili, mňa len prestalo baviť snažiť sa riešiť problémy zatiaľ čo on utekal baviť sa s kamarátmi. Aj ja som začala k veciam pristupovať tak a keď sa vyskytol problém tak som ho zamietla pod koberec ale to neznamená že bolo všetko ok. Bolo nám to jedno,uplne to vychladlo. Neviem čo je na tom nepochopiteľné. A zas, aj tu sa nájdu ľudia čo robia závery na základe vlastných vymyslov a súdia a nazývajú ma bezcharakternou pričom nemajú šajnu o situácii. Je mi z toho zle. Dokonca nie je ani pravda že by som nemala čo robiť pretože pracujem, študujem skutočne ťažkú školu, snažím sa cestovať keď to ide, chodiť na koncerty, výlety, tráviť čas s rodinou a priateľmi. Bohužiaľ to neznamená že sa mi kvôli tomu zastaví mozgová činnosť a nezamýšľam sa nad tým akých ľudí mám okolo seba.
Vy ostatní-súhlasím. Príliš chcem byť s ľuďmi za dobre, aj s tými čo za to nestoja. Mala by som prestať. Súhlasím že som asi urazila jeho ego a nepotrebujem byť jeho kamarátka ale môžme sa aspoň normálne pozdravit keď už máme nejakú spoločnú minulosť? Či to tak proste medzi expartnermi zrejme fungovať nemôže...neviem..som v poslednom ročníku školy a budem rada keď tých ľudí už nestretnem..
Hmm no neviem. Jeden rok bol plny hadok, no bola si s nim rada, chcela si ho. Zrazu hadky ustali, tak si od neho odisla. Zvlastne. Necakal to, ved ked veci vyzerali ze sa vyriesili? Ten posledny polrok ste robili veci ktore vas oboch bavili, a ty od neho zrazu odijdes? Nemas ten zivot najlahsi, mas problemi, mala si asi dobreho priatela, a ty sa rozhodnes odist? Po dalsie, podla toho ako tie veci prebiehali, vyzera to tak, akoby si len zduchla za druhym, ja neviem, bol krajsi? Bohatsi? Presne ako napisal mesacny princ, nic ste nemali spolocne, tak ako to ze si sa dala s nim dokopy?:D ja neviem, ved fakt to vyzera, akoby si to cele cisto len ty dobabrala. Asi urcite cele tvoje okolie to vidi tak, ze si mala super priatela, a zduchla si si za druhym. Bezcharakterne tu vyzeras len ty. Sorry
Ja si myslim ze moc riesis cudzich ludi, ale asi to bude tym ze nemas nic lepsie na praci, podla mna sa viac venuj skole alebo si najdi brigadu, urcite ti to viac prospeje ako rozoberat ludi a ich nazory voci tvojej osobe.
trochu si to v hlave usporiadaj. Stačí, keď si uvedomíš, že PRE TEBA sú najdôležitejší títo ľudia a ich názory - otec, súrodenci, blízka kámoška a normálny priatelia. Spolužiaci, kolegovia, ďalšia rodina patri do kategórie známych a v tejto kategórii ti môže byť srdečne jedno, ako ťa vidia, ohovárajú, či ťa majú alebo nemajú radi.. akože, bude ti lepšie, keď si chrapúň bez chrbtovej kosti myslí niečo dobré o tebe?? A prečo? Ocenenie hľadaj v prvom rade U SEBA, prípadne u hodnotných ľudí čo niečo dokázali alebo čo žijú kvalitný, pekný život. Robíš obrovskú chybu, keď sa snažíš byť so všetkými ľuďmi zadobre a záleží ti na tom, čo si myslia. Proste na tom ti nemá prečo záležať, nauč sa mať to u prdele. Tvoj živto bude krajší a tebe bude lepšie. Zameraj sa na kamarátov, ktorí sú normálny, tým venuj svoju pozornosť a nie na idiotov, pre ktorých ani Boh neni dosť dobrý. Nauč sa byť silná a nepúšťať si k sebe kadejaký odpad, pozri sa ako ťa otrávili a znechutili.. no je ti to treba?? Pouč sa a nerob to.
Ty si nestratila nádej v ľudí, ty len úplne zbytočne venuješ pozornosť mizerným ľuďom a tých normálnych, fajn, príjemných prehliadaš. Prečo? Svoj život budeš VŽDY vidieť a prežívať tak jedinečne, ako ho vidíš iba ty a to druhým ľuďom priblížiť nemôžeš. A ani nemáš dôvod im niečo vysvetľovať, si predsa dospelá a máš právo sa rozhodovať a robiť čo TY uznáš za vhodné! Alebo nie? Alebo za teba sú šťastní cudzí ľudia, či kamaráti bez chrbtovej kosti? Buď viacej sebavedomá a ŽI si svoj život, nemáš sa prečo obhajovať pred nikým. Vieš ako a prečo si sa zachovala k bývalému, vieš ako si sa snažila pomôcť mame, tak obvinenia druhých nechaj s úsmevom na tvári skĺznuť na zem. Vy ste v tom vzťahu neboli, tak viete prd; vy ste mojej mame nepomohli, keď som vás o to prosila, tak sa najprv pozrite na seba. Nauč sa to, nauč sa neprijímať obvinenia, nedovoliť aby sa ťa dotýkali názory cudzích ľudí.. lebo ťa to časom zničí. Normálne sebavedomí človek to má v paži, je dostatočne silný aby to pustil jedným uchom dnu a druhým von, alebo sa vie brániť - vyhádať sa s hocikým o svojom uhle pohľadu. On verí sebe, pozná sa, vie čo robí. Zbytočne si pripúšťaš veci, ktoré nie sú dôležité. Drž si trochu odstup od ľudí, ktorí stoja za figu borovú.
Najlepšie bude odísť niekam preč, do iného mesta, kde ťa nikto nepozná, do podnájmu a urobiť hrubú čiaru za všetkým, čo sa stalo. Chlapi sú na jednej strane poserovia, ktorí nevedia sami žene, ktorú už nechcú, povedať, že sa sa ňou rozchádzajú, no na druhej strane ak sa s nimi rozíde ona (ona dala kopačky), vnímajú to ako akúsi prehru a pravdepodobne to tak berú preto, lebo ich kamaráti vysmejú, že sa na nich baba vykašľala a vtedy im to dôjde a prevažná väčšina chlapov kvôli tomu intriguje proti svojej bývalej. Pri hľadaní ďalšieho partnera si dávaj pozor, aby to nebol taký, ktorý na svoju bývalú len kydá a ver tomu, že z toho, čo nakydá, len pramálo bude pravda, lebo si zažila, čo si zažila - a práve preto si to zažila, aby si pochopila, že ak si znovu nájdeš takého, ktorý na svoju bývalú len špinu kydá a sám seba za svätého vyhlasuje, tak presne tak, ako teraz kydá na bývalú, jedného dňa bude kydať na teba v prípade, že dôjde k rozchodu. Preto si zažila, čo si zažila, aby ti bolo umožnené toto pochopiť a vyvodiť z toho dôsledky - a síce dôsledky také, že s chlapom, ktorý na bývalú kydá, do vzťahu nevstúpiš. Ľudia, ktorí ťa odsúdili (tí, ktorí poznali teba, aj jeho), ťa odsúdili iba preto, lebo uverili intrigám. Ver, že raz sa mu to všetko vráti a im tiež, lebo on im je teraz kamarát (ešte nevedia, že falošný), ale tak, ako teraz kydá pred nimi na teba, jedného dňa bude kydať pred inými na nich - ty si ho prekukla už teraz, čo je to za sviňu, oni ho prekuknú až neskôr, keď ublíži intrigami aj im, chce to len čas. Čo sa týka rodiny, ak o teba rodina nestojí, nestrkaj sa medzi nich, medzi tých, ktorí ťa nechcú mať medzi sebou. Určite sú na svete aj ľudia, ktorí si ťa budú vážiť a budú o teba ako o kamošku stáť, hoci aj nebudú patriť do rodiny. Ver, že to tak bude!
Pozri ludia su rozni, podla toho co pises sa okolo tvojich byvalych tocili ludia ktorim slovo charakter vela nehovori. V zivote sa neda byt za dobre s kazdym, rozchody nikdy nie su o dvoch, vacsinou zo sebou zoberu vela ludi. Priatelia su rodina ktoru si mozes vyberat a na to by si mala teraz mysliet. Na co potrebujes byt za dobre s ludmi ktorych charakter nie je blizky tebe? Nezatrpkni na cely svet, na svete su este stale dobri ludia ktori ta budu mat radi, tak hlavu hore, usmej sa, povznes sa nad tym. Niekde na teba caka chlap co ta bude mat rad, tak si nenechaj prepast tu prilezitost stretnut ho tym ze sa budes trapit nad vecami ktore uz neovplyvnis a ktore vlastne nemaju pre teba ani ziadny prinos.
