ZIARLIVEC

sinka: mno ked som bol ziarlivy tak ma sralo vsetko, hoci sa na nu len na sekundu pozrel nejaky chlapec na ulici a pod...a viem, ze ma koli tomu nechala...stale mi to vyhadzovala na oci a nakoniec ked to uz nemohla vydrzat a bola z toho velmi strapena tak mi povedala ze takto to dalej nepojde, ze ma lubi ale ze je to cim dalej tym viac len trapenie, koli tomu ziarleniu....mno a ako som sa toho zbavil...clovek si musi zacat trocha viac verit, ked som ziarlil tak to bolo preto, lebo : ja neviem co ona na mne vidi, urcite si chce najst nejakeho ineho a pod...jednoducho, ked si clovek neveri, neveri ani ze ta holka ho chce a lubi a preto sa ju snazi drzat na co najkratsi provazek...a prekonal som to len tak, ze ludia okolo, nie len holky, ale hlavne kamarati, ale aj holka mi musi dat najavo ze som niecim specialny, zacal som si viac verit a uz neuvazujem tak, ze ma chce nechat, ale ze si ma vybrala z toho mnoha chlapcov, musi vo mne byt nieco specialne preco je so mnou a preto nemam dovod ziarlit...hlavne je verit sebe, jej, nam...

Aj ja mam chalana uz cez dva roky a tiez ziarlil od zaciatku no teraz mi to ide poriadne na nervy a chcem sa s nim rozist lebo radsej teraz nez uz bude neskoro. Ono sa to len zhorsuje a raz moze vybuchnut a vtedy uz bude neskoro. A ja toho svojho milujem ale asi za zbytocne otazky, podozrievanie, a neviem co sa k tomu este casom prida mi ten vztah nestoji. Ziarlit nema naco ale ja som dost zvlastna povaha take sidlo a on je taky hrozne kludny a zacinam mat pocit ze by to casom neklapalo

luky,diky. ako vazne si nad tym uvazoval? len tak,ze ci nahodou nemala pravdu,ale si prisiel na to,ze na sto percent to bolo skoncene pre tvoju ziarlivost? ak mozes,napis viac,ako si uvazoval,ake si mal pocity,ked si zrazu chcel byt ziarlivy,ale prekonaval si to nejakymi konkret.myslienkami, faktami,ktore si si pripominal? vies, ako: nepaci sa mi,ze sa na nu pozera,ale krot sa luky,za jedno sa pozera on,za druhe aspon vidno,ze je sympaticka,za dalsie nema dôvod to pozeranie viest dalej,za dalsie...bla bla. a tak. chapes moju otazku?

no ja som psychologa neskusal..takze neviem, ci by to pomohlo, ci nie..a to ze sa clovek nemoze zmenit..s tym velmi nesuhlasim..som o 90% v tomto iny ako som bol...a vidia to aj ludia dookola..a co by pomohlo...musi dostat ranu a zamysliet sa nad sebou...on si to teraz ani neuvedomuje, ze take nieco robi, alebo uvedomuje, ale len vo velmi malom mnozstve, mne sa to snazila prva holka vysvetlit, rozpravali sme sa o tom ale nic nepomohlo...musela ma nechat a ..dost dlho som nad tym uvazoval...2 a pol roka som ani na holku nepomyslel lebo som nechcel aby to skoncilo zase koli tomuto...cize asi tak...

sinka ty nemas v povahe nieco co je ukryte az celkom dole a vzdy v tom najnevhodnejsom case to vylezie na povrch?je ale rozdiel medzi ziarlivostou a chorobnou ziarlivostou.ziarlivy je kazdy clovek ,ale treba to vediet kontrolovat.

preco si myslis,ze neprerobi? ja si myslim,ze by to mohlo ist,ak on si uvedomuje svoju povahu a to,ze ziarlivostou len nici vztah.ked uz sa mu to raz stalo,ze od neho kvoli tomu baba odisla,a vie,ze to bolo pre tuto vlastnost...luky by nam mohol povedat viac,ked pise,ze sa mu dari.
ty poznas takeho,co sa o zmenu pokusal pomocou psychol.a neslo to? a ak aj jemu nie,tak je to statisticky dokazane,ze z takto liecenych ziarlivcov je moznost zmeny nulova?

ziarlivca neprerobi ani psycholog.bud ho tak milujes ze mu to budes tolerovat,alebo od neho odid pretoze ti pokazi cely zivot.

jasne, ze moze pomoct psycholog, to je asi jedina moznost

ved prave, moj ma dobre srdce,je ubity detstvom, zivotom a preto sa boji,ze ma strati.je mily a verny,ale jeho ziarlivost je niciaca vztah.chce to zmenit. pomoze psycholog??mate niekto skusenosti?

imho takto ziarlia taki, co si nie su sami sebou isty a maju nejaky komplex