Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou a ťažko korigovateľnou tendenciou reagovať úzkostne na rôzne životné situácie. Najproblémovejšie sú pre osobu s úzkostnou poruchou osobnosti najmä nové situácie, zvlášť ak sú spojené s kontaktom s novými ľuďmi alebo podávaním nejakého výkonu pred ostatnými.
Za kultom chudnutia sa okrem množstva telesných a metabolických problémov skrýva v skutočnosti prítomnosť osobných a psychických problémov a frustrácií jednotlivcov. Takisto je tu prítomný i tlak okolia a nové trendy v stravovaní, výrobkoch či móde. Pozor na ne, chudnime radšej prirodzenejšími cestami!
Pozitívne účinky bozkávania boli objavené už dávno a poznáme ich všetci. Menej ľudí však vie, ako blahodárne pôsobí obyčajný bozk na naše telo. Okrem dobrej nálady robíte niečo aj pre svoje zdravie!
Obsesívno-kompulzívna porucha je psychická porucha, pre ktorú sú charakteristické nutkavé myšlienky (obsesie) a konanie (kompulzie).
Agorafóbia je úzkostná porucha (fóbia), ktorá sa prejavuje, silným strachom zo situácií ako je preprava v MHD, pohyb v obchodoch a obchodných domoch či na verejných priestranstvách.
Generalizovaná úzkostná porucha sa prejavuje dlhodobým telesným napätím a obavami (starosťami). Generalizovaná úzkostná porucha sa môže v prípade potreby lieči antidepresívami a psychoterapiou.
Slovo psychosomatika je odvodené z dvoch slov – psyché (duša, psychično) a od slova soma (telo). Ide teda o celostný pohľad na zdravie alebo chorobu. Psychosomatika je medicínsky odbor, ktorý berie do úvahy bio-psycho-sociálne aspekty. Načúvať reči svojho tela je dôležité.
Panická porucha je psychiatrické ochorenie, pri ktorom sa opakovane náhle dostavujú veľmi intenzívne záchvaty strachu až úzkosti.
Úzkosť je celková reakcia na situáciu zvýšenej záťaže, keď sa cítime byť ohrození, a/alebo keď nie je zrejmá správna reakcia na situáciu, alebo je vyústenie situácie neisté.
Všetko na svete vytvára vibrácie. Stolička, na ktorej sedíte, zem, na ktorej stojíte, nie sú pevné. Sú zložené z molekúl, ktoré vibrujú na rôznych frekvenciách v závislosti od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Tieto vibrácie meriame v Hertzoch (Hz). Ľudské ucho je schopné rozoznávať vibrácie na frekvenciách 20 - 22000 Hz. Vibrácie väčšiny predmetov okolo nás zaznamenávame na o veľa vyšších alebo nižších frekvenciách, takže ich náš sluchový orgán nemôže zachytiť a rozoznať.
