Schizoidná porucha osobnosti

Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje výraznou a dlhodobou uzavretosťou voči okoliu. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti máva veľmi málo bližších vzťahov. Javí sa ako chladný s málo výraznými emóciami.

schizoidna_porucha_osobnosti Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia schizoidnej poruchy osobnosti

Schizoidná porucha osobnosti je jednou zo špecifických porúch osobnosti. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti býva typicky veľmi uzavretý, zvykne mať málo alebo žiadne blízke vzťahy, pretože ich nevyhľadáva, ani z nich nemáva radosť. Všeobecne sa javí ako chladný, s málo výraznými emóciami. S druhými jedná s odstupom. Uprednostňuje samotárske činnosti, k niektorým činnostiam či koníčkom môže pristupovať s výrazným záujmom, ktorý môže mať až fanatický charakter. Hoci navonok môže vyzerať nezaujato, veľa času zvykne venovať vlastným fantáziám a predstavám, prípadne činnostiam, ktoré ho dlhodobo bavia. Schizoidná porucha osobnosti sa častejšie vyskytuje u mužov. Podľa výsledkov výskumov trpí schizoidnou poruchou osobnosti asi 1-5% dospelej populácie.

Príčiny vzniku schizoidnej poruchy osobnosti

V súčasnosti predpokladáme, že k príčinám schizoidnej poruchy osobnosti patria biologicky dané vlastnosti ako je uzavretosť, malý záujem o vzťah a nižšie prežívanie radosti, ktoré dokopy vytvárajú typický obraz schizoidnej poruchy osobnosti. Keďže ide o poruchu osobnosti s dedičnými vplyvmi, je ťažké odhadnúť vplyv chladnej, neemocionálnej výchovy v rodine, ktoré sa tiež považuje za dôležitý faktor, keďže u rodičov je vyššie riziko výskytu tejto varianty osobnosti.

Príznaky schizoidnej poruchy osobnosti

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri schizoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri Poruchy osobnosti)

Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:

(a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
(b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
(c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
(d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
(e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
(f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.

(podľa MKCH-10, s.178-179)

Špecifické kritériá pre diagnózu schizoidnej poruchy osobnosti

Ide o poruchu osobnosti, ktorá vyhovuje nasledovnému popisu:

(a) málo činnosti, ak vôbec nejaké poskytujú radosť a potešenie,
(b) emocionálny chlad, odstup alebo oploštelá afektivita,
(c) obmedzená schopnosť vyjadrovať vrelé, nežné city alebo zlobu voči druhým ľuďom,
(d) zjavná ľahostajnosť voči chvále a kritike,
(e) malý záujem o sexuálne zážitky s inou osobou (ak berieme do úvahy vek),
(f) takmer nemenná prednosť samotárskym činnostiam,
(g) nadmerné zamestnávanie sa fantáziou a introspekciou,
(h) nedostatok blízkych priateľov alebo dôverných vzťahov (alebo iba jeden) a nedostatok túžby po takýchto vzťahoch,
(i) výrazná necitlivosť pre prevládajúce normy a konvencie.

Vylučuje: Aspergerov syndróm (ide o formu autizmu), bludovú poruchu, schizofréniu...

(podľa MKCH-10, s. 179-180, upravené)

Príklad: Mladý muž so schizoidnou poruchou osobnosti bol od raného detstva uzavretý. Hoci mal dvoch súrodencov, vždy sa radšej hral sám. Odmalička prejavoval výrazný záujem o stroje a techniku – najmä rôzne poľnohospodárske a drevospracujúce mechanizmy. V škole sa učil veľmi dobre, išli mu najmä matematika a fyzika. Mal jedného bližšieho kamaráta, s ktorým však počas štúdia na strednej škole stratil kontakt. Vyštudoval vysokú školu technického zamerania a pracuje ako odborník v oblasti, ktorá ho odmalička zaujímala. V dospelosti mal veľmi málo partnerských vzťahov. Je ženatý, má jedno dieťa. Manželka nie je spokojná s jeho "chladným správaním" a chodia spolu do manželskej terapie. On na to nevidí dôvod, ale chce vyhovieť manželke a má záujem o vzťah s ňou.

Rizikové faktory schizoidnej poruchy osobnosti

Rizikové faktory pre vznik schizoidnej poruchy nie sú dostatočne známe. Sú určité predpoklady o zvýšenom riziku dedičnosti niektorých vlastností, ktoré môžu vytvárať predpoklady pre vznik schizoidnej poruchy. Osoba so schizoidnou poruchou osobnosti sa zvykne už od detstva prejavovať výrazne introvertne, samotársky, má menší záujem o hru s inými deťmi. Uprednostňuje činnosti, pri ktorých nemusí príliš komunikovať s druhými. Nepriaznivé životné okolnosti môžu príznaky tejto poruchy zhoršiť.

Diagnostika schizoidnej poruchy osobnosti

Ako pri všetkých poruchách osobnosti platí, že diagnostika schizoidnej poruchy osobnosti stojí na dobrom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru). V prípade schizoidnej poruchy osobnosti sa sleduje aj dlhodobosť a miera výskytu príznakov – najmä dlhodobá uzavretosť a odstup voči druhým ľuďom, uprednostňovanie samotárskych činností, vrátane zamestnania a podobne.

Test schizoidnej poruchy osobnosti

Existuje veľké množstvo "testov" osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.

Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná "diagnóza" nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom! Nižšie uvádzame jeden z online dotazníkov, ktorý vychádza zo štandardizovaného diagnostického interviewu pre poruchy osobnosti vrátane schizoidnej poruchy osobnosti.

Nižšie uvádzame jeden z online testov, ktorý vychádza zo štandardizovaného diagnostického interviewu pre poruchy osobnosti.
Test poruchy osobnosti

Opäť ale zdôrazňujeme, že aj v prípade tohto dotazníka ide len o orientačný výsledok, ktorý v žiadnom prípade nenahrádza kvalifikovanú odbornú diagnózu!

Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV vysvetlené. (pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.

Prevencia schizoidnej poruchy osobnosti

Vzhľadom k nedostatočnej znalosti príčin a významných faktorov pre vznik a rozvoj schizoidnej poruchy je ťažko navrhnúť účinné preventívne postupy. Príznaky môžu byť horšie vplyvom chladnej a neemocionálnej výchovy v rodine (zároveň môže ísť o dedičný znak).

Liečba schizoidnej poruchy osobnosti

Liečba schizoidnej poruchy osobnosti je zameraná na potlačenie problémového správania a prežívania a podporu adaptívneho správania. V prípade potreby liečby pacienta so schizoidnou poruchou osobnosti môžu pomôcť psychoterapeutické postupy. Ochota človeka so schizoidnou poruchou osobnosti zúčastniť sa psychoterapie, či inej formy liečby závisí od jeho motivácie. Ako najvhodnejšia sa javí psychoterapia zameraná na riešenie konkrétneho (typicky vzťahového) problému alebo nácvik niektorých komunikačných a medziľudských zručností.

Životný štýls schizoidnou poruchou osobnosti

Životný štýl človeka so schizoidnou poruchou osobnosti je typický samotárstvom, izolovanosťou od druhých a vzťahov s nimi. V prípade, že je osoba so schizoidnou poruchou osobnosti so svojim životným štýlom spokojná, nie je dôvod do toho zasahovať.

Súvisiace ochorenia schizoidnej poruchy osobnosti

Ako pri všetkých poruchách osobnosti je aj pri schizoidnej poruche osobnosti zvýšené riziko pre rozvoj inej psychickej poruchy. Zvýšené je riziko rozvoja psychózy (psychóza) prípadne depresie (depresia), najmä v súvislosti so zníženým prežívaním príjemných pocitov.

Ako pomôcť chorému

V prípade schizoidnej poruchy osobnosti je pomoc skôr zameraná na konkrétne situácie. Napriek tomu, že človek so schizoidnou osobnosťou sám veľmi nevyhľadáva spoločnosť, môže oceniť keď ho niekedy "vytiahneme" medzi ľudí, či včleníme do nejakej spoločenskej, kamarátskej skupiny.

Inštitúcie

Podľa potreby psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.

Internet

Liga za duševné zdravie - Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Stránka Vydavateľstva F, kde sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie, psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k tematike porúch osobnosti.

Často kladené otázky

Je schizoidná porucha osobnosti to isté, čo schizofrénia? Aký je medzi nimi vzťah?

Schizoidná porucha osobnosti je osobnostná odlišnosť, ktorá býva pozorovateľná už detstve či dospelosti, je stabilne prítomná a nevyskytujú sa pri nej také poruchy ako pri schizofrénii (napr. halucinácie, bludy, poruchy myslenia). Človek so schizoidnou poruchou osobnosti je zvyčajne schopný dlhodobo dobre a samostatne fungovať.

Schizofrénia je závažná psychická porucha, ktorá sa zvykne rozvinúť v dospelosti a jej súčasťou bývajú vážne poruchy myslenia (napr. bludy, neschopnosť plánovať, premyslieť a kontrolovať konanie), emócií (impulzivita, labilita či emocionálna vyprádznenosť) a vnímania (napr. halucinácie), ktoré znemožňujú človeku s touto poruchou aj bežný život a zvyšujú rozličné riziká pre neho i okolie. Ukazuje sa, že mnohí pacienti s dospelosti prepuknutou schizofréniou sa v detstve prejavovali samotárskejšie a uzavretejšie (čo je podobné ako pri schizoidnej poruche osobnosti), ale u mnohých pacientov so schizofréniou nijaké zvláštnosti v pôvodnej osobnosti nenachádzame.

Literatúra

Literatúra:

HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. – všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti.
NOVÁK, T. Testy osobnosti. Prahe: Grada, 2004. Rozličné dotazníky a hry na lepšie sebaspoznnanie.
PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.
ROBINSON, D. J. Poruchy osobnosti podľa DSM-IV – vysvetlené. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2006. Kniha čitateľná aj pre laikov, s množstvo príkladov a vtipne podaná.

Zdroje:

HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
MAGNAVITA, J.J. Handbook of Personality Disorders. New Jersey: Willey & Sons. 2004.
MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996.
PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe.