Chcem odist s vysky

A ty si myslíš, že keď necháš školu tak sa všetko zázračne vyrieši? Keď budeš sedieť doma bez roboty a nudiť sa až potom ti nastúpi naozajstná depresia. Takto si aspoň medzi mladými ľuďmi a škola ťa núti zaoberať sa inými vecmi ako utápanie sa v sebaľútosti. Niekde tam píšeš, že by si si za ten čas niečo zarobil no na druhej strane nie si schopný ísť ani na pár hodín denne do školy. Osemhodinovú šichtu za pásom alebo v niekde sklade by si podľa teba zvládol?! Radšej sa venuj štúdiu, zdokonaľuj sa vo svojom odbore, počas školy máš dosť času aj na tú posilňovňu, knihy a podobné veci. Keď chceš tak zájdi aj za tým psychológom a nikomu to nepovedz, že si tam bol, aby si kvôli tomu nebol čierna ovca rodiny : )

dobre robis,mas nato,aby si to zvladol.Nemyslim,ze je to s tebou tak zle,ako citam tvoje prispevky..dost razne vies vyjadrit svoj nazor.tomu,ze mas komplexy z fyzickej stranky(ak som dobre pochopila)sa da pomoct.ja sice niesom nejaka fitnes;),ale denne vecer pocas TV.novin(mam klud,deti spia) mam svoj ritual,kedy si poriadne zacvicim.

Mozno je dobre najst si dievca,kt.ma,ci malo nejake podobne problemy,ale taku kt.je momentalne na liecbe asi nie(moj nazor).
nevyhladavaj,len ludi sebe podobnych.snaz sa pochopit aj inych.s mamou si mal otvoreny rozhovor o tom,ci je dobre vsetko vytrubit?:)povedz jej svoj nazor ,ale jemne a so vsetkou uctou:)drz sa.

Necitala som prispevky dozadu, takze neviem, co ti predtym radili, ale jednu vec ti napisem. Ked raz zo skoly odides, velmi tazko sa vracia spat, ak medzitym zacnes zit iny zivot, ako praca, atd. Mozes si sice teraz povedat, ze o taky rok, dva, ale to je len tvoj momentalny pocit. Nijake potom uz nemusi byt a na tvojom mieste by som vyuzila tu sancu, ze na tej skole uz si, a hoci si myslis, ze to bude tazke, bojuj do konca. Urcite to stoji za to. Predlzis si mladost a v konecnom dosledku budes mat ovela lepsiu perspektivu do buducna. Drzim palce.

Tak uz som sa rozhodol, resp. rodicia ma prinutili ostat. Teraz musim sice riesit kopu problemov typu vsetci spravili test, len ja jediny som ho nepisal a podobne, ale pokusim sa z toho vyhrabat. Ale co, mam tu aspon 2 kamaratov, ostatni ma uz nezaujimaju.

A beskyd, poprve, prerusit sa da az po prvom roku, cize este cely letny semester by som musel dat(ktory je este tazsi a o par tyzdnov dlhsi) a podruhe, potom keby som sa vratil o rok, tak by som prisiel do triedy, kde su uz povytvarane skupinky a nikoho by som tam nepoznal, to by teda dopadlo...to radsej dokoncim tie 3 roky a potom uvidim.

Sun, chcel som nazory a podla mna som aj empaticky, lebo tak, ako sa normalny clovek radsej ludom s problemami vyhyba(instinktivne spravanie - spajanie sa so silnymi, vyhybanie sa slabym), tak ja takych ludi naopak vyhladavam, lebo im rozumiem a su z nich dobri kamarati. Navyse som sa dokonca aj pohraval s myslienkou, ze si najdem dievca na psychiatrii pre mladistvych, ak vobec na SR nieco take existuje. :p

Radsejnie, pekny pribeh, len jednu vec nechapem, ze ako sa ti podarilo pri tolkych problemoch po prvom rocniku najst si manzela :O Alebo naco si sa vobec vydavala, ved to su len dalsie starosti naviac...zeny, co sa vydavaju pred 25. rokom nikdy nepochopim.

neda sa s tou tvojou soc.fobiou pasovat a zaroven studovat?mas dobry plan,len si bud vedomy,ze pocas toho roka,dvoch sa ti budu otvarat ine prilezitosti,nikdy nevies ako sa veci zvrtnu.ano,ja som sa k skole postavila nezodpovedne,chcela som vycestovat,tak som uprednostila tuzbu vidiet svet a nieco si zarobit...len moj plan sa menil vzhladom na meniace sa okolnosti,vydala som ,deti a nakoniec aj von zijem.z teba mam pocit,ze si nechel pocut nazory,len to,aby ti niekto dal za pravdu..mozno si ciltlivy,ale nie empaticky...mama je ukecana,spoluziacky ti sadli len 3aj to...len ty chudacik sa trapis.myslim,ze ucivo psych.by ti prave pomohlo vidiet ludi aj seba inak.ale to su take drizdy mna, ako laika...porad sa so psychol.a potom sa rozhodni.

Skusim ti porozpravat moj pribeh.

V detstve, aj ked som ho mala tazke a dospela som skor ako rovesnici (myslim dusevne) - otec alkoholik, tyran, noci s maminou na ulici, postihnuty brat, ktory si vyzadoval kopec starostlivosti - tak v detstve som bola sebavedomym dievcatom s najlepsimi znamkami, oblubena. Potom prisla puberta, prechod na strednu skolu a velky zlom. Rozvod rodicov, novy kolektiv, vacsie naroky na studium, stahovanie, mamin novy partner, moj prvy frajer atd... Vela zmien. zrazu som sa zasekla a moj zivot sa obratil naruby. Bola som skoro najhorsia v triede, chodila som poza skolu - ale nie ako vacsina studentov, ale preto, ze som sa zrazu bala vystupit pred triedou, ked som vedela, ze mozno budem odpovedat... Pisala som si sama marodky, kupila som si peciatky, vymyslala som hluposti, len aby som sa vyhla kolektivu, ktory ma stiesnoval. Tulala som sa po zime vonku, po parku, bez penazi, v depkach. Dajako som zmaturovala (nie som hlupa) a prijali ma na VS. Vtedy som si povedala, hura, novy kolektiv, nove mesto, novy zivot... myslela som, ze vsetko sa zmeni. Povedala som si, ze si musim zvysit sebavedomie, a tak som zacala citat v kostole citania - pred kvantami ludi. Pomohlo to scasti. Na vyske som bola opat samotarkou, bala som sa ku niekomu prihovorit, spoluziaci chodievali na obedy spolu, mna nik nezavolal, zabavali sa, ja som sedela vyklepana v kute. Ale ucenie mi islo. Po prvom rocniku som sa vydala. Studovala som externe, mala som pracu na 4 hodiny, normalny zivot. Ale potom prisla svokra, co mi uplne podkopala sebavedomie. To bolo najhorsie obdobie v mojom zivote. To si ani nevies predstavit... Vtedy som myslela, ze to psychicke vypatie nezvladnem a odidem zo skoly, nevedela som sa ucit, ani som na to nemala cas... Ale dajak som urobila statnice. Nasli sme si vlastne byvanie, svokra bola daleko. Na promociach som sa zosypala. Brala ma zachranka. To bola hanba... urobila som este prijimacky na mgr. studium a bola som uplne hotova. Od juna do septembra som nevysla z dveri bytu. Nikde. So strachom, ze zasa mi pride zle. Neskor ma moj dobry manzel vzal k psychiatricke, ta ma liecila najprv ambulantne, potom som si vyprosila hospitalizaciu, aby som sa dala dokopy, lebo domace liecenie mi nezaberalo. A pomohlo. Vsetkym som povedala, ze idem do kupelov, ale v skutocnosti som bola na psychiatrii. Manzel mi bol velkou oporou. Ked som sa vratila, mala som v prepustacej sprave 8 diagnoz. Tahajucich sa od detstva, ktore uplne prepukli v poslednych mesiacoch. Zda sa mi, ze som uz celkom zdrava. Avsak v skole sme uz mali 2 skusky, bolo treba odovzdat nejake prace, a ja som v tom case bola v nemocnici. Rozhodla som sa prerusit studium. Nechcela som padnut zasa do laviny stresov. Lekari mi to odporucili, ale nakolko nie je mozne prerusit studium v 1. rocniku, 1. semestri, musela som zabojovat, aby mi to vyslo. A vyslo. Za ten rok, co mam prerusene studium, si pomalicky pisem diplomovku, som stale na pnke, venujem sa manzelovi, neprestajne sa radujem, ze mi je dobre a ze sa nebojim ist sama von. Viem, ze sa o rok do skoly vratim. Chyba mi a tesim sa do nej. Ale povedala som si, radsej rok stratit, ale byt zdravotne OK, ako za kazdu cenu studovat a byt na hranici sialenstva.

Tolko moj pribeh. Mozno pomoze pri rozhodovani.

psycholog so socialnou fobiou.. hmm.. pocuj ale sak to je jednoduche, ked sa nemozes sustredit, prerus studium (nie odid, ale prerus po skuskovom), chod za tym psychologom, doma povedz ze si len prerusil lebo ides robit, nejaky cas fyzicky makaj, a ked ta daju dokopy tak sa so zarobenym kesom vrat a dokonci skolu. dnes bez vzdelania nic moc perspektiva. poznam chalana so skoncenym gymplom, vyhodili ho z prace kvoli krize v aprili, odvtedy si hlada robotu a nic nenasiel a to zije v blave tak by som odporucal trocha sa na to pozriet s nadhladom. njama dorob teraz skusky, ked sa vies sustredit na dlhe prispevky, musi to ist aj s ucenim aspon ako tak aby si tie skusky dal. a velmi sa neviaz na rodicov, je to na pritaz riesit co na to povie matka a komu co povie matka a podobne. dolezite je co z daneho rozhodnutia budes mat ty a tu rozhodnost a samostatnost musia vidiet aj fotrovci, inak ti budu stale do vsetkeho kecat aj ked budes mat 30. mne sa za 5 rokov na vyske x krat nechcelo ale zivot nie je len o tom co sa nam chce, zialbohu. a ked nahodou zijes v blave, odporucam zmenit mesto, inde su lepsi ludia a prostredie mimo BA akosi dava taky lepsi zivotny pocit, aspon u mna to tak je:) inak nechapem preco maju ludia taky chtic vsade zapadat do kolektivov:) sak bud sam sebou a ked ti ludia sadnu, budete spolu, ked nie tak nie, to nemusi byt hned tvoja chyba. zazil som skvely kolektiv a vobec som neriesil ze ci som donho zapadnuty alebo nie, proste spontanne to slo, bavili sme sa spolu, ale zazil som kolo seba aj ludi ktorych nemusim tak s nimi nie som, bodka:)

fgf,

tak v tom ti psycholog asi nepomoze a studium by si prerusoval asi tiez zbytocne. Stav sa ti asi zlepsi len po odstraneni toho fyzickho problemu. Ucivo na VS si tiez netreba brat az tak vazne. Technicke skoly su narocne skor na logicke myslenie, ako na pamat. Nam ucitelia hovorili, ze na prvykrat ucivo nepochopi ani genius a trva tak 20 rokov, kym mu clovek zacne ako-tak rozumiet, ak sa tym zaobera. Technicke vecoi vymyslali ludia po cely zivot. Neda sa predpokladat, ze by ich clovek zvladol hned na prvy raz. Daju sa naucit len do urcitej miery. Inak je to v skolach, ktore su narocne na pamat.

Ja to beriem tak, ze teraz na tom nie som bohvie ako, ale ked sa z toho dostanem, budem na tom lepsie ako normalni ludia. Najuspesnejsi ludia mali tiez tazke detstvo. A aj tu uz som cital pribehy, naposledy si pamatam co som tu cital o jednom dievcati, co jej myslim zomreli rodicia a este sa musela starat o choru babku ale nakoniec to prekonala, spravila si vysku a zasluzi si obdiv kazdeho. Moj pripad sice zdaleka nie je taky zly, ale ide o princip.
No a techniku by som nezvladol a ani nic ine, kde je matika. Na psychologiu som sa dal vdaka mojim problemom a cakal som, ze tu bude takych viac, ale vsetci vyzeraju bezproblemovo.

A radca, ja mam soc.fobiu kvoli fyzickemu ochoreniu, to som si isty. Je to take, ako keby sa niekto napr. narodil s 3 ocami - zacal by sa kvoli tomu postupne vyhybat spolocnosti a uz to ide... potom by si to dal jedneho dna vyoperovat a postupne by sa dal do poriadku, tak ako ja.

fgf ... moj brat nechal po prvom semestri studium architektury a rok na to sa dal na humanitne odbory a teraz uz ma diplom. Tiez to psychicky nezvlada ... doma bol sice prolem, ale nasi ho podprili a teraz su radi ...Ak sa mas trapit, tak to nechaj a najdi si nieco, co ta bude bavit ...