SomTáČoNepotrebujeNick
Som dievca, ktore by si malo uzivat
zivot, chodit von s kamaratmi, zabavat
sa... Lenze moj zivot je UPLNE iny... Ja
by som ho ani nenazvala zivotom v pravom
zmysle slova...
Cele prazdniny som doma, nikam nechodim,
lebo nemam kamaratov, s ktorymi by som
chodila von. V skole sa so mnou bavi len
zopar ludi, ale to len tak. Nasla som si
tam zopar "kamaratov", ktori ma len
vyuzivaju. Pravych kamaratov nemam.
Vsetko sa to este viac zhorsilo nastupom na strednu, kde sa uz trapim skoro 3 roky...gymnazium...
Odvtedy zijem v neustalom strese, zle
spim, je mi na vracanie... Byva mi zle,
mavam zavraty... Zo stresov som
vychudnuta, pri vyske 170 cm vazim len 47 kil...Hnusim sa sama sebe. Cele
dni som smutna, zavreta doma, nikam
nechodim...nemam kam, nemam s kym... Ani s rodicmi dobre
nevychadzam, nemaju na mna cas, nemam sa
s kym porozpravat... Moj zivot je o
nicom... Nemam ziadne ciele. Buduci rok
maturujem, mala by som ist na vysoku,
ale neviem, co bude dalej... Nemam
ziadne plany, vobec si neverim, neviem,
co v zivote chcem. Okrem toho sa mi
velmi paci jeden chalan. Nemam u neho
ZIADNE sance. Trpim kvoli vsetkemu. Uz
dalej nevladzem. Okrem toho mam pocit,
ze za mnou v noci chodia mrtvi. Uz si
zacinam mysliet, ze som pomatena a
patrim na psychiatriu. Neviem, ako dalej...nemam pre co/koho zit...