Prišlo na mňa citlivé obdobie, kedy mi nič nevychádza, nemám brigádu, aj keď ju potrebujem ako soľ a práca by mi aspoň pomohla odreagovať sa... Neobchádzajú ma citové problémy, takisto prišli na mňa komplexy a cítim sa byť strašná nula, hlúpa,škaredá a pritom vraj opak je pravdou. Chystám sa na VŠ. Mám takmer 20 rokov, skoro žiadnu podporu, pretože nikto nevie, čo sa vo mne deje. Moju mamu nebaví počúvať dookola čo ma trápi, ani mi pomaly neverí že by som nejaké problémy so sebou mohla mať. Ostatní ľudia ma nechápu, nevedia v podstate kto som, lebo som dosť komplikovaný človek... Mám pocit, že ma nik nemá skutočne rád a všetko je len povrchné... možno to tkvie aj z mojej poslednej skúsenosti s mužom, ktorý ma pred polrokom veľmi zranil a stále naňho myslím. Neukončilo sa to tak ako sa malo, stále je tam množstvo otáznikov a mňa to zožiera a nemám odvahu povedať mu všetko čo som cítila, cítim, a čo si myslím. Celý ten vzťah bol vlastne jedna veľká fraška a mali sme dieru v komunikácii. Nevládzem a každý večer plačem, cez deň som ako bez života a nenachádzam nič pozitívne. Stále myslím len naňho aj keď viem že ho nemilujem, ale všetko sa točí okolo neho a chcem aby to skončilo. Viem že to prejde len tak, ak ho vyhľadám a porozprávam sa s ním(úprimne), alebo mu napíšem... možno inak. Ale neviem sa k tomu dokopať, neverím si... Prosím, ak niekto máte čas napísať mi čo i len pár slov tak mi ich napíšte, lebo mi je naozaj ťažko :( ďakujem
Nemám síl
Kvetika, ako mozes cakat podporu od okolia, ked nikto nevie, ci Ta nieco trapi?, suhlasim s Deria, Tvojim problemom je, ze mas malo sebavedomia a nevies sa ludom otvorit, ved priznat, ze nieco ma trapi, alebo povedat co ma trapi, nie je ziadna hamba, ked s ludmi komunikujes, najdes odpoved takmer na vsetko, Tvoj vztah s muzom, ktoreho spominas neskoncil tak ako mal a to Ta trapi, pritom vies, ze pokial sa neporozpravate, nic sa nezmeni, tak preco otalas? Tento problem vyries, je to v Tvojich silach, lebo budes prelapovat na mieste a nikde sa nepohnes, si este velmi mlada, preto Ti chcem povedat, ze v zivote sa problemom nevyhnes, problemy ale treba riesit hned, lebo pokial otalas, problemy sa kopia, nabaluju na seba a vysledkom je potom presne to, ako sa citis teraz, cize je to cele nadraka
Kvetinka, tazko radit, neviem, ako hlboko ta ten clovek zranil, preco ta zranil a porozmyslaj, ci si mu nedala na to mozno aj sama dovod. Pises, ze ste mali dieru v komunikacii. Myslim, ze to je tvoj najväcsi problem, na ktory naväzuju ine problemy. Dalej pises, ze vies, ze ho nemilujes. Si si tym taka ista? Preco teda nanho uz pol roka myslis? Kto koho nechal a ake otazniky myslis? Zrejme sa nevies otvorit, aj teraz pises v hadankach, cim vznikaju zase otazniky. Pozor, vo vztahu to moze narobit pekne nedorozumenie. Na to, aby ti niekto mohol poradit, treba, aby si o tvojom byvalom vztahu napisala viac. Okrem toho, si mlada, takze mas stale moznost zacat odznova. Pracuj na sebe, komunikuj viac s okolim, trenuj denne, zacni s rodinou, potom s priatelmi, doveruj si, neboj sa povedat to, co citis a s cim suhlasis alebo nesuhlasis. Usetris si tak viac problemov a zvysis svoje sebavedomie. Drzim palce!
system
Sa ti ani nečudujem, že ti je to čudné, mne je tiež čudné volať niekoho, tak radšej "hnijem" doma teraz, ale pokúsim sa vyjsť z ulity (možno), zatiaľ mi postačí čítať dáke knižky aspoň a počúvať hudbu a zožierať sa tým čo stále. Inak neviem. A prečo ťa to na výške nebaví? Vybral si si zlý odbor?...
Podľa mňa by sme nikdy pochybovať nemali že bude lepšie, ale najhoršie je sa dokopať k činom, nie je to tak? Napr. ja viem ako by som to mohla zmeniť s tým mužom (chalanom) ale odvaha mi akosi chýba:/ a úsmev je fajn, nuž ale nespomínam si, či mi niekedy len tak pomohol... ale ďakujem aj za tých pár slov ;)
no isto ta to neutesi ale ani ja nemam brigadu, nudim sa doma a aj mne behaju po rozume take veci. Kamosi su zadani a mne je to kus cudne sa ich stale pytat ci nejdu von. citim sa ako vtierka :( . Chodim na vysku ale blee nebavi ma to tam, mne je normalne jedno ci ju dokoncim alebo nie a pritom nemalo by mi to byt jedno. S tym muzom tiez podobne mojmu pribehu, teda tiez myslim na jednu ale pochybujem ze sa to nejak " napravi " alebo ako to nazvat. Proste onicom vsetko. ale nebud smutna, maj usmev na perach, potom je vecsia sanca ze sa to napravi vsetko samo :)
Kvetinka123 si veľmi šťastný človek. Mama vie dobre o tvojích problémoch, no nakoľko už tým prešla a pozerá sa na tvoje záležitosti s nadhľadom k ohľadu na dôležitejšie skutočnosti čo majú v živote oveľa väčší problém a význam.
Si mladá ideš študovať asi 5 rokov tak trvalé záväzky je treba odsunúť bokom.
Slečna po 20-ke si musí dobre uvedomiť, či strúhať karieru, alebo si založiť šťastné manželstvo. Pravá láska po 25-ke sa veľmi málo nájde.Potom to je len všetko z vypočítavosti a o dohode. Takže ešte raz si ten najšťastnejší človek, ktorý má tú šansu ešte vždy čokoľvek zmeniť bez vážnejšich následkov.
