Nechuť do života, prázdnota, osamelosť

Rea musíš to všade písať? Týmto nikomu nepomôžeš

Ja som mala roky depresie. Velmi mi pomohla terapia Cesta a knihy a texty od Abraham-Hicks - podla mna to najlepsie pozitivne myslenie, ake existuje. Napr. tu: abrahamhicks.sk

V 16 rokoch má podobný problém kvantum ľudí, je zbytočné si myslieť, že si tým prechádzaš sám a nikto ti nerozumie.Nie všetci chcú cigarety, pivo a sex… naozaj nie. Len sa tak nejak neviete vy, čo to nechcete dať dohromady dajak… spravila som si teda poznámky, skúsim sa ku každej vyjadriť osobitne:

musíš si nájsť záujmy, úplne odhliadnúc od ľudí, musíš nájsť veci, ktoré ťa budú baviť. Ja osobne som za to, aby mal nejaký človek v každej oblasti (intelektuálnej, športovej a umeleckej) 1 záujem a mohol sa tak všestranne rozvíjať :) Daj si do googlu list of hobbies a tvoj aktuálny záujem môže byť nájsť si najzaujímavejšie záujmy :) záujmov je toľko stovák, že je ťažké si představit, že nenájdeš nič pre seba :) nemusí to byť nič tradičné. Ja napríklad debatujem, pracujem na rôznych projektoch (čo ma veľakrát dostane do zahraničia zdarma. :) ), učím sa španielsky, sem-tam leziem, hrám frisbee, chodím do fitka, píšem do časopisu, vediem školský časopis a učím sa hrať na gitare :) fantázii sa medze nekladú :D A spoznáš kvantum ľudí. Keď si ja nájdem na každom projekte z tých desiatok ľudí, čo tam sú len jedného kamaráta, každý rok mám 20 nových :D Tam sa spoznáš, aj keď nechceš a keďže máte společný záujem, hneď sa budete mať o čom rozprávať :)

Pamätaj na zlaté pravidlo:
Ak chceš vedieť kresliť, kresli, písať? Píš. Spievať? Spievaj.. komunikovať s ľuďmi? TAK KOMUNIKUJ S ĽUĎMI… nie je nič užitočnejšie, ako sa učiť praxou :D a aj keď ti prvá partia hneď nesadne a prvé kroky budú desný fail, za pár týždňov, mesiacov.. ti to pôjde stále viac a viac samo :)

Tiež nechodievam piť :) mám skvelú a veľkú partiu, vlastne tak nejak niekoľko :) a na každom záujme nejakú inú :) keď sa aj odniekiaľ ide piť (väčšinou na oslavu…) dám si proste kolu :D každopádne zo skúseností viem, že ľudia, čo majú radšej pikniky a čajíčkovanie ešte zďaleka nevymreli :D

Čo je pre teba hlavne dôležité je zamyslieť sa nad tým, čo chceš v budúcnosti :) spraviť si nejaké ciele a sny, na ktorých môžeš pracovať a dosahovať ich :) tie ťa vždy budú posúvať vpred a každý úspech a krôčik ťa naplní šťastím ;) napríklad si rozmysli, kam chceš po škole a môžeš sa daným veciam venovať už teraz, alebo si rozmysli, čo ti k tomu dopomôže – aj zháňanie kontaktov na ľudí, ktorí sa v danej oblasti vyznajú, učenie sa počítačových zdatností (programovania ai.), jazykov apod. nie je NIKDY na škodu :)

Spolužiakov si nevšímaj, nepoznáš ich životy, nevieš čo riešia, odosobni sa od nich. Možno sú vnútri tak nešťastní, že bez alkoholu a cigaret si život ani nevedia predstaviť. A ty môžeš byť hrdý na to, že vieš ;) proste na spolužiakoch ti život nestojí, aj tak väčšina vzťahov končí maturitou. Venuj sa zmysluplnejším veciam. Ak sa s nimi nevieš baviť, nos si do školy knížky, časopisy, tablet, křížovky, nejakú prácu, prestávky využi na relax, možno, ak môžeš, choď sa prejsť, najedz sa, choď na záchod, píš si denník, úvahy… whatever.

Rozhodne neuver, že si nemožný a zbytočný :) si rovnako dobrý, ako ktokoľvek iný, len si nemal možno najšťastnejších ľudí okolo seba, či najlepšie životné podmienky doteraz, ale si ešte len na začiatku života, všetko za pár mesiacov, popr. rokov dobehneš a predbehneš :)

Ak sa cítiš zbytočne, možno ti pomôže, keď sa prestaneš zaoberať sebou a začneš trebars viac pomáhať doma, prinášať rodičom a ľuďom naokolo radosť :) ja to robím napríklad tak, že som schválne na ľudí nezvyčajne milá, stále ich pustím sadnúť si v autobuse, keď vidím niekoho smutného, pýtam sa, či nepotrebuje pomoc, bezdomovcom dávam jedlo, doučujem základoškolákov a deti z problematických rodín, chodím venčiť psov do útulku, vediem školský časopis, organizujem rôzne podujatia, oslavy, často vyrábam darčeky :) lebo som sa naučila, že rozdávaním radosť rastie a že člověk je najšťastnejší, keď nerieši stále seba. :D brigád a dobrovolníctva je neúrekom.. sú z toho skvelé skúsenosti, zážitky, ľudia… :)

A neboj sa, až ty budeš vedieť čo chceš, mať kopec zážitkov a záujmov, tým pádom kamarátov a známostí a skúseností a vedomostí, nejaký parťák do života sa na tej ceste vždy pritrafí ;) aj tak som v tom, že väčšina vzťahov pred 20tkou sú trošku zbytočné :D

ste v puberte, hormóny sa vám búria,..každý to prežíva inak..
tie procesy čo sa v tele v tomto období odohrávajú dajú celkom zabrať... a ked je niekto "slabšia osobnosť" je z toho dosť mimo...
ja som tým prešla bez problemov, ani som nevedela že nejakú pubertu mám,.. už dopredu som vedela čo chcem, už v 15 som vedela že moja priorita je skončiť strednú, čím skôr nájsť prácu, vypadnuť z domu a mať pokoj, celou strednou som tým žila.... a aká šťastná som bola ked sa mi to v 22 podarilo,.. a celý život sa mi zmenil, ten pokoj, klud, sa nedá ani opísať... robím veci ktoré JA chcem, kamarátim sa s kým JA chcem, nikto mi nekecá do života....

Ja mam nemeho kamarata, psíka. Je skvelý poslucháč a výhodou je, že nevie argumentovať. Niekedy aj to neme zviera je vhodnejšie ako psycholog. Na druhej strane si tiež vyžaduje starostlivosť a venčenie, čiže pravidelný pohyb.

Zial, vacsina ludi si to ale neuvedomuje a ak aj ano, vzdy mame v sebe podvedome reakcie, ktore sa tazko ovladaju. Zavisi od toho,ako velmi sme traumatizovani. Aj ja si mozem povedat, ze viem, presne co by som nerobila, no stale to neviem nahradit tym, co by som robila, lebo problemy sa vyskytnu vzdy. Dieta je samostatna bytost s vlastnym prezivanim a nijaky rodic nemoze vediet reagovat dokonale adekvatne.
Chapem aj tych co vravia, ze keby si toto povie kazdy, uz by sme neboli ale povacsine to povedia ludia, ktori tych traum neprezili tolko.
Ak je ale clovek fakt nestastny, nielenze nechce plodit deti ale nechce sa ani celkovo vekmi socializovat. Taka je povaha psychickeho trapenia. Clovek ide dovnutra az miestami prestane chciet sam existovat. V pripade radosti ma chut rozdavat, socializovat sa a plodit deti. Ak su deti vysledkom takejto radosti, kazdy problem sa da riesit. Ak je to ale nehoda a dieta je nechcene, uz je vymalovane...

"ze nasi rodicia museli mat tiez dost naprd detstvo a preto nevedomky vracaju to, co sa robilo im."
Toto by som nedokázal, práve presne preto že som mal ja nanič detstvo by som sa snažil a chcel by som aby ho moje deti mali lepšie ako som ho mal ja.
By som si uvedomoval že som ho mal nanič a teda by som sa snažil správať inač.
Máš deti, tak teraz to už nie je o tvojej potrebe mať deti, ale je to o tých deťoch nie o tebe a preto sa máte zamerať na deti, nie sa seba a svoje potreby ktoré si chcete skrz deti "zadovážiť"
Žiaľ málo ľudí si to uvedomuje.

Cliattsi,ani som nemohla docitat tvoj prispevok o sikane. Tak zle sa to citalo, lebo ja som zazila presne to iste. Vsetci, co maju v dospelosti nanic zivot, mali zakonite nanic detstvo.
Jedine co pomaha, je uvedomenie si, ze nasi rodicia museli mat tiez dost naprd detstvo a preto nevedomky vracaju to, co sa robilo im.
Ja by som tak velmi dopriala detom milujucu rodinu a rodicov,ale ako sa take nieco da, ked aj tak vacsina ludi pochadza z nezdravych prostredi. Robia len to co videli doma. Moji rodicia to mali velmi tazke a presne sa to tiez ukazalo.
Pamatam si, ze este ako nastrocna som si zaumienila, ze ja deti mat nebudem, lebo im nechcem ublizit tak, ako bolo ublizovane mne.

summit : si môj človek .. Mám len 14 ale mám to také do bodky isté .. Toto je dosť stará téma a možno si už úplne iný ale hľadám ľudí s rovnakým problémom .. Mňa už sprevádza 2 roky .. Som nespoločenský typ človeka, som introvert podla väčšiny divný človek ale keď ma spoznajú bližšie mi hovoria aká som užasná osoba .. možno je to tým že sa veľmi neprejavujem .. Mám málo kamarátov kedysi ma to trápilo ale keď nikoho nemám aspoň nemám koho stratiť :) ..

No neviem, či som už náhodou nenašiel odpoveď na to, ako sa toho zbaviť:
zivot.cas.sk
Podľa tohto článku sa to dá farmakologicky pomocou antidepresív obsahujúcich agomelatín. Ak by to niekomu pomohlo. Ale ja sa snažím získať iný recept, ktorý nie je na báze farmakológie. A myslím si, že ba to mohlo byť niečo vo vzťahoch. Inak ja nemám ani depresiu, iba ten stav