Pred tým, než sa čo i len pokúsim zveriť sa do rúk slovenských odborníkov by som rád počul názor (ne)odbornej verejnosti nech viem, či nebudem len zbytočne tráviť deň čakaním na nič neriešiace vyšetrenie.
Tak, ako ma napadla sociopatia? V prvom rade som si uvedomil, že nedokážem vytvoriť akýkoľvek zmysluplný vzťah s iným človekom. Ľudia mi pripadajú jednoducho nudní. Necítim žiadnu potrebu prežívať s nimi ich zážitky, trápenie, radosť.... Čokoľvek postavené nad tuctový, nevyhnutný rozhovor považujem za absolútne zbytočnú sociálnu väzbu vyžadujúcu veľa snahy, pozornosti a empatie. Nemám problém napodobňovať emócie a empatiu, no robím to len pre dosiahnutie osobných cieľov-v podstate absolútnu manipuláciu- a nikdy ma netrápili následky pre iných. "Mám ťa rád" som vyslovil naposledy asi 10 rokov dozadu, keď som ako 9-ročné dieťa dostal nový bicykel. Racionálnym myslením si uvedomujem, že tento postoj zraňuje mojich blízkych, no netrápi ma to a nestojí mi to ani za snahu sa pretvarovať. Na nepochybne emotívnych udalostiach ako sú svadby, pohreby atď. necítim nič a to bez ohľadu na to, kto je hlavným aktérom tej ktorej udalosti. Jednoducho nasadím masku potrebnej emócie, aby som sa vyhol zbytočným, nepríjemným rozhovorom a rátam minúty do konca. V zásade mi nevadí pozerať sa na utrpenie iných v akejkoľvek forme a som si celkom istý, že by som bol rovnaké utrpenie ochotný a schopný spôsobiť, ak by mi to v nejakom smere pomohlo. Okrem absencie svedomia som zistil, že nedokážem prežívať radosť, ani lásku. Jediný rozdiel medzi stretnutím so škaredým, hlúpym chalanom a peknou inteligentnou babou je jedine v mojich nohaviciach, nie však v mojej mysli. Uvedomujem si jej krásu, inteligenciu, povahu a vôbec všetky vlastnosti, ktoré by iným chalanom (najmä v mojom veku) stačili na bezpodmienečný začiatok vzťahu, no ja necítim žiaden náznak emocionálneho spojenia. Ďalšia kapitola je moje ego. Hoci si racionálne uvedomujem svoje nedostatky, stále mám pocit nadradenosti nad inými aj keď si uvedomujem, že práve táto osoba má nadomnou v istých smeroch navrch. Neznesiem akýkoľvek útok na svoje ego zo žiadnej strany- obvykle si pospájam všetko čo o "útočníkovi" viem a sformulujem to do tak prudkého protiútoku, že ho to väčšinou odradí od túžby v hádke pokračovať.
Mohol by som pokračovať dlhšie, no na utvorenie základného obrazu a odpovede na moju otázku toto bohate stačí. Tak čo, som len magor, alebo mám zabiť deň v čakárni?
