Zdravím, mám 20 a odjakživa zdr. problémy, pre ktoré si toho so mnou rodičia preskákali veľa.
Stále ma kontrolujú, aj akože "nenápadne". Nič im nehovorím, nemám to kvôli tomu zapotreby. Ani ma nemrzí, že nie sú súčasťou môjho súkromia.
Ide o to, že ma vôbec nemali problém už ako decko ťahať od soc. situácií (do 16, kým som si svoj priestor nevybojoval, som nemal žiadnych priateľov),
Stále by to robili. Otec išiel so mnou raz do školy a čaja ma pozdravila- v sekunde jej dal najavo, že mi má dať pokoj. Robí to s každým pre neho cudzím človekom, ktorý sa ku mne ozve.
Keď dakde sme, preventívne kontroluje ľudí, či sa ku mne nepriblížia. Je ako chorý. Mama to isté.
Dnes už je to inak. Nikam s nimi nechodím, pre svoje dobro. A e mi tak, žiaľ, lepšie.
Ďalšia taká novinka- otec raz poprosil miestnu taxislužbu, nech mu napíšu, kde ma vyzdvihne a kam pôjdem (keďže mu nechcem nič vravieť).
Rozprávať sa o tom s nimi nedá-akurát začnú vrieskať a tresnú dverami. A keď sa preto vytočím ja, vyzerajú, akoby ich to tešilo, že som naštvaný.
Možno ťažko uveriteľné, ale nie je to fake téma. Čo robiť? Neraďte mi zamestnať sa a odísť- pre moje zdravie je menej pravdepodobné, že ma zamestnajú. Musí to ísť inak...
Zároveň by som požiadal radu od uživateľky WHISPER, keďže jej rady tu na fóre sa zdajú byť presné a správne. Ale vyjadrite sa všetci kto zažil resp. vie poradiť.
Vďaka.
Rodičia na mne strašne lipnú- hodila by sa rada od WHISPER
anjelik * - nevedia to pochopiť? Ich problém :D
Aj keby im ukázal že sa vie o seba postarať, že si vie zarobiť, aj keby už mal rodinu, tak aj tak budú takí istí tí ľudia. nepohneš s nimi, a vôbec s nimi nepohne ani to, ak uvidia ,,že je samostatný,,
A už vôbec nie to ,,že sa o neho nemusia báť,,
Sú jednoducho ľudia, ktorí pochopiť nevedia, alebo nechcú :)
Aj ja sa radím k druhému prípadu :D
anjelik * - nie sú od toho rodičia, aby boli chápavejší, tolerantnejší a rozumnejší...a.... Možno sa mýlim, ale ku komu by to dieťa malo vzhliadať a od koho by sa malo prvotne učiť ak nie od rodičov?
Myslíš, že cítia to, že by ho mohli stratiť? Ak bude mať samotný zakladateľ deti, bude konať tak isto, ako jeho rodičia?
Hej, rodičovstvo nevyučujú na žiadnej škole, ale mieru pochopenia by mali mať rodičia oveľa väčšiu ako tí maličkí drobci, ktorí o tomto svete nevedia toľko nemyslíš?
Aj rodičia sa môžu naučiť veľa od svojich detí, no na to, aby sa tak stalo, musí byť miera pochopenia u oboch aspoň podobná, respektíve by sa mali snažiť obaja.
MP, na to, aby si mal deti, nemusíš skladať skúšky. A tak sa deti rodia aj tým, ktorí nie sú práve rodičmi., akých by sme si priali. :o)
Byť tvrdým, stáť si za svojim? Nepovedie to len k ďalším hádkam a rozporom? Oni to nemajú ako pochopiť, on to nevie vysvetliť..ale má na to zmeniť seba..a ako som písala, postupne im ukázať, že ich strach je neopodstatnený, že on sa o seba vie postarať.Postarať sa o seba, ale neznamená, byť tvrdohlavý a ubližovať druhým..lebo oni to ako ubližovanie cítia, keď ich *vytláča* zo svojho sveta.
Iné a jediné riešenie je, pochopiť svojich rodičov. Vieš, ty si svojim spôsobom ich *dielo*. Vytvorili ťa, z lásky, z túžby, aby po nich niečo zostalo. Preto ťa, vo svojej zaslepenosti, považujú za svoj majetok. To sa občas stáva, že matka, aj otec, tak nejak neprestrihnú pupočnú šnúru. Oni nerozumejú tomu, že ty si samostatná bytosť, máš svoje sny a predstavy a že od života chceš viac, ako byť len poslušným synčekom. Ak by si ublížil im, nikdy ich to nebude bolieť tak, ako keď by videli, že niekto ubližuje tebe. Preto sa o teba tak veľmi boja. Nemal by si sa preto na nich hnevať. Ak by vedeli byť inými a lepšími, tolerantnejšími a chápavejšími, isto by takými aj boli. Môžeš sa na to dívať aj tak, že tak ako oni, aj ty sa máš niečomu naučiť. Chápať aj zdanlivo nepochopiteľné, učiť sa pristupovať s láskou a porozumením aj k tomu, čo ti je občas viac ako nepríjemné. Krikom a hádkami sa nikdy nič nevyrieši. Skôr sa snaž znovu a znovu im ukázať, že si silný a samostatný..nie útekmi, ale skutkami. Uč sa, a zapájaj sa do mimoškolskej činnosti..aj tam získaš priestor k väčšej slobode, Zmaturuj čo najlepšie a vyber si náročnú školu, internát a postupne sa osamostatňuj. Nesprávaj sa zbrklo, nie si už predsa žiadny pubertálny zasran...rodičov nezmeníš, ale môžeš zmeniť svoj postoj k nim. :o)
Kyfoza a bola som to ja? z tejto prezyvky? alebo z tej druhej..?
lebo mne to dako nejde do hlavy, lebo ja praveze psychiatrov neuznavam a to pisem aj v temach, jedine psychologov odporucam, ist si pokecat... lebo ked mi zablokovali nik , niekto si vytvoril podobny a vulgarne sa vyjadroval v temach viem o tom aj to niektorí riesili ze to ja nie som, si to vsimli... tak ci to nebol ten pripad..lebo fakt neviem...
a neskusal si ist do lidlu? tam na poluväzku maju velmi dobry plat, kazdy rok im zvysuju , kamos mi tam sbs robi, mi hovoril ze pokaldnicka mu povedala , tak ze takmer 400€ mala..
ja ked som tam robila tak sotva 300€ v tom case.. ale zvysuju im kazdy rok o 20€ + stravne listky 3,80, co je super... z toho by si vyzil...
a v mojej sucasnej práci su rozne "postihnutí" a v pohode funguju...
a pre chalanov je dost roboty aj na "dohodu" na papieri ine ako na ruku..chapes...
aha..tak vela stastia nech sa ti to podari...a rodicia by mali pochopit ze si dospely a je tvoja vec co robis a kto ta kde zdravi...ak sa teda nedrzia pravidla ,,pokial si pod mojou strechou...."
paardon, Kyfoza nie Kycera
