ja neviem preco ale som uplne iny ako moji rodicia a to uplne vo vsetkom presny opak.dokonca aj moj brat je iny ako ja vo vsetkom sme si odlisny a mne rodiacia a aj brat velmi lezu na nervy.Nedokazem to ani poriadne opisat.Mama chodi na tyzden prec vidim ju len cez vikend a aj to sa stihneme 10 krat pohadat.Vecinu casu travim z ocom doma ale skoro vobec spolu nekomunikujeme pridem zo skoly spyta sa ma co som dostal.Ak je to nejake horsia znamka horsie ako 3 tak ma len pokarha a nezaujima ho preco som ju dostal.Ak dostanem nejaku dobru znamku tvari sa uplne prekvapene ze ako som to mohol dokazat a ja sa citim ako keby ma povazoval prepacte za vyraz ale uplneho debila.Ja patrim v triede medzi tych lepsich ziakov a zle znamky mi velmi vadia ale vobec ma nema kto podporit v rodicoch nemam ziadnu oporu niekedy si zelam aby zmyzli a uz sa nevratili. Preco je to tak ze som tak iny ako moji rodicia? co mam robit? rodicia sa tiez casto nie ze hadaju ale maju nedorozumenia.Oco ked spravim nieco co sa mu nepaci tak ma pokarha to je normalne ale nemyslim ze je normalne ked povie ze ked to spravim este raz ze mi rozbije hlavu a to hovori aj bratovi vselico podobne.Ked su nejake prazdniny nejdeme nikam z rodicmi na nejaky vylet ani nic podobne stale sme len doma a ked tak idem ja sam s kamaratmi niekde.Rodicia mi davaju peniaze aby som sa zabavil aj ked nie vela ale mne to staci ale mne chyba ist niekam s rodinou porozpravat sa snimi su to pre niekoho mozno obycajne veci ale ja by som zane dal cokolvek.Zo skoly sa domov ani moc netesim aj ked je brat alebo oco doma tak akoby som bol aj tak sam.Oco ma maximalne posle do obchodu aj to nechapem preco ked je cely den doma a mohol nakupit a o nicom sa nerozpravame.Z bratom sa hadame neustale si ani nepametam kedy sme sa normalne rozpravali ale to je chyba mozno vomne vela krat som sa snzail sa snim porozpravat,nieco robit ale neslo to.Mna takyto zivot vobec nebavi co mam robit? da sa to nejako vyriesit?
rodicia pomoc
Misko, to nemusi byt tyzdenny vylet. Staci parhodinovy vylet na miesto, kde ste ako rodina boli spolu. Aj ked len niekde za mesto (alebo aj v meste). Len byt spolu -uvidis, tam budete komunikovat
ked bola mama doma tak myslim ze aj s otcom si lepsie rozumeli.Vtedy som chodil este na zakladnu a mal som aj ovela viacej casu takze rodicia ma podporovali aby som si nasiel nejake konicky.Tym sa stal futbal.Vtedy som s rodicmi dobre komunikoval mne to vtedy uplne stacilo.Ale teras ked je mama prec som si isty ze s otcom maju viacej nedorozumeni a aj ta komunikacia viazne.
A stym vyletom by som dokazal nieco zorganizovat ved by som ani z domu nemusel vist ked mam internet.Lenze napr. cez jarne prazdniny to nejde pretoze brat chodi do skoly do ineho kraja takze ma prazdniny skor ako ja. A potom cez vikendy to zase mame nebude chciet nikam ist pretoze si chce odychnut.Mozno by sa nieco dalo jedine cez letne prazdniny ale to je velmi daleko a trvaju len 2 mesiace a to ani stvrtku z nich nebudem spolu z oboma rodicmi.
Misko, necitala som to cele (ale idem). Ako to bolo predtym-ked mamina bola doma ? Mozno otec zle vnima prave toto a neuvedomuje si, ze uz nie si male dieta, ale rovnocenny partner, s ktorym by sa mohol normalne rozpravat. Si v stave sam zorganozovat nejaky vylet ?
dakujem vam vsetkym za rady.Pomohli ste mi trochu lepsie chapat na com som.A mal som konicky v ktorich som si mohol buduvat karieru ako fubalista hraval som 1 ligu.Lenze od kedy chodim na strednu stiham ledva skolu a osobne veci a na futbal nezostavalo moc casu.To som mal na vyber bud robit 2 veci na raz ucit sa a hrat futbal ale nic by som nemohol robit poriadne alebo skoncit z futbalom alebo kaslat na ucenie.Ja som si vybral ze skoncim s futbalom.Skola je asi predsa len pre mna dolezitejsia.
Milý Michal, každý z nás potrebuje pochopenie, tak ako ty, tak aj tvoji najbližší, každý sa umárame nejakými problémami, každého z nás niečo trápi. Tvoja rodina je úplne normálna, len momentálne čelí problémom z neúplnosti, mama je preč a zostali ste sami chlapi, všetci traja to ťažko znášate. Nachádzaš sa vo veku, keď zúfalo potrebuješ blízku osobu, potrebuješ sa rozprávať, potrebuješ pochopenie. Ale to potrebujeme všetci, možno aj tvoj otec, aj tvoja mama a určite aj tvoj mladší brat, ktorému by si mal byť príkladom. V živote je to zložité, ale skús sa správať tak, akoby si si to predstavoval napríklad od svojho otca, skús neodpovedať hnevom na hnev, úsmev robí zázraky a napätú atmosféru niekedy treba nechať vyhasnúť. Vystihni chvíľku otcovej dobrej nálady, porozprávaj sa s ním bez výčitiek ako chlap s chlapom a povedz mu čo ťa trápi. Ak to nepôjde, vezmi papier, pero a skús pravdivo opísať situáciu u vás doma, otec a mama si to predsa len budú musieť prečítať, vieš niekedy si nevyberieme správne slová keď niečo chceme povedať alebo vysvetliť, vyznie to akosi inak. Ale na papieri slová svietia výstižnejšie a nedajú sa prepočuť.Veď ty si už nájdeš spôsob ako písať. Si rozumný citlivý chalan. Nájdi si aj nejakého koníčka, ktorý ťa bude obohacovavať a spestrí ti tvoj mladý život. Tvoje dievča, pokiaľ je rozumné, tak ťa pochopí, pokiaľ nie, dievčat je na tomto svete veľmi veľa. Máš predsa svoju hrdosť. Ja ti držím palce, aby si zvládal svoju zložitú situáciu a o pár rokov si len s úsmevom spomenieš, že sa oplatilo zabojovať. Život je predsa len krásny. Denne nám však nadeľuje problémy, ktoré musíme riešiť, keď sú a ja kvitujem u teba, že to práve robíš.
Ahoj Michal
Ja viem, že hlavne v puberte deti potrebujú pochopenie a hlavne lásku rodičov a tie spoločné výlety by nemali zanedbávať. Peniaze nie sú všetko. Ja mám tri dcéry a keď boli v tvojom veku musela som sa im venovať aj na úkor práce. Žili sme z jedného platu, ale snažila som sa o to, aby bolo všetko v poriadku. Teraz sú už plnoleté a prácu som si našla až teraz. Nemáš nejaké záujmy, koníčky. Moja dcéra sa začala napr. venovať fotografovaniu, kúpili sme jej fotoaparát a fotí, posiela fotky na súťaže, popri škole si našla aj brigádu, chodí každý deň na 3 hodiny do grafického štúdia, fotí a robí plagáty, baví hu práca na počítači. Nájdi si aj Ty nejakého zaujímavého koníčka a venuj sa tomu. Zblíž sa aj so svojim mladším bratom, pomôž mu napr. pri učení ak to potrebuje. Držím ti palce, aby sa Ti to podarilo prekonať. Maj sa pekne.
no toto sa vola puberta
Michal, ked otec by aj chcel niekam ist, ale nikdy sa k tomu neodhodla - je to na tebe, naplanuj vylet, kedy, kam, zisti si spoje, ak nejdete autom, a prid s tym za tatom ako s hotovym planom. Urcite bude rad
Michal, chapem, ze ta to trapi, ale raz to je tak, ze rodicov nezmenime, ti moji sa neustale hadali a hadaju, ked som mala tolko rokov co ty, tiez ma to velmi trapilo, ale naucila som sa ich akceptovat, aj u vas bude asi problem v tom, ze vasi si uz nerozumeju, tym padom sa to odraza aj na ich vztahu k vam, ale urcite ta velmi lubia, len to davaju najavo zvlastnym sposobom. Asi to nezmenis, mozes sa skusit o tom porozpravat, ale na tvojom mieste by som sa asi zacala o to viac venovat mladsiemu bratovi, ked to ty takto tazko znasat, co on? a to ma len 10, pises, ze 3 roky dozadu, no a teraz si predstav, ze tvoj brat tie rodinne vylety a pohodu vobec nezazije, ty si to mal aspon chvilu, nie je to utecha, viem, ale skus o to viac pomahat a venovat sa jemu, aby sa netrapil rovnako ako ty, ked pride do puberty a zacne mu dochadzat, ze to u vas nie je celkom normalne. A vela stastia, drz sa, je velmi smutne, ze niekedy nam najviac ublizuju prave ti, co nas najviac miluju..
