zacnem hned skraja, mam vztah, nieco cez tri mesiace... ja studujem a on pracuje...
problem je v tom, ze ako vysokoskolacka mam prazdniny o dost dlhsie ako by bolo treba a brigadu sa mi zohnat nepodarilo, takze som cely cas doma... moj priatel pracuje a teda nema tolko volneho casu a kedze sme spolu len tak kratko a ja mam volna az az tak by som chcela byt co najviac s nim, no podla neho vidiet sa kazdy den nie je ok, on by to mozno radsej nechal len na vikendy a tu sa troska rozchadzame v tom co chceme, samozrejme uplne na zaciatku chcel aby sme boli spolu stale, pre neho to uz po troch mesiacoch taky zaciatok nie je a nepaci sa mu, ked chcem byt stale s nim, no pre mna je este toto stale ten zaciatok a citim potrebu byt s nim stale no to nejde a aj ked si to uvedomujem, potrebovala by som asi prefackat, lebo si jasne uvedomujem, ze si tym mozem vztah skor pokazit ako polepsit...
tak vas vlastne ziadam len o jedno, prehovorit mi do duse, vyjadrit svoj nazor a trocha korigovat moje myslenie... necitim, ze by jeho laska polavila, len asi potrebuje viac priestoru ako mu ja davam a v tom potrebujem pomoc, lebo samej mi to akosi velmi nejde a znicit si vztah len kvoli tomu, ze sa doma nudim a neviem co so sebou... a este nieco predtym som mala vztah dlhy 3,5 roka a bola som zvyknuta byt s frajerom stale, mozno aj v tom je problem... pomozte mi prosim
vztah_ako dalej?
a preco??
nuz, myslim, ze to skonci rozchodom :-(
ahoj:)
podla mna je to uplne v pohode a nemas co riesit ...ste spolu akurat podla mna..ja tiez nebyvat teraz casto s priatelom on ma toho vela a pred som ja mala..je to o tom ze sa to respektuje ale samozrejme sa to nesmie prehanat myslim v riedkom stretavani ziadny extrem nie je dobry..a ja som ten extrem uz pomaly aj mala tak bolo trochu zle(povedala som rpoatelovi svoje) tak teraz sa zase trochu viac snazi aj ked ako som pisala ma toho vela
tak drzim palce nech to ide dobre aj nadalej a s tym ze mu nevypisujes vkuse je tiez velmi dobry krok aby necitil ze si na nom zavesena to chlapi nemaju radi..tak pa a drzim palce na statniciach:))
uprimne ani neviem ci to tu niekto cita a ci to niekoho aj zaujima, ale tak som si povedala, ze z casu na cas napisem ako to pokracuje, aj ked mam pocit, ze to uz pisem len sama pre seba.
priatel je spokojny, momentalne celkom aj ja, co je myslim zaklad a zvykam si na to, nemat ho pri sebe stale, vlastne to uz celkom ide, ved coskoro to bude dva mesiace co sa tak stretavame a konecne som sa naucila to zvladat psychicky a nepredstavovat si hned, ze ked so mnou stale nie je, tak ma urcite nechce... ale druha vec je aj ta, ze uz prestal v poslednej dobe blbnut s tymi kamaratmi, trocha sa zacina vpratavat do koze (klop klop klop), co ma tiez neuveritelne tesi...
na internete mu uz nevypisujem ako cvok, aj ked z casu na cas sa snazim najst nieco o com by som si s nim pisala aj ked nie je o com, ale nerobim to uz tak nasilu, casom ma to snad prejde celkom...
teraz mi uz on aj pekne z casu na cas posle nejaku milu sms, takze mi svita na lepsie casy... okrem toho za tyzden mam statnice a ani neviem kde mi hlava stoji a som z toho celeho na prasky... no a potom zacne skola a bude urcite este viac v pohode lebo nebudem mat same blbosti na mysli...
inak aby som zosumarizovala minuly tyzden, tak bola som s nim v stredu nejake 3 hodinky a potom v piatok hodinku, co je dost malo, ale cez vikend to nevyslo aj preto, ze musel pracovat a pokazilo sa mu auto, smola... co sa da robit, zato som s nim bola od utorka rana... no a v stredu mal vybavovacky, takze som ho vlastne cely den len cakala v aute, alebo tak a mozno ked som s nim bola dokopy 3 hodky tak je to vela, ale som aj tak spokojna, no teraz je on chory a nakazila som sa aj ja, tak lezim v posteli a liecim sa...
inak ak to naozaj niekto aj cita, moze napisat svoj nazor, urcite sa potesim a kazda rada pomoze aj ked nie je zrovna akutne ziadana... tak ak to niekto citate, ozvite sa :-)))
no caute ludia, tak zatial je vsetko ok... ale co z toho mojho chlapa vypadlo... ze casom, ked to bude uz vaznejsie, tak mozno bude chciet byt so mnou aj kazdy den... hmmm, pre mna to sice logiku nema, ale ak ho lubim a chcem s nim zostat, akosi nemam velmi na vyber, len pockat ako sa to vyvinie, zatial pokracujeme v pohode, len priznam sa vam, ze niekedy ma popadnu aj pochybnosti, ze ci toto je to co chcem, ale tak snazim sa to trocha potlacit, dat tomu cas a uvidim ci budem spokojna a stastna...
tak mi drzte hlavne palce aby som mala tolko trpezlivosti... lebo myslim, ze na neho mi uz miestami ta trpezlivost chyba, hlavne ked zacne lietat za kamaratmi... nuz, tak sa tu zatial majte pekne, ja sa urcite coskoro ozvem...
co vam budem vraviet, mala som vztah 3,5roka a boli sme spolu stale a myslim, ze uz casom to ani nebolo dobre...
toho mojho ten zaciatocny osial ze "byt spolu nonstop" presiel skor ako mna, ale myslim, ze takto to bude lepsie, pretoze sa naucim existovat aj bez neho, nebudem od neho taka zavisla... a keby to nahodou nevyslo, tak aspon nezostanem sediet doma ako taka truba co nema kamaratky len preto, ze sa na ne vykaslala kvoli chlapovi...
okrem toho, dost casto spolu komunikujeme na nete, teda len ked je s kamaratmi tam vazne nie je aj cely den...
xhristie> ja som s mojim uz manzelom 3 roky, a aj ked sme spolu len chodili chceli sme byt spolu stale, aj ja studujem a on pracuje, no napriek tomu aj cez prazdniny on sam so mou chcel byt nonstop...chapem, ze kazdy je iny, no laska je laska a tyzba byt s tym druhym je silnejsia ako cokolvek ine, a mysli, ze kazdy zamilovany clovek ci na zaciatku alebo aj potom chce mat milovanu osobu co najblizsie a co najviac..takze mi pride take cudne od tvojho priatela, ze nechce byt s tebou kazdy den....
Ja mám taký problém, že som na mojom priateľovi prakticky závislá a neviem čo s tým. Sme spolu rok a pol takže to prvotné opojenie už máme za sebou, tak neviem prečo to tak je. Nerozumiem tomu pretože sme spolu väčšinou každý deň, a keď on nemôže tak som sklamaná a len sedím doma. Minule keď sme mali tak trošku popité tak mi aj vykričal že by chcel byť niekedy aj sám. Viem, je to hlúpe, ale neviem čo s tým. Nechcem aby ma bral ako samozrejmosť. :(
christie, ja mam dlhorocny vztah, a ked mam chut, zavolam, on takisto, neprehaname to, sme spolu kazdy den, cez den si vzdy zavolame zo dvakrat, trikrat...len tak, ako sa mas
sisque, dakujem za tvoj nazor, v podstate s tebou suhlasim, ale musim aj povedat, ze kazdy je iny a ked s nim chcem byt, musim ho brat takeho aky je, samozrejme, rozpravam sa s nim o vsetkom co mi prekaza, takze to ma hned na tanieri ked mi nieco nevonia...
a aj kazdy ma ine predstavy o vztahu, teraz si uz casom aj ja zacinam uvedomovat, ze by nebolo dobre keby sme spolu kazdy den, casom by sme sa nemali ani o com porozpravat (zazila som to v byvalom vztahu) a celkovo by to bolo ubijajuce.
moj jediny problem je vyplnit si program, ale uz sa s tym viem celkom dobre popasovat, aj ked sa mi stava, ze cely den len rozmyslam nad nim, no nemam dovod mu volat ci pisat sms a takisto on mne... myslim, ze pomaly sa do toho zacinam dostavat, tak mi drzte palce...
len teraz mam jediny problem, ked s nim dlhsie nie som tak ma prepada pocit, ze na mna kasle aj ked to nema ziadne opodstatnenie... bohuzial moja psychika este nie je ok, no drzte mi palce
