Zacalo sa to ked mi zomrel brat.Znenavidela som seba a postupne zivot.Nechcela som jest pretoze zomrel za mna obvinovala som sa no stale som jedla.Zacala som vraciat.Prvej to bolo dva mesiace potom som prestala.Nastali velke prazdniny a ja som cele dva mesiace pokusala schudnut.Trocha sa mi aj podarilo pri vyske 168 som mala 57kil.No ked sa skoncili nastupila som na strednu skolu.Stres mal na pricine ze som pribrala na 64kil.Zacala som znova vraciat vracala som dva tyzdne bez vynechania jedneho dna.Do pol tretej som jedla minimalne.Ked som prisla zo skoly najedla som sa a hned aj vyvratila.A potom vecer znova najedla a vyvratila.Zo zaciatku som si to neuvedomila no po tyzdni som zistila ze mam citlive zuby,mam krce v bruchu a pali ma hrtan to malo na pricine vracanie.Zacala som si o nej hladat znalosti a prestala som. tyzden aj 3 dni som vydrazal nevraciat no dnes som znova vracala.Aj ked viem ze mi to skodi.Nedokazem to povedat rodicom hanbim sa a psycholog to je ten posledny za kym by som isla.Nenavidim seba a aj svoj zivot.Zacinam postupne nenavidiet jedlo a ked jem nechuti mi no mam pocit najest sa aj ked mi to nechuti a nasleduje vracanie. CO MAM ROBIT???
NEVLADZEM!!
betka, na toto Ti neviem odpovedať...nie som si istá tým, či sa vyliečiť chceš NAOZAJ, alebo iba "naozaj"...
vztah mame dobry.Ale ja nechcem pretoze ked im to poviem nebudem moct chudnut.
betka, nemá zmyseľ liečba PPP, keď chceš schudnúť. Tieto 2 veci nejdú dokopy...A úplne Ti rozumiem! Včera som to písala Alternatívke do mailu. Snažím sa dostať "hore", jem proti vôli anorexii, ale ona ma nechce pustiť, ťahá ma za nohu...Viem, ako sa cítiš...Už týždeň mám príšerný strach z toho jedla, nemôže byť v mojej prítomnosti, vtedy začnem byť nervózna, niečo sa so mnou deje, neviem to ani popísať...A prečo to nechceš povedať rodičom? Aký máte vzťah?
odborna liecby nie.Ved by som to neprezila keby sa moji rodicia zistili.Ale uz to otco s koro zistil ale som mu povedala ze mi bolo zle.Znova prisla ta myslienka.Ona ma nechce pustit.Je silnejsia ako ja.Nedovoli aby som ju porazila.Je silnejsia.Dovoli mi iba aby som sama trpela.Ja chcem jest normalne.Uz som sa drzala 14 dni.Takze ja viem ze sa mi to samej podari.Len ako mam jest.Chcem schudnut
Ahoj, betka. Nevzdávaj to, bojuj, hoci aj cez slzy..verím, že to zvládneš...ale tiež si myslím, že potrebuješ odbornú pomoc. Neboj sa jej. Vtedy Ti pôjde liečba lahšie, nebudeš na to sama...aspoň to skús.
betka, fakt potrebujes odbornu pomoc, nie si ziadna troska, mas psychicku poruchu, tak si ju liec u tych, ktory ju poznaju.
betka20 ved si taka mladucka, co sa to deje s vami dievcata. Potrebujes pomoc, daj si pomoct, co najskor
znova som to pokaslala.KEBY STE VEDELI AKO SA NENAVIDIM.Chcem jest ako normalny clovek.Uz tri dni nevraciam.Pred tym to bola hroza.Viem ze jedlo ovlada mne.Ale chcem vyhrat.Ako mam jest aby ked som prisla nemala som zacvaty.Som troska.
mala by si co najskor vyhladat profesionalnu pomoc aby si si neznicila zivot ako clen mojej rodiny ktory zbytocne kvoli tomu ukoncil svoj zivot.
beti,sama dobre vydis ze to uz zaslo pridaleko a zjavne to chces riesit!tu nejde o nic ine nez o psychiku!bez k psychologovi,aj sestra mala problemy-velke depresie,pomyslala na samovrazdu-teraz je z nej stastna asebavedoma osoba!neboj sa toho !na tom nic nie je!asi aj ja nejakeho vyhladam..uplne dobrovolne-nie je sa za co hambit,aj dusa moze byt chora...a vyliecena:)
