Impetigo

Impetigo je infekčné ochorenie kože, ktoré je vysoko nákazlivé. Vyskytuje najmä u detí najčastejšie v letnom období, ale postihuje i dospelých.

impetigo

Zdroj foto: Shutterstock.com

Slovo impetigo pochádza z latinského impetere, čo znamená zaútočiť. Podľa toho, ktorými baktériami je impetigo vyvolané, poznáme tzv. bulózne impetigo (impetigo bullosa) – vyvolané stafylokokmi, nebulózne impetigo (impetigo non-bullosa) – vyvolané streptokokmi, alebo to môže byť impetigo vyvolané kombinovanou infekciou, streptokokmi a stafylokokmi.

Osobitnou formou stafylokokového impetiga je impetigo bullosa neonatorum. S týmto  ochorením sa môžeme stretnúť u novonarodených detí. Táto stafylokoková infekcia sa na novorodeneckej koži (epiderme) šíri veľmi rýchlo najmä v oblastiach dráždených plienkami. Prejavuje sa rozsiahlymi pľuzgiermi a poškodenou, popraskanou kožou, ktoré vytvárajú predpoklad pre vstrebávanie toxických látok, vývoja ďalšieho ochorenia, zápal kože, tzv. dermatitis exfoliativa neonatorum. Najčastejším pôvodcom je Staphylococcus aureus.


Prečítajte si tiež:

Prečo vzniká plienková dermatitída?

Príznaky impetiga

Impetigo sa začína vznikom asymetrických začervenalých plôch na tvári. Na nich vznikajú pľuzgiere, ktoré praskajú a na ich mieste sa objavujú prasklinky, tzv. erózie, ktoré sa neskôr prekryjú serózno-hemoragickými chrastami. Hojenie týchto poškodení kože prebehne bez následkov, bez jaziev.

Príčiny vzniku impetiga

Za normálnych okolností koža tvorí dostatočnú bariéru proti patogénnym, škodlivým baktériám na jej povrchu. Pri poškodení kože sa bariéra poruší, a tak sa umožní vstup baktériám. Možnosti poškodenia kože sú rôzne, od porezania, škrabnutia či inej traumy až po pohryznutie či bodnutie zvieraťom, hmyzom alebo človekom. Ranou sa baktérie dostanú do hlbších častí kože, kde rastú, rozmnožujú sa, a tak spôsobia začervenanie, zápal i opuch kože, bolesť. Vo zvláštnych prípadoch môže impetigo vzniknúť i na neporušenej, zdravej koži.

Impetigo sa vyskytuje najmä u detí, ale postihuje i dospelých, často v podobe malých epidémií v detských kolektívnych zariadeniach alebo v rodinách, najmä počas letných mesiacov. Predispozičnými faktormi sú vyššia teplota a vlhkosť ovzdušia, maličké poranenie kože, tzv. mikrotraumy a nedostatočná osobná hygiena.

Zdrojom nákazy môže byť chorý so stafylokokovou alebo streptokokovou infekciou kože alebo slizníc (rinitída - nádcha, otitída – zápal ucha, konjunktivitída – zápal očí, tonzilitída – zápal mandlí). Infekcia sa môže preniesť priamym kontaktom s chorým človekom, alebo nepriamo, prostredníctvom šiat a uterákov. Častá je aj autoinokulácia, keď sa pacient sám nakazí dotykom chorých častí tela a prenesie infekciu na zdravú časť – napr. z oblasti nosovej sliznice.

Diagnostika impetiga

Diagnóza sa stanovuje na základe klinického obrazu, pohľadom na poškodenú kožu. Dôležitá je aj  identifikácia vyvolávateľa, ktorá sa prevedie sterom z poškodenej plochy kože alebo z obsahu pľuzgiera a následnou kultiváciou v mikrobiologockom laboratóriu. Pri mikroskopickom vyšetrení preparátu zo steru postihnutej kože, zafarbeného histologickou metódou podľa Grama, je vidno zhluky grampozitívnych, do fialova sfarbených guľovitých útvarov, kokov.

Farbenie podľa Grama – zaviedol ho v roku 1884 Christian Gram, je diferenciačné farbenie, založené na chemických a fyzikálnych vlastnostiach bunkovej steny, čiže na rôznom sfarbení gram-pozitívnych a gram-negatívnych buniek baktérií. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G- baktérií, po ofarbení ich vidíme v mikroskope ako červené alebo ružové útvary. G- bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov, po ofarbení sú fialové. Rozdelenie baktérií na základe Gramovo farbenia má hlbší význam, medzi obidvoma kategóriami existujú mnohé ďalšie rozdiely, napr. v citlivosti na antibiotiká a pod.).

Liečba impetiga

Cieľom je v prvom rade zastaviť šírenie infekcie, infekciu zlikvidovať, zmierniť príznaky a urýchliť hojenie kože. Pri miernejšej infekcii stačí časté čistenie rán bakteriálnym mydlom, prípadne, nasadenie antibiotických mastí, ktoré sa aplikujú na postihnuté miesta kože opakovane v priebehu dňa. Predtým je však ideálne odstrániť chrasty a strupy. Zmäkčovať ich teplými obkladmi, riedeným roztokom hypermangánu alebo repíkom a odstraňovať ich opatrne teplým rastlinným olejom, a to viackrát za deň. Dobré je používať i prípravky s kyselinou salicylovou, ktorá je účinným keratolytikom (je schopná odstrániť rohovú vrstvu). Pri zanedbanom impetigu s hrubými chrastami nanášať na postihnuté miesta bohatú vrstvu predpísanej masti.

Prevencia impetiga

  • Dodržiavať základné hygienické návyky najmä v detských kolektívoch materských škôl.

  • U dospelých i u detí si nepožičiavať uteráky, oblečenie ani ďalšie predmety osobnej hygieny – napr. žiletky.

  • Absolvovať preventívne prehliadky, najmä čo sa týka svrabu a zavšivavenia, pred nástupom do škôl v prírode a po návrate z nich.

  • Tlmiť svrbenie pri rôznych kožných ochoreniach.

  • Zdravé deti izolovať od chorých.

  • Nechty strihať nakrátko.

  • Vyhýbať sa fajčiarskemu prostrediu i podchladeniu.

  • Pokiaľ je člen kolektívu infikovaný, po každom umytí použiť nový uterák a po každom dotyku s chorou kožou si dobre umyť ruky.

  • Používať antibakteriálne mydlo.

Komplikácie impetiga

Možnou komplikáciou je plošné rozšírenie ložiska na rôzne časti tela. Niekedy môže dôjsť k trvalému znehodnoteniu kože, k zjazveniu rán či k zmene pigmentácie. Ak infekcia trvá u detí do desať rokov dlho, niekoľko týždňov, výnimočne môže dôjsť k poststreptokokovému zápalu obličiek, či k ich zlyhaniu.  Príznaky obličkového zlyhania sa prejavia opuchom tváre, zníženou tvorbou moču, prítomnosťou krvi v moči, vysokým krvným tlakom, bolestivosťou a ztuhlosťou kĺbov.

V niektorých prípadoch môžu byť baktérie odolné, rezistentné voči nasadeným antibiotikám, vtedy môže dôjsť až k život ohrozujúcim prípadom.


Literatúra

  • Buchvald, J. – Buchvald, D.: Dermatovenerológia. Bratislava, SAP – Slovak Academic Press, s.r.o. 2002. ISBN 80-89104-03-7.

  • Hegyi, E – Stodola, I. – Hegyi, V.: Moderná terapia dermatovenerologických chorôb v lekárskej praxi. Bratislava, Hegprof. 1993. 352 s. ISBN 80967035-0-1.

  • Štava, Z.: Interní medicína a dermatologie. Praha, Státní zdravotní nakladatelství, n. p. 1965. 208 s. 08-072-65.

Internetové zdroje:

  • Impetigo. [online]. [Cit. 2012-03-26]. Dostupné na: nemoci.vitalion.cz/impetigo

  • Farbenie podľa Grama. [online]. [Cit. 2012-03-27]. Dostupné na [sk.wikipedia.org/wiki/Farbenie_pod%C4%BEa_Grama (http://sk.wikipedia.org/wiki/Farbenie_pod%C4%BEa_Grama)


Prečítajte si aj tento článok:

Prečo vzniká plienková dermatitída?


Recenzovaný odborný článok.