Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Choroby obličiek

Obličky patria k životne dôležitým orgánom a pre život človeka sú rovnako nevyhnutné ako srdce či mozog. Vo svete trpí chronickým ochorením obličiek, ktoré môže spôsobiť ich úplné zlyhanie, až 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa.

Lekár s obličkami Zdroj foto: Shutterstock.com

Anatómia obličiek

Obličku tvorí hnedočervená kôra a dreň svetlejšej farby. V strede vnútornej hrany obličky je obličková brána, z ktorej vystupujú krvné a lymfatické cievy, nervové spleti a močovod, ktorý ústi do močového mechúra. Kôra obličiek tvorí vonkajšiu vrstvu a obsahuje Malpigiho telieska – glomeruli. Tvoria ich jemné krvné vlásočnice stočené do klbka. Ich tenká stena pôsobí ako jemný filter, ktorým krv prechádza. V glomeruloch sa z krvi tvorí tzv. primárny moč, ktorého sa za minútu vyprodukuje až 120 mililitrov! Toto množstvo sa ďalej upravuje a spätne vstrebáva v zložitom systéme kanálikov (tubulus). Glomerulus s kanálikom, ktorý naň nadväzuje, tvoria základnú funkčnú jednotku obličky – nefrón. Opätovným vstrebaním vody z primárneho moču vzniká objem, ktorý denne vylúčime – asi 1 – 1,5 litra.

Každý človek má v jednej obličke asi 1 – 1,5 miliónov glomerulov a ich filtračná plocha je asi 2,5 m². Denne vyprodukujú až 130 – 170 litrov primárneho moču. Obličky pacientov, ktorí sú už odkázaní na dialýzu, vytvoria za deň len okolo 14 litrov primárneho moču.


Prečítajte si aj:

Z akých príčin dochádza ku bolesti obličiek?

Funkcia a význam obličiek

Funkcia obličiek

  • pôsobia ako filter krvi – odstraňujú odpadové látky, ktoré vznikajú pri bežnej látkovej výmene v svaloch a pri metabolizme bielkovín prijatých potravou.
  • regulujú množstvo vody a minerálov v organizme (sodíka, draslíka, chloridov, vápnika, fosforu).
  • podieľajú sa na riadení krvného tlaku cestou hormónov renín a angiotenzín, ktoré sa tvoria, keď v obličke poklesne tlak krvi,
  • ovplyvňujú krvotvorbu – riadia tvorbu červených krviniek tvorbou hormónu erytropoetín,
  • udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia,
  • produkujú hormón kalcitriol, známy ako aktívny vitamín D, ktorý pomáha udržiavať hladinu vápnika v krvi a vápnik viazaný v kostiach.

Význam obličiek

Obličky patria k životne dôležitým orgánom a pre život človeka sú rovnako nevyhnutné ako srdce či mozog. Vo svete trpí chronickým ochorením obličiek, ktoré môže spôsobiť ich úplné zlyhanie, až 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa.

Zlyhanie obličiek môže spôsobiť množstvo ďalších ochorení, ktoré postihujú aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Ak ochorejú obličky, v tele sa hromadia „jedy“, zvyšuje sa krvný tlak, v členkoch a pľúcach sa hromadia tekutiny, rastie riziko srdcovocievnych ochorení, často sa objavuje anémia (chudokrvnosť). Preto sa obličkové ochorenie v skutočnosti nikdy netýka len obličiek, ale postihuje celý organizmus.

Rizikové faktory

Sú veľmi rôznorodé a nemajú jednotnú charakteristiku. Preto je dôležité sa zamerať na prevenciu, ktorá je zameraná najmä na dve časti. Primárnu prevenciu – ovplyvňovanie, prípadne odstránenie rizík, ktoré by mohli chorobu obličiek vyvolať a na sekundárnu prevenciu – t.j. ovplyvňovanie faktorov, ktoré by mohli už vzniknutú chorobu zhoršovať – tzv. faktory progresie obličkovej choroby.

Medzi najčastejšie rizikové faktory zlyhania obličiek patria napríklad:

  • dlhoročná cukrovka
  • nedostatočne liečený vysoký krvný tlak
  • zápal obličkových klbôčok (lat. glomerulonefritída)
  • nebakteriálny zápal obličkových kanálikov, niekedy v dôsledku nadmerného užívania liekov proti bolesti – analgetík
  • bakteriálny zápal obličkových kanálikov (chronická pyelonefritída), niekedy ho spôsobujú obličkové kamene
  • ateroskleróza – kôrnatenie tepien (ischemická nefropatia)
  • dedičné ochorenia, napríklad polycystické obličky
  • niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek

Obličky Zdroj foto: Shutterstock.com

Príčiny vzniku

Orientačne ich môžeme rozdeliť na ovplyvniteľné a neovplyvniteľné. Niektoré z nich, ako rasa, pohlavie, vek, prípadne dedičnosť, sa v zásade ovplyvňovať nedajú. Je však známe, ktorá choroba je na ktorú neovplyvniteľnú položku viac či menej viazaná a tam je potrebné aktívne a preventívne pátrať po možnom vzniku choroby.

Medzi ovplyvniteľné patria tie deje, ktoré sa dajú ovplyvniť – napr. zmenou životosprávy (fajčenie, obezita a podobne) prípadne dôslednou detekciou a vyhľadávaním procesov, ktoré by mohli chorobu navodiť, prípadne ju zhoršiť.

Ochorenia obličiek

Zápalové ochorenia

Zápalové ochorenia sa dajú v literatúre, prípadne podľa názvov v latinčine identifikovať podľa koncovky –itis (-itída). Jedná sa najmä o dve základné skupiny chorôb – infekčné a neinfekčné. Vyvolávajúcou príčinou infekčných chorôb sú mikroorganizmy – napr. batérie, vírusy a podobne. Neinfekčné obličkové choroby sú navodené bez priamej účasti mikroorganizmov imunologickou cestou, prípadne chemikáliami, vrátane liekov.

Akútne ochorenia

Akútne ochorenia sú charakterizované rýchlym vznikom choroby močových ciest. Ide o hodiny, prípadne dni od prejavenia sa chorobného deja na ochorenie niektorého orgánu. Patria medzi ne najmä zápalové choroby, napr. zápal močového mechúra, prostaty, obličiek. Tie môžu aj rýchlo prebehnúť a zapálený orgán môže byť bez ďalších následkov, prípadne môžu orgán vyradiť s funkcie – prechodne alebo trvalo. Z nezápalových chorôb to môžu byť napríklad: akútne zlyhanie obličiek, úrazové stavy, renálne koliky.

Chronické ochorenia

Chronické choroby sú charakterizované dĺžkou trvania choroby viac ako 3 mesiace (niektoré definície udávajú viac ako 6 mesiacov). Môžu vznikať od začiatku ako chronické, prípadne môže priebeh akútnej choroby nadobudnúť charakter chronickej. Možno sem zaradiť chronické zápaly, nádory, metabolické choroby.

Zlyhanie obličiek

Zdravé obličky majú pomerne veľa funkcií na to, aby udržali v tele rovnovážny stav. Sú z veľkej časti zodpovedné za vylučovanie vody a splodín metabolizmu do moču – tzv. exokrinná funkcia, tvoria sa v nich niektoré hormonálne látky – tzv. endokrinná funkcia, niektoré látky sa v obličkách metabolizujú a obličky sa významnou mierou podieľajú na regulácii krvného tlaku.

Ktorákoľvek z chorôb obličiek môže navodiť porušenie niektorej funkcie. Od toho je odvodený aj klinický prejav danej choroby. Z pohľadu časového priebehu sa klinicky delia na akútne, rýchloprogredujúce a chronické. Delia sa podľa toho, za aký čas od predpokladaného začiatku choroby došlo k porušeniu funkcie obličiek, prípadne k jej strate. Buď je to v dňoch, týždňoch alebo mesiacoch. Od vyvolávajúcej príčiny a klinického obrazu je odvodený aj postup na ovplyvnenie priebehu choroby. Vyvolávajúce príčiny sú veľmi rozmanité – od otráv až po chronické choroby obličiek napr. pri hypertenzii. Aj opatrenia na ovplyvnenie choroby sú podľa toho rôznorodé.

Pri poklese funkcie na 10-20% hovoríme o zlyhaní obličiek. Strácajú schopnosť vylučovať odpadové látky a vodu a naruší sa rovnováha solí a kyslosti organizmu. Môže sa znížiť množstvo moču, organizmus zadržiava vodu, v dôsledku čoho vznikajú opuchy. Hromadenie vody v pľúcach môže dokonca ohroziť život. Zvyšujúca sa koncentrácia odpadových látok môže poškodzovať srdce a mozog.

Obličky Zdroj foto: Shutterstock.com

Diagnostika

Diagnostika obličkových ochorení patrí do rúk odborného lekára – NEFROLÓGA. Pri určovaní typu ochorenia môže využiť niekoľko vyšetrovacích metód. Po zistení osobnej anamnézy nasledujú testy krvi a moču. Podľa potreby sa môžu vykonať ďalšie vyšetrenia.

Ďalšie typy vyšetrenia

Ultrazvuk – Sonografia

Pomôžu potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť prekážky v močových cestách. Veľkosť obličiek pomôže lekárovi určiť, či je ochorenie akútne alebo chronické.

Poprípade možno vykonať aj cystoskopiu.

Biopsia obličiek

Toto vyšetrenie vyvoláva u mnohých pacientov veľké obavy, no väčšinou prebieha bez komplikácií a je len málo bolestivé. Lekár ho odporučí vtedy, ak iné vyšetrovacie metódy neurčili dostatočne spoľahlivo typ obličkového ochorenia. Pri biopsii sa odoberie malá vzorka obličkového tkaniva, ktoré sa potom vyšetrí pod mikroskopom, čo umožní definitívne stanoviť diagnózu. Vzorka sa odoberá pri miestnej anestézii a vždy len z jednej obličky. Presnosť a spoľahlivosť vyšetrenia umožňujú lekárovi zvoliť najvhodnejšiu cielenú liečbu, čo zvyšuje šance na vyliečenie alebo aspoň spomalenie ochorenia.

Angiografické vyšetrenie obličiek

Vyšetrenie ciev, ktoré pomáha vylúčiť zúženie ciev v obličkách.

EKG

Keďže ochorenia obličiek postihujú sekundárne aj srdce, EKG odhalí jeho stav a prípadné poškodenie.

RTG vyšetrenie pľúc

Hromadenie tekutín v dôsledku obličkového ochorenia môže spôsobiť poškodenie pľúc, ktoré pomôže odhaliť röntgenové vyšetrenie.

Dialýza

Dialyzačná liečba je liečba, ktorá nahrádza niektorú z funkcií obličiek. Základnou úlohou dialyzačnej liečby, prípadne jej variantov, je odstránenie toho, čoho je nadbytok alebo doplniť to, čoho je v krvi nedostatok. Týka sa to najmä detoxikačnej funkcie. Regulačné a endokrinné úlohy obličiek dialyzačná liečba nenahrádza.

Delí sa dve základné skupiny – extrakorporálna (mimotelová) eliminačná liečba (napr. hemodialýza) a intrakorporálna (vnútrotelová) eliminačná liečba (peritoneálna dialýza).

Hemodialýza

Extrakorporálna (mimotelová) eliminačná liečba (MEL)

Je charakteristická tým, že sa používa mimotelový obeh, pri ktorom sa z krvi mimo tela odstraňujú cez umelú membránu prípadné telu škodlivé častice a látky, voda a krv sa vracia naspäť do tela pacienta. Za týmto účelom má pacient vytvorený tzv. cievny prístup, ktorým sa krv z tela odoberá, ale aj vracia naspäť. Najznámejšou metódou MEL je hemodialýza.

Do tejto skupiny patria aj jej varianty, ako napríklad hemodiafiltrácia, hemoperfúzia a podobne. Hlavným rozdielom medzi nimi je to, ako je upravená filtračná kapsľa a ktoré látky a v akom rozsahu sa uvedenou metodikou odstraňujú. Pacient pri tomto režime liečby potrebuje prístroj, ktorý vykonáva dané chemické a mechanické procesy potrebné na liečbu. Režim liečby môže byť akútny – potreba hospitalizácie a liečba podľa aktuálneho stavu, alebo chronický – ambulantný. V tomto režime dochádza na liečbu z domu najčastejšie 3x týždenne. Trvanie „sedenia“ je prevažne 4 hodiny s úpravou podľa aktuálnej potreby.

Peritoneálna dialýza

Intrakorporálna (vnútrotelová) eliminačná liečba

Pri tejto metóde sa ako filtračná membrána používa telu vlastná blana – pobrušnica (peritoneum) a liečba sa vykonáva vo vnútri tela. Preto sa táto metóda volá aj peritoneálna dialýza. Do brušnej (peritoneálnej) dutiny sa pri nej katétrom napustí špeciálne pripravený roztok a cez peritoneum sa do neho odstránia z krvi prebytočné látky, ktoré nemôže vylúčiť oblička. Po potrebnom čase na odstránenie toxínov z krvi sa tekutina z peritoneálnej dutiny „vypustí“ a vpraví sa nová tekutina. Tento dej sa najčastejšie opakuje 4x denne a robí si ho pacient sám doma (prípadne za pomoci rodiny). V poslednom období sa na výmeny používa aj prístroj, ktorý má pacient doma. Voľba metódy dialýzy sa robí po dohovore lekára sa pacientom.

Dialýza a cestovanie

Dialyzačné strediská na Slovensku

V nasledujúcom dokumente nájdete orientačný zoznam dialyzačných stredísk na Slovensku.

Zoznam dialyzačných stredísk na Slovensku (externá stránka)

Dialyzačné strediská v Európe

Podrobnosti získate na svojom dialyzačnom stredisku, ktoré Vám v prípade cestovania do zahraničia pomôže zabezpečiť dialýzu v krajine pobytu.

Obličky Zdroj foto: Shutterstock.com

Praktické rady

Cestovanie dialyzovaného pacienta

Pacienti na dialýze žijú so zdravotným obmedzením, ktoré im však nemusí brániť žiť plnohodnotný život a mať záľuby. Medzi ne patrí aj túžba cestovať, spoznávať nové krajiny či kultúry a relaxovať v inom ako domácom prostredí.

Cestovanie dialyzovaných pacientov si vyžaduje starostlivé plánovanie. Začnite s ním už 6 týždňov pred odchodom, aby vás neskôr nič nezaskočilo. O radu a pomoc požiadajte pracovníkov vášho dialyzačného strediska. Niektoré dialyzačné spoločnosti majú siete na Slovensku, ale aj v krajinách celého sveta. Prázdninovú hemodialýzu vám pomôže vybaviť váš lekár, ktorý zároveň zhodnotí váš zdravotný stav a vy si tak budete môcť užiť dovolenku bez starostí.

Niektorí pacienti, ktorí sa kvôli dialýze báli cestovania, sa po prvých skúsenostiach zmenili na náruživých dovolenkárov. Návštevy miestneho dialyzačného strediska vám totiž neprinesú len nové skúsenosti, ale môžete sa dozvedieť aj zaujímavé informácie od „domácich“ spolupacientov.

Cestovanie je jednoduchšie pre pacientov na peritoneálnej dialýze. Lekára informujte o mieste vašej dovolenky a on zariadi dodávku dialyzačných pomôcok priamo tam, prípadne ak by to nebolo možné, zariadi vám ich dostatočné množstvo, ktoré si zabalíte. Ak si však beriete pomôcky na peritoneálnu dialýzu so sebou a cestujete letecky, nebaľte ich do kufra, ktorý odovzdávate do batožinového priestoru lietadla – teplota je tam veľmi nízka a dialyzačný roztok by mohol zmrznúť.

Niektoré dialyzačné spoločnosti organizujú priamo pre pacientov zájazdy do atraktívnych destinácií, kde zabezpečia kvalitnú zdravotnú starostlivosť, aj slovensky hovoriaci personál.

Okrem zaistenia dialýzy sa pred vycestovaním uistite, že máte dostatok všetkých liekov, ktoré užívate, na celú dobu pobytu. Pokiaľ cestujete lietadlom a potrebujete si so sebou zabaliť napr. ihly či iné zdravotnícke pomôcky, môže byť pre vás užitočný ich zoznam podpísaný lekárom, aby ste sa vyhli vysvetľovaniu pri osobných kontrolách.

Cestovanie pacienta po transplantácii

Ak máte transplantovanú obličku a chystáte sa na dovolenku, nezabúdajte, že:

  • Niektoré lieky, ktoré užívate proti odvrhnutiu novej obličky organizmom, spôsobujú, že pokožka je veľmi citlivá na slnko. Ak cestujete do horúcich oblastí, používajte opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom a chráňte sa aj vhodným oblečením.
  • V horúcom a slnečnom počasí pite dostatok tekutín.
  • Pokiaľ cestujete do oblastí, v ktorých dovolenkárov ohrozuje hnačka, poraďte sa so svojím lekárom o užívaní vhodných liekov. Pribaľte si ich so sebou.
  • Keďže užívate lieky na potlačenie imunitného systému, ste ľahkým terčom pre rôzne vírusy a baktérie. Informujte sa o mieste vašej dovolenky a infekciách, ktoré tam hrozia. Nezabúdajte, že infikovaná voda vás ohrozuje aj vo forme ľadu či na čerstvom ovocí, ktoré sa v nej umyje.

Transplantácia obličiek

Transplantácia obličky je spôsob liečby, ktorý najprirodzenejším spôsobom nahrádza všetky funkcie poškodenej obličky. Oproti dialýze preto prináša nižšie riziko zdravotných komplikácií. Oblička darcu musí byť geneticky podobná s príjemcom, preto má najväčšiu šancu na uchytenie oblička od žijúceho príbuzného. Bežná transplantácia trvá dve až tri hodiny. „Nová“ oblička sa nevoperuje na miesto, kde sú vlastné obličky pacienta, lebo tie sa spravidla neodstraňujú. Všíva sa nižšie, do oblasti podbruška. V nemocnici obyčajne pacient ostáva dva až tri týždne. Transplantovaná oblička vydrží niektorým pacientom aj desiatky rokov.

Kontraindikácie transplantácie

Nie pre všetkých pacientov je transplantácia vhodným typom liečby. Pri niektorých ochoreniach je pravdepodobnosť poškodenia „novej“ obličky tak veľká, že sa transplantácia neodporúča. Nemôže sa robiť ani pri akútnom infekčnom ochorení (prechladnutie, chrípka), ďalej ak má pacient aktívnu tuberkulózu, zhubný nádor, ak je HIV pozitívny, rovnako ak trpí cirhózou pečene, má aktívnu hepatitídu alebo závažné psychiatrické ochorenie.

Medzi relatívne kontraindikácie patrí pokročilý vek, aterosklerotické komplikácie, niektoré metabolické ochorenia a komplikujúce faktory základného ochorenia. Každého pacienta a jeho stav však posudzujú ošetrujúci lekári individuálne.

Transplantácia od žijúceho darcu

Pre pacienta je orgán od žijúceho darcu najvýhodnejšou možnosťou, lebo prináša menšie riziko komplikácií a oblička obyčajne pracuje lepšie. Tento typ transplantácie sa dá navyše presne načasovať a pacient nemusí čakať na vhodný orgán od mŕtveho darcu, ktorých je nedostatok.

Do prvej skupiny možných žijúcich darcov patria pokrvní príbuzní – matka, otec, starí rodičia, brat, sestra, bratanec, sesternica, ujo či teta. Genetická príbuznosť je výhodou z hľadiska prežívania transplantovanej obličky.

Darca však nemusí byť s pacientom pokrvný príbuzný. Musí však mať vhodnú krvnú skupinu a samozrejme, výborný zdravotný stav. Ide o tzv. emocionálne darcovstvo, kedy je darcom obličky manžel, manželka, druh alebo družka, priateľ či priateľka. Na bezpečnosť darcu sa kladie veľký dôraz.

Žijúci darca musí spĺňať zdravotné kritériá pre darcovstvo, musí byť starší ako 18 rokov a svojprávny. Je vylúčené, aby bol za darcovstvo finančne motivovaný.

Transplantácia od mŕtveho darcu

Každý pacient s chronickým zlyhaním obličiek, ktorý nemá zdravotné kontraindikácie, je zaradený na čakaciu listinu na transplantáciu obličky. Darcom orgánu môže byť napr. pacient s ťažkým poranením hlavy, u ktorého bola diagnostikovaná mozgová smrť. Hovoríme o nežijúcich, alebo tiež kadaveróznych darcoch. Samozrejme, orgán musí byť s organizmom príjemcu kompatibilný (geneticky podobný).

Obličky Zdroj foto: Shutterstock.com

Legislatíva

Transplantácie od žijúcich darcov je možné podľa platnej legislatívy vykonať vtedy, ak prospech pre príjemcu prevažuje nad ujmou darcu, alebo nie je možné získať vhodný orgán, tkanivo alebo bunky od mŕtveho darcu. Darcom je osoba plne spôsobilá na právne úkony. Všetky podmienky podrobne popisuje Druhá hlava Zákona č. 576/2004 Zb. z.

Druhá hlava
Odoberanie, uchovávanie a prenos orgánov, tkanív a buniek

§ 35 – Všeobecné podmienky

  1. Odoberanie, uchovávanie a prenos orgánov, tkanív a buniek na účely transplantácie a vedeckovýskumné ciele môžu vykonávať len poskytovatelia na základe povolenia podľa osobitného predpisu.
  2. Príjemca na účely tohto zákona je osoba, do ktorej tela sa vkladá orgán, tkanivo alebo bunky.
  3. Darca na účely tohto zákona je živá osoba alebo mŕtva osoba, z ktorej tela sa odoberajú orgány, tkanivá a bunky určené na účely transplantácie a vedeckovýskumné ciele.
  4. Poskytovatelia podľa odseku 1 si zriaďujú
  5. transplantačné centrum, ktoré vykonáva výkony spojené s odberom, distribúciou a prenosom orgánov príjemcovi,
  6. odberové centrum, ktoré vykonáva výkony spojené s odberom a distribúciou orgánov,
  7. tkanivovú banku, ktorá vykonáva výkony spojené s odberom, spracúvaním, uchovávaním a distribúciou tkanív a buniek na účely transplantácie.
  8. Poskytovateľ ústavnej starostlivosti je povinný oznamovať údaje o potenciálnych darcoch do registra darcov, ktorý vedie ministerstvo zdravotníctva [§ 45 písm. o)].
  9. Odobratý orgán a odobraté tkanivo sa musia pred transplantáciou odborne biopticky vyšetriť.
  10. Medzinárodnú spoluprácu týkajúcu sa výmeny orgánov, tkanív a buniek možno uskutočňovať len s uznávanými medzinárodnými organizáciami na základe písomných dohôd a so súhlasom ministerstva zdravotníctva.
  11. Odobratie a prenos orgánov, tkanív a buniek s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu je zakázaný.

§ 36 – Odoberanie orgánov, tkanív a buniek z tiel živých darcov

  1. Odobrať orgány, tkanivá a bunky z tela živého darcu na účely ich prenosu do tela inej osoby možno len vtedy, ak
  2. sa predpokladá, že odber vážne neohrozí zdravotný stav darcu,
  3. sa predpokladá priamy liečebný prospech pre príjemcu,
  4. prospech pre príjemcu prevažuje nad ujmou darcu,
  5. nemožno získať vhodný orgán, tkanivo alebo bunky od mŕtveho darcu,
  6. nie je známy nijaký alternatívny liečebný postup s lepším alebo porovnateľným výsledkom.
  7. Darcom podľa odseku 1 môže byť len osoba plne spôsobilá na právne úkony,41) ktorá dala na odber písomný informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení. Vo výnimočných prípadoch darcom podľa odseku 1 môže byť aj osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ak
  8. sa odber týka regeneratívneho tkaniva,
  9. nie je k dispozícii vhodný darca, ktorý je spôsobilý dať informovaný súhlas,
  10. potenciálnym príjemcom je brat darcu alebo sestra darcu,
  11. darcovstvo má pre príjemcu život zachraňujúci potenciál.
  12. Darcom podľa odseku 1 nesmie byť osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
  13. Konzílium transplantačného centra posúdi, či možno odôvodnene predpokladať úspešné ukončenie odberu orgánu alebo tkaniva a jeho prenosu príjemcovi, a zváži splnenie podmienok podľa odseku 1. Odber nemožno uskutočniť, ak možno predpokladať vážne ohrozenie zdravotného stavu darcu, a to ani za predpokladu jeho informovaného súhlasu.
  14. Odber orgánov alebo tkaniva na účely prenosu do tela osoby priamo geneticky príbuznej s darcom sa môže vykonať len po schválení konzíliom transplantačného centra. Odber orgánov alebo tkaniva na účely pre nosu do tela osoby vzdialene geneticky príbuznej s darcom alebo osoby geneticky nepríbuznej s darcom sa môže vykonať len po schválení konzíliom, ktoré na tieto účely určí ministerstvo zdravotníctva.

§ 37 – Odoberanie orgánov, tkanív a buniek z tiel mŕtvych darcov

  1. Mŕtvym darcom môže byť len osoba, u ktorej bola podľa tohto zákona určená smrť (§ 43).
  2. Odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí. Za osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas môže takéto písomné vyhlásenie urobiť počas jej života zákonný zástupca.
  3. Vyhlásenie podľa odseku 2 s osvedčeným podpisom podľa osobitného predpisu35) sa zasiela do registra osôb, ktoré vyjadrili počas svojho života nesúhlas s odobratím orgánov, tkanív a buniek po smrti, ktorý vedie ministerstvo zdravotníctva [§ 45 písm. o)].
  4. Nesúhlas podľa odseku 2 možno kedykoľvek odvolať; pri odvolaní nesúhlasu sa postupuje podľa odseku 3.
  5. Poskytovateľ je povinný pred odobratím orgánu, tkaniva a buniek z tela mŕtveho darcu
  6. overiť jeho totožnosť,
  7. zistiť v registri osôb podľa odseku 3, či osoba vyjadrila nesúhlas s odobratím.
  8. Po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu sa vo všetkých prípadoch vykoná pitva.14) Správa o odbere orgánov alebo tkanív sa pripojí k zápisnici o pitve.

§ 38 – Prenos orgánov, tkanív a buniek príjemcovi

  1. Prenos orgánu, tkaniva alebo buniek do tela príjemcu možno uskutočniť len vtedy, ak je príjemca zdravotne spôsobilý na takýto zákrok; podmienkou jeho vykonania je písomný informovaný súhlas po predchádzajúcom poučení.
  2. Zdravotnú spôsobilosť príjemcu posúdi ošetrujúci lekár a lekár transplantačného centra.
  3. Register čakateľov na transplantáciu vedie ministerstvo zdravotníctva [§ 45 písm. o)].
  4. Výber príjemcu sa riadi výlučne medicínskym hľadiskom.

Prečítajte si aj:

Z akých príčin dochádza ku bolesti obličiek?