Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Vírusové a bakteriálne respiračné infekcie - kedy je vhodná antibiotická liečba?

Infekcie dýchacích ciest sú jedny z najčastejších ochorení človeka, vyskytujú sa pomerne často v jesenných a zimných mesiacoch. Pôvodcami bývajú najčastejšie vírusy, no môžu ich spôsobovať i baktérie alebo atypické mikroorganizmy (chlamýdia, mykoplazma).

Bakteriálna infekcia - antibiotiká Zdroj foto: Shutterstock.com

Najčastejšími príčinami týchto ochorení sú rinovírusy. Spôsobujú 30 až 50 percent všetkých respiračných infekcií, najmä v jesenných mesiacoch.

Pre virózy je typické, že sa šíria kvapôčkovou infekciou. Zdrojom nákazy býva chorý človek. Ochorenie sa prejavuje spočiatku suchým dráždivým kašlom bez vykašliavania, ktorý sa postupne mení na produktívny kašel s vykašliavaním, môže byť prítomné škrabanie v hrdle, a bolesť hrdla, vodnatá nádcha, upchatý nos, celková únava, zvýšená teplota, slzenie očí, zachrípnutosť a ďalšie symptómy.

Nekomplikovaná vírusová infekcia u ľudí s normálnou imunitou trvá asi 3 až 7 dní. Niekedy to môžu trvať až 2 týždne. Príznaky odoznievajú postupne, dochádza k úplnému vyliečeniu bez následkov.

Uvádza sa, že asi 10 percent vírusových infekcií sa môže skomplikovať bakteriálnou superinfekciou - môžu vzniknúť otitídy, sínusitídy, pneumónia.


Prečítajte si aj:

Antibiotiká pri vírusových ochoreniach nepomôžu

Antibiotická liečba

U mnohých ľudí vládne predstava, že antibiotická liečba je nevyhnutná pri každom ochorení. Treba si však uvedomiť, že antibiotiká pôsobia na bunkovú stenu baktérií. Vírusy nemajú svoj obal, nemajú bunkovú stenu, takže antibiotiká na ne nepôsobia. Takže pozor: antibiotiká neliečia vírusové ochorenia dýchacích ciest.

Proti vírusom je antibiotikum neúčinné

Pri akútnej vírusovej infekcii sa odporúča predovšetkým pokoj na lôžku, dostatok tekutín, vitamínov skupiny C, symptomatická liečba, teda ovplyvnenie jednotlivých príznakov ochorenia. Je množstvo liekov proti teplote (antipyretiká), proti dráždivému kašlu (antitusiká), na skvapalnenie hlienov, uľahčenie vykašliavania (mukolytiká), kvapiek do nosa.

Ako už bolo uvedené, nekomplikovaná vírusová infekcia pomerne rýchlo odoznie bez akýchkoľvek následkov. V prípade nezlepšovania stavu napriek symptomatickej liečbe, prípadne opätovného zhoršenia stavu po predchádzajúcom zlepšení, treba myslieť i na možnú bakteriálnu infekciu a nevyhnutne ísť na vyšetrenie k lekárovi.

Antibiotiká likvidujú bakteriálnu infekciu tak, že bránia množeniu baktérií, čo je možné až po dosiahnutí účinnej koncentrácie liečiva v krvi. Zvyčajne sa účinok dostaví na 2. až 3. deň od začiatku užívania, načo netreba zabúdať.

Antibiotiká sú lieky, ktoré sa používajú na usmrtenie alebo zastavenie rastu bakteriálnych choroboplodných zárodkov v tele človeka. Existujú rôzne typy antibiotík, ktoré pôsobia vždy len na istý druh mikroorganizmov.

Antibiotiká je nevyhnutné podávať uvážene, na základe potvrdenia bakteriálnej infekcie. Treba si uvedomiť, že nadužívanie a zneužívanie antibiotík spôsobuje neustály nárast rezistencie mikróbov.

Antibiotiká by nemali byť predpisované bez predchádzajúceho vyšetrenia CRP (C- reaktívneho proteínu). Toto vyšetrenie môže zrealizovať každý praktický lekár z kvapky kapilárnej krvi (pichnutie do prsta) do 3. minút. Na toto vyšetrenie nie je potrebné ísť nalačno.

Tí, čo váhajú ísť k lekárovi, môžu si zakúpiť v lekárni set na vyšetrenie CRP a v domácom prostredí zistiť, či majú virózu , alebo už bakteriálnu infekciu.

CPR

CRP je bielkovina, ktorá sa tvorí v pečeni. Patrí do skupiny takzvaných bielkovín akútnej fázy. Koncentrácia týchto bielkovín začne v rôznej miere stúpať, keď sa v našom tele objaví zápalový proces.

CRP sa zvyšuje do 6 až 12 hodín od začiatku zápalového procesu, používa sa na rozlíšenie bakteriálnej a vírusovej infekcie, na monitorovanie priebehu ochorenia a efektívnosti antibiotickej liečby a na zhodnotenie ťažkého poškodenia tkanív.

Výskyt typických príznakov spolu s hodnotami CRP nad hraničnou hodnotou poukazuje na pravdepodobnú bakteriálnu infekciu, ktorá si bude vyžadovať antibakteriálnu liečbu. Fyziologické hodnoty CRP:

Hodnota CRP [mg / l] Zmysel hodnoty do 6 normálna hodnota 6-35 vírusová infekcia 35 - 50 neurčité rozmedzie cez 50 bakteriálne infekcie

Hraničné hodnoty nie sú presne stanovené a podľa rôznych zdrojov sa líšia, často sa udáva hodnota do 40mg /l - vírusová infekcia, vyššia hodnota znamená bakteriálnu infekciu.

Rozhodnutie o antibiotickej liečbe závisí nie len od samotnej hodnoty CRP (nemožno tento parameter posudzovať izolovane), ale aj od zhodnotenia celkového stavu pacienta samotným lekárom.

Po úspešnom podaní antibiotík na bakteriálnu infekciu hladina CRP rýchlo klesá. Podľa rýchlosti poklesu CRP a celkového stavu pacienta sa zvažuje dĺžka antibiotickej liečby. Pred zahájením liečby antibiotikami by sa mali zrealizovať kultivačné vyšetrenia (TT,TN, spútum - ak pacient vykašle). Kultivačným vyšetrením zistíme presného pôvodcu infekcie aj s citlivosťou na rôzne druhy antibiotík.

Po odobraní materiálu na kultiváciu, v prípade závažnej bakteriálnej infekcie, nečakáme na výsledky kultivačných vyšetrení, liečbu začíname empiricky (bez známeho infekčného agensu), ktorú v prípade potreby po obdržaní výsledkov kultivačných vyšetrení a po zhodnotení aktuálneho stavu pacienta upravujeme na cielenú (zvolíme antibiotikum presne podľa výsledku z kultivácie).

V prípade menej závažných bakteriálnych infekcií je lepšie liečbu zahájiť až po obdržaní výsledkov z kultivácií, takto máme istú nádej na vyliečenie infekcie jedným konkrétne zvoleným antibiotikom .

Pri ľahších bakteriálnych infekciách podávame jedno antibiotikum.

Pri závažnejších stavoch je nutná kombinovaná antibiotická liečba. Antibiotiká môžeme podávať v tabletkovej forme cez ústa (per os), pri závažných infekciách ich podávame parenterálne (do žily).

Netreba však zabúdať, že aj keď antibiotiká liečia, ich užívanie predstavuje výrazný zásah do organizmu. V dôsledku antibiotickej liečby často dochádza k narušeniu črevnej mikroflóry. Antibiotiká totiž v tele neničia len zlé baktérie, ale aj zdraviu prospešné baktérie, čo môže viesť k hnačkám. Aby sme týmto možným nežiadúcim účinkom predchádzali, je nevyhnutné, aby sme od začiatku antibiotickej liečby užívali súčasne aj probiotiká.

Pri užívaní antibiotík a probiotík je dôležité dodržiavať minimálny časový odstup, aby nedošlo k eliminácií prospešného probiotického kmeňa skôr, než by mal šancu osadiť črevný trakt. Probiotiká

Užívajú sa 2 až 4 hodiny po každom užití antibiotika. Probiotiká alebo probiotické kultúry sú živé organizmy s priaznivým vplyvom na naše zdravie. Ide o baktérie, ktoré sú prospešné pre svojho hostiteľa – to znamená, že mu neškodia. Ide o rôzne kmene laktobacilov, bifidobaktérií.

Ukončenie antibiotickej liečby neznamená aj ukončenie užívania probiotík. Odporúča sa v tomto užívaní pokračovať aspoň jeden až dva týždne od ukončenia antibiotickej liečby.

Účinok probiotík:

  • podporujú imunitu a zvyšujú odolnosť organizmu voči bakteriálnym infekciám,
  • oslabujú alergické reakcie a sú nápomocné pri liečbe alergií,
  • uľahčujú vstrebávanie a podporujú účinky vitamínov,
  • znižujú obsah cholesterolu v krvi a tým aj riziko srdcovo – cievnych ochorení,
  • tvorbou kyseliny mliečnej, octovej a maslovej potláčajú hnilobné procesy a pôsobia proti zápche,
  • znižujú riziko vzniku kolorektálneho karcinómu a nádorových ochorení pečene a obličiek.

Nedostatok probiotík v organizme spôsobuje:

  • narušenie zdravej črevnej mikroflóry a rovnováhy organizmu, zníženú črevnú imunitu,
  • poruchy trávenia v podobe hnačiek a nadúvania,
  • zvyšuje riziko črevných zápalových ochorení, rakoviny hrubého čreva a konečníku.

Prečítajte si aj tento článok:

Antibiotiká pri vírusových ochoreniach nepomôžu

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať