Jód
Zdroj: Shutterstock.com
Definícia jódu
Jód je halogénový prvok a v prírode sa nachádza najmä v zlúčeninách. V ľudskom organizme je väčšina jódu obsiahnutá v štítnej žľaze (10 – 30 mg).
Biochemická funkcia:
Jód pôsobí pri tvorbe hormónov štítnej žľazy. V mladosti ovplyvňuje rast a rozvoj organizmu. Takisto reguluje rýchlosť spaľovania energie v tele a riadi tempo získavania energie z potravy.
Výskyt jódu v potrave:
-
Morské ryby: 130 mikrogramov/100 g
-
Kraby: 130 mikrogramov/100 g
-
Hľuzovka: 45 mikrogramov/100 g
-
Brokolica: 15 mikrogramov/100 g
-
Ostatná zelenina: podľa obsahu jódu v pôde, kde bola vypestovaná
Jódom obohatená kuchynská soľ má obsah 15 – 35 mg jodidu draselného na 1 kg.
Potreba jódu:
-
Deti od 1 roku do 9 rokov: 100 – 140 mikrogramov na deň
-
Muži a ženy nad 18 rokov: 100 - 200 mikrogramov na deň
-
Tehotné ženy: o 30 mikrogramov viac
-
Dojčiace ženy: o 60 mikrogramov viac
-
Ľudia nad 50 rokov: 180 mikrogramov na deň
Bezpečnosť pri príjme jódu
Najlepšou prevenciou pred nedostatočným príjmom jódu je zaradenie morskej ryby do jedálnička aspoň 2-krát týždenne. Organizmus môže mať v dôsledku ochorenia alebo požívania určitých liekov znížené vstrebávanie jódu štítnou žľazou, aj keď prijíma dostatok jódu v potrave.
Zdroj: Shutterstock.com
Príznaky nedostatku jódu:
-
vznik nedostatku hormónov štítnej žľazy (hypothyreosa)
-
ochorenie struma ako dôsledok hyperthyreosy - zväčšenie štítnej žľazy a nadprodukcia hormónov štítnej žľazy
-
ochorenie Hashimotova choroba
-
poruchy činnosti štítnej žľazy - znížená látková premena a rast
-
oslabenie koncentrácie a spomalenie psychických reakcií
-
únava, apatia
Mixedém s nedostatkom červených krviniek (anémiou) vzniká z hypothyreózy u dospelých, keď telesná teplota je nižšia a citlivosť na chlad je vyššia.
Ak chýba v detstve štítna žľaza, vzniká kreténizmus.
Predávkovanie sa jódom
Nadmerný príjem jódu až po mnohonásobne vyššom príjme a po zvýšení koncentrácie jódu v štítnej žľaze môže spôsobiť Basedowovu chorobu. Ďalej jódové akné, tráviace problémy, žihľavku, zápaly spojiviek.
Literatúra:
-
Dušan Dobrota a kol.: Lekárska biochémia, Osveta, 2012, str. 534-535.
-
Hopfenzitzová Petra: Minerálne látky, aby sme boli fit, Média klub, 1999, str. 11-12.
-
Harper.A.Harold: Přehled fyziologické chémie, Avicenum, 1977, str. 465-467
Prečítajte si aj o tomto dôležitom stopovom prvku:
