Zväčšenie sleziny s následným rizikom jej ruptúty nastáva ako následok mnohých chorobných jednotiek.
Genetické ochorenia vznikajú ako následok mutácie na úrovni génu alebo väčšej časti genómu , v spolupôsobení s vonkajšími faktormi.
V živote sú situácie, keď môžeme byť konfrontovaní s potrebou darovania krvi pre záchranu života. Vedieť znamená byť aspoň čiastočne pripravený. Ako teda také darovanie krvi prebieha? Kedy a kde ju môžeme darovať?
Pupočníková krv sa po prvý raz použila na záchranu života pred 19 rokmi. V roku 1988 v Paríži prvýkrát použili pupočníkovú krv práve narodeného dieťatka na záchranu života jeho vážne chorého súrodenca. Odvtedy sa použila pupočníková krv viac ako 8 000-krát. Doteraz sa krvotvorné kmeňové bunky z pupočníkovej krvi použili na liečbu viac ako 70 rôznych ochorení.
Existujú tri spôsoby – darovanie periférnych kmeňových krvotvorných buniek priamo z krvi, darovanie kostnej drene z bedrovej kosti na operačnom sále v celkovej anestézii alebo darovanie pupočníkovej krvi.
