Obezitu definujeme podľa hodnôt body mass indexu. U pacientov s obezitou je zvýšený srdcový výdaj, aby sa zabezpečili metabolické požiadavky veľkého tela. Zvyšuje sa hlavne objemové zaťaženie ľavej komory.
Dlhé roky nám vštepujú do hlavy najideálnejší štart dňa – ovsené vločky, orechy, med, sušené ovocie a pod. Keď si uštedríme takéto raňajky, budeme zdraví, krásni a hlavne štíhli! Je to naozaj tak?
Naši predkovia, ktorí kočovali ako zberači a lovci, prešli pešo denne 20 až 30 kilometrov. Pritom nešlo o prechádzky, ale relatívne rýchly pohyb. Alebo utekali za niečím jedlým, alebo utekali pred niečím čo by ich chcelo zjesť. V každom prípade boli veľmi aktívny a to počas celého života.
Obezita nie je len estetický problém, s ktorým si ju mnohí spájajú, ale je aj príčinou množstva chorôb s nedozernými následkami. Znížením hmotnosti o 5 až 10 % pri obezite možno predísť mnohým závažným chorobám, z nich najrozšírenejšie sú kardiovaskulárne choroby.
Telesná nadhmotnosť a obezita sa hodnotí pomocou rastového indexu Body Mass Index (BMI), kde BMI=hmotnosť /výška<sup>2</sup>[kg/m<sup>2</sup>]. Odborníci v súčasnosti využívajú a uznávajú tri hodnotiace kritéria: štanadard WHO vychádzajúci zo štandardu USA, štandard IOTF vychádzajúci z podkladov z rôznych krajín a národný štandard, ktorý sa vytvoril na základe sledovania antropometrických parametrov ľudí v danej krajine.
