Mám 19 rokov a 165 cm. Už vyše roka mám bulímiu, spočiatku som vracala iba 3x týždenne, no neskôr už každý deň, posledné týždne aj niekoľkokát denne. Spočiatku mi to vlastne aj vyhovovalo, v máji som mala ešte 64kg, no počas prázdnin to nejako kleslo, ani som to nezaregistrovala. Momentálne mám 56, ide to pomaly dolu. Lenže môj psychický stav je hrozný. Vydržím dajme tomu tri dni nejesť, a potom príde znovu prejedanie a následné zvracanie. Mám pocit, akoby som bola úplne nepotrebná, bezcenná, že sa každý odomňa odvracia, že ma nikto neberie vážne. Sú dni, kedy je to dosť zlé a ťažké. Asi pred dvomi mesiacmi mi vyberali krčné aj nosné mandle - pri predoperačných vyšetreniach sa zistilo, že mám nízku hodnotu železa - niekde som čítala, že to sa u bulimičiek stáva, pri vracaní sa dostáva z tela von. Vypadávajú mi vlasy, mám neskutočne suchú pleť, zdurené uzliny, a komplexne sa cítim nesvoja. Chcem ešte chudnúť - rýchlo, no zároveň sa nechcem viac trápiť, je to náročné po fyzickej aj psychickej stránke. Ak by som sa začala "normálne" stravovať, viem, že to jedlo by sa mi hnusilo. Vždy by som si spomenula, ako som tú dotyčnú vec predtým použila na prejedenie sa, a že som to vždy dostala von. Jedlo považujem za niečo zlé, je to môj nepriateľ. Uvedomujem si, že som závislá od jedla; neslúži mi na to, aby uspokojil prvotnú ľudskú potrebu najesť sa, ale potrebu bulimičky - teda pojesť čo sa dá, a potom to vyvrátiť, aby sa z toho nepribralo. Viackrát som sa pokúšala prestať, no nikdy sa to nepodarilo, pár dní bolo všetko v poriadku, potom to znovu prepuklo. Doktorke sa bojím ísť, je to neidentifikovateľný strach. Najväčšou záhadou pre mňa je, AKO sa to celé začalo. Neverím, že je to iba preto, že som si pripadala tučná, že som chcela schudnúť. Myslím si, že je za tým aj niečo viac, že som si bulímiou vlastne chcela aj riešiť nejaký problém, alebo niečo podobné. Možno sa mýlim, a toto príčinou byť nemôže. Prosím, poraďte mi, čo mám robiť.
