Už som sa tak veľa snažila, už som priateľovi dávala toľko šancí no on nie a nie sa chcieť zmeniť. Problém je v ňom a jeho matke, v ich vzťahu mama a synček! Sme s priatelom už 4 roky, skoro 2 roky už bývame sami, máme 15 mesačnú dcérku. Viem že som si mala skor uvedomiť tento problém, aj keď varovné znaky už boli zo začiatku, ale keď sme sa rozprávali tak sme si to vždy vysvetlili, lenže dokiaľ sme spolu nebývali tak sa vedel aj uvedomiť a namiesto toho aby stál pri mamičke, vedel sa postaviť aj za mňa, ale nie vždy. Dúfala som že keď začneme sami bývať zmení sa to k lepšiemu, no stal sa opak, je to na takej istej úrovni akurát mám pocit že aj horšej, už to neni maminka ktorá má doma synčeka, ktorá o ňom všetko vie, ktorú informovať nemusí lebo ho má pod svojou strechou. Ale keď sme sa odsťahovali, len 1, 5 km od nich, a to žijeme s jeho rodičmi v tom istom meste, tak na týždennom poriadku su telefonáty jeho maminky, buď mu volá denne alebo až za 2, či 3 dni, len výnimočne sa neohlási do 5 dní, ale to fakt len občas. Moj priateľ je taký cvok že aj keď bol na WC tak keď som mu povedala že mu mama volá tak už hneď kričal aby som to dvihla, keď som však telefon nedvihla tak o chvíľku už s ňou telefonoval, proste vždy keď mu volá tak on ako poslušný malý chlapček jej dvihne mobil, keď jej ho nedvihne a zavolá jej neskor tak sa ho maminka už vypytuje čo robil, čo jej nedvíhal a jej synáčik je taký zlatý že jej aj povie že aj na WC bol. Podľa mňa to už nie je normálne, už neraz som mu to hovorila, rozprávala sa o tom, čo sa mi nepáči nerobím to ja, prečo to musí robiť on? Už sa tomu smejem a keď jej musí rýchlo zavolať speť tak mu hovorím že nech jej aj popíše čo na tom WC robil, ja už som s tohto denného kolobehu na nervy, ani neviete aký klud sme doma mali keď jeho rodičia vypadli na týždeň do Tatier, ešte aj to sme sa pohádali len preto lebo on by s mamičkou išiel aj na kraj sveta, no ja by som taký výlet kde by ma jeho mama alebo obaja rodičia kontrolovali nezniesla, ako nech sa na mňa nik nehnevá ale to by pre mňa výlet nebol, ale pre mojho priateľa a mamičku by to bolo dokonalé! To som dostala aj vyčítané že s mojimi rodičmi sme kedysi boli na dovolenke v Terchovej, ale za akých podmienok, my sme tam boli s mojimi rodičmi ako 2 odlišné rodiny, moji rodičia sa nestarali kam ideme, aký máme program, zišli sme sa ráno pri raňajkách porozpravali ako sa máme a šup už sme mali celý deň len pre seba, sem tam sme mali výlet spoločný aj z mojimi rodičmi, ale tí sa aspoň nemiešali a nevyzvedali do všetkého, totiž to ja mám rozvedených rodičov, moja matka sa ma tiež vypytuje ako sa máme a tak, ale ja jej vždy slušne odpoviem a keď uznám za vhodné že toto vedieť nemusíš tak jej nerozprávam o všetkom ako moj priateľ svojej matke. Moj otec a jeho rpiateľka ma plne chápu, už som sa rozprávala o tom aj z mojím otcom lebo sme sa s priateľom mali rozísť teda priateľ sa chcel somnou rozísť hlavne preto že mu stále vyčítam jeho maminku, ale dá sa to inak? veď ja už som na dne s toho všetkého, mňa nebaví život s dvoma deťmi, ani taký život aby mu stále vyvolávala jeho maminka a on jej opísal čo robíme každý deň, alebo aj keď im bol teraz pár dní pomáhať prerábať byt, viete aký zlatý je pod vplyvom rodičov, dohodli sme sa že jeho rodičom nepovieme o tom že sme kúpili novú telku a práčku, lebo jeho rodičia sú až taký a hlavne jeho matka že vyzveda čo, kde, ako, načo, prečo, začo, a ja nemám náladu riešiť naše súkromie, a moj zlatý priateľ jasné veď čo sa dalo čakať keď maminka mala synčeka pri sebe, priateľ im všetko povedal ako keby sa nič nestalo! Jasné že sme sa zase včera kvoli tomu to pohádali, mňa nebaví život s ním keď nemám žiadne súkromie, veď to čo kedy kúpim, ich nemá čo zaujímať ako pochopím keby sa to stane par ráz ale ono to je stále, až tak sa mi zhnusili týmto že už nemám chuť s nimi ani bývať, tak sa snažím byť s nimi len výnimočne aj keď synáčik vyplakáva za mamičkou a vyhovára sa na dcéru že aj starý rodičia majú na ňu právo, ja im to právo nechcem brať ale keď sme s nimi otázky typu, čo varíte, čo robíte, čo budete robiť, kam ešte pojdete, a takéto trápne otazky ako keby sme boli deti a nie dospelý ma nebavia neustále počúvať, veď jeho maminka sa k nam správa ako k deťom ja si to nenechám ale priateľovi to nevádí že je ako malé dieťa čo drzí mamičkynu sukňu. Ja som tichá, milá, ale viem občas aj proti rečiť, najviac sa mi páči že by do malej pchali starý rodičia všetko, pritom je alergik, ma atopicky ekzem a hoci co jest nemoze, ale stary rodicia si nedau povedat raz tak musim niekedy uz pritvrdit a nedat sa ukecat jeho maminkou, lebo mala musi, pre nu je to spravne jest v 14.mesiacoch slane korbaciky, ona potrebuje, a taketo reci uz mam niekedy chut povedat jeho mame ze to je moje dieta moja vychova ze oni deti mali a vychovali si ich uz. Lebo to sa snad neskonci nikdy a moj uzasny priatel dcerin otec? aby sa nas zastal? haha to nikdy on drzi vecne s mamickou je zazrak ked sa ma zastane! Pred pol rokom sme si chceli kúpiť byt, ale to jasne priatel musel povedat a oznamit svojim rodicom o tom, a oni ho zacali prehovarat a jasne ze ho rpehovorili, a skoncili sme na tom ze byt sa kupovat nebude a to sa uz vybavovala hypoteka! bol znalecky posudok a cakali sme na odpoved z banky. Ale nakoniec sa byt nepredal, tak sme potom mali 3mesacnu krizu, nakoniec sme sa zmierili, co asi aj lutujem lebo keby uz nie sme spolu mam o 1 decko menej a mam kludny zivopt bez toho aby si niekto o men zistoval ci sa staral domna, nie ze priatela velmi nelubim, lubim ale preto ako sa sprava zo svojou mamickou, by bolelo to keby nie sme spolu ale mozno by to aj pomohlo tomu aby sa uvedomil, skoda len ze nemam kam ist, tak sme sa zmierili, a museli sme si najst nove byvanie novy prenajom lebo nam koncil prenajom tam kde sme byvali. Tak sme sa rozhodli si kupit druhy byt to sme sa dohodli ze priatelovi rodicia nebudu vediet o hypoteke nakoniec sa to dozvedeli lebo sme im to spolu povedali potrebovali sme co si zistit ohladne toho bytu co si kupujeme. Ale nakoniec sa aj do toho zacali starat nastastie im priatel nic nehovoril o hypoteke a ani sa s nimi neradil a ani ich neposluchol, chceli nam dat takeho a takeho znalca, aby nam navysil cenu aby sme si kupili to a to... no proste zas ideme tam my byvat alebo jeho maminka? naozaj som sa bala ze ho prehovoria nastastie mi hovoril ze ich nepocuval. No teraz naposledy ako im pomahal tak uz im aj spominal ze hypoteku mame vybavenu zrazu to uz jeho maminka okomentovala konecne mate aspon nieco, ale to ako nadavala na tentoo byt preco sme sa pren rozhodli a na ten byt predtym ze to je male nech to nekupujeme, mame si kupit vecsi a to takto isto rypal jeho otec, nastastie moji rodicia sa do toho nezapajaju, teda aspon moj otec lebo s mamou v kontakte moc nie som, tak on si to vie aspon uvedomit ze som uz dospela a mam svvoj zivot, ved ani jemu by sa nepacilo to rozkazovanie. Tak a zrazu ked uz mame vybavenu hypoteku priatelovej mamicke staci aj to ze mame 1 izbovy byt, aj to preto lebo uz zistila ze to nebude robit on podla nej, tak aby nebola zla a nechcela pprotirecit dala nam nakoniec za pravdu. Dufam ze chapete ako sa citim a ako som chcela vsetko povedat, nic proti jeho rodicom a hlavne mame keby sa moj priatel vedel normalne spravat ale aby sa vecne zastaval mamy a mna obcas alebo svojich rodicov alebo aby oni boli prvorady a nasa rodina posledna? ako uzasne... alebo aj to on by s nimi len s nimi chodil na rodinne vylety ale rodinne vylety tuzim mat o nas v klude, a nie o tom aby mi niekto organizoval vsetko a kde sme, a takto isto to bolo aj zo svadbou co sme mali mat, nakoniec jasne neni a asi ani nebude!... dufam ze mi poradite nemam moc casu tak som to sem napisala skratene.
