Autor PhDr. Zoltán Šafran

Profil autora

PhDr. Zoltán Šafran

psychológ

Poradenský psychológ, manželský poradca, terapeut a supervízor (Asociácia manželských a rodinných poradcov a sociálnych pracovníkov), člen Slovenskej komory psychológov. Poradenstvu sa venuje viac ako 30 rokov, autor viacerých odborných príspevkov. Absolvent výcviku v systemickej terapii, facilitátor sociálno-psychologických výcvikov.

Zoznam autorov

Články od autora

Rodičia sa neustále hádajú, otec robí mame zo života peklo

Problémy sa týkajú mojich rodičov a trvajú krátko, asi mesiac dva. Oni sa stále tak trochu hádali, občas poškriepili, ale toto čo sa deje teraz je silná káva. Otec si vzal do hlavy, že mamka ho podvádza. Videl doma dokonca aj "stopy" (posunuté jeho veci v kúpeľni a v obývačke). Podotýkam že mamka nikoho nemá, otec je už rok doma na dôchodku a nič nerobí, len leží na gauči. Tak si trochu myslím, že hľadá niečo len aby sa zabavil na chvíľu, pretože to ničnerobenie mu ide na nervy. Takto to bolo asi mesiac a pol, že sa stále hádali a potom sa ukľudnili a zas dookola. Ešte chcem povedať, že ja študujem v Česku, takže som s mamkou v kontakte len telefonicky. V piatok 7.10. sa vraj hrozne pohádali a on sa celú sobotu opíjal a večer sa to už asi vyhrotilo a mi zavolal a povedal, že ide zabiť mamku aj seba, že podpáli celý byt.. Ešte niečo hovoril, ale asi si to z toho stresu nepamätám alebo ja neviem. Snažila som sa ho ukľudniť tým, že sa ešte chcem vrátiť niekam domov a že ich mám rada a nechcem ich stratiť. Povedal, že aj on mňa ma rád a položil telefon. Tak som teda nevedela čo sa doma deje, mamka mi to nebrala, jemu som sa bála volať.. Prešla polhodina a stále nič, volala som stále, písala smsky. Tak som nakoniec napísala kamoške čo býva blízko nás, aby k nám šla že čo sa u nás deje. Bola u nás teta, pretože jej mamka zavolala keď začal všetko rozbíjať. A boli u nás záchranári, pretože bola úplne pred zrútením. Telefonovala som so záchranárom a povedal, že ešte raz niečo také, tak pôjde na psychiatriu. V sobotu sa už nič neudialo, ešte sa trochu hádali asi.. A celú nedeľu jej nadáva, že je pi.. a k.... a že nás obe nenávidí. Mamka nemá žiadne peniaze, nemá čo jesť, pretože jej nedovolí vyberať z účtu. Obraciam sa na vás preto, že neviem ako ďalej. Mamka je v tom v podstate sama, vie o tom väčšina rodiny a každý by chcel nejak pomôcť, zavolať. Ale mamka sa bojí dvíhať telefony aj odpisovať na smsky, ja sa bojím ísť domov. Povedala, že od neho chce odísť, ale keby mu toto povedala, tak by rozmlátil všetko a možno aj niečo horšie. Nikdy sa toto u nás takto nevyhrotilo, nebolo to také zlé. Počula som o tom len z televízie, alebo čítala na internete. A teraz je to aj naša realita.

Strach z rakoviny

Mám 15 rokov, nedávno môjmu najlepšiemu kamarátovi zomrel brat na rakovinu, dobre sme sa poznali a teraz stále rozmýšľam o tom, čo ak aj ja mam rakovinu, a mam strach že ju naozaj mam. Skúšal som to vyriešiť tak, že nájdem si niečo o čom budem premýšľať stále a na tu myšlienku pred tym by som nejako zabudol .. ale nedarí sa to. Vo vačšine prípadov mi ho pripomenie.

Hanbím sa za to, že nie som vydatá a nemám deti

Mám 26 rokov a môj problém je v tom, že sa hanbím za to, že ešte nie som vydatá a nemám deti. Bývam v malom meste, kďe žena po 25 je už stará dievka keď nie je vydatá. Mám priateľa 2 roky, ale on sa nechce ženiť a mňa už nebaví na neho čakať, kým sa rozhýbe. Nemám už ani kamarátky, pretože všetky majú deti a majú svoje starosti. Aj v práci sa preto cítim "iná" a menejcenná, napríklad keď chcem voľno tak ma odbijú s tým, že iná kolegyňa potrebuje voľno súrnejšie, lebo má choré dieťa a deti majú choré akurát vtedy, keď potrebujem súrne voľno ja. Aj keď sa snažím si nájsť slobodné kamarátky, vždy natrafím na vydatú s deckom. Mám dojem, že slobodné ženy už mojom okolí neexistujú a nemôžem zniesť deti v mojom okolí. Mám aj svoje záľuby, no vždy na to musím myslieť. Poraďte mi prosím, proste sa hanbím, že ešte nie som vydatá a možno sa ani nevydám a ľudia už na mňa ukazujú prstom.

Som vydatá a mám priateľa

Som vydatá 21 rokov, dve deti 15 a 13 rokov, pracujem aj manžel, ALE mám 10 mesiacov priateľa - starší o 18 rokov - tiež ženatý, jeho žena o nás vie, ale len to že sme priatelia a že nám pomáha a k nám chodí. Doma ho prezentujem ako dobrého priateľa, ktorý nám pomáha v rôznych veciach / úradníckych, prácach na RD, varí nám doma, nakupuje, hrá sa s deťmi - s ktorými spolu chodíme aj na výlety. Spolu chodíme na turistiku, ale aj k nám domov cez deň keď sú deti doma ale dosť často aj manžel doma, problémy nie sú. Veľmi sa často bozkávame - celé telo ale moju pošvu neliže- nejde jazyčkom dovnútra, stále sa hladkáme (ruky aj počas jázd autom, keď niekde sedíme , objímame sa , spolu ležíme aj spime - samozrejme keď nás nikto z rodín alebo známy nevidí. Sex s priateľom nemáme ale ani s mojim manželom odkedy mám novú známosť, čo manžel dosť ťažko znáša, ja sa vyhovaram na klimax a na zdravotne problémy. Problem nastane vtedy, že keď sa spolu mazlíme a partner mi prstami vnikne do pošvy je mi vtedy fajn ale potom príde na mňa strasna výčitka ,strašný hnusný pocit že čo som to urobila, že mám dve deti a manžela, mám strašný pocit, je mi na vracanie, strašne som podráždená a smutná, neviem pokojne spať. Trvá to aj celý deň. Je zaujímavé, že tú výčitku nemám ked sa len bozkávame, objímame, spolu spime, nechapem to. Neviem si pripustiť žeby sme mali sex, v tom prípade by sme asi skončili náš vzťah, ktorý je ozaj super, to je slabé slovo. Chcem vo vzťahu v každom prípade pokračovať aj môj priateľ.

Môj priateľ je divný

Moj priatel dokaze 2 hodiny pocuvat rozhovori za mojim chrbtom s mojou kamaratkom. 25 rocny chalan sa skryje do skrine je naozaj velmi zvlastny na jednej strane akoby mu na mne zalezalo na druhej byva ku mne jak satan jak keby ma nenavidel nesnazil sa a inak zaroven si ma chce strazit prosim odpiste mi nemam odvahu nikomu o tom uz ani hovorit pripada mi to naozaj uz chore.

Problém s prehĺtaním potravy

Asi 2 a pol roka mám problém s prehĺtaním potravy, zväčša tvrdej a hustej. Začalo to z ničoho nič, pocit akoby pohryzené sústo bolo príliš husté na to, aby pri hlte zišlo celé dolu hltanom. Potom to nejako prešlo a o 2 mesiace znova a už seriózne, až som sa vyplašila, že jedlo vdýchnem. Stalo sa to pri sledovaní komédie. Liečila som sa i xanaxom a asentrou asi 2 roky. Posledné mesiace sa môj stav zhoršil, zrejme aj v súvislosti s mojím stravovaním v kolektíve (jem extra pomaly, skoro každé sústo zapíjam vodou a vyzerám pri tom vystresovane, zvýšený pulz atď.). Tento môj problém mi spôsobuje časté depresie a pripadám si menejcenná, že vlastne všetci to dokážu, len ja nie. Neviem, ktorým smerom sa mám vybrať pri riešení môjho problému. Trápi ma to, občas cez deň nemyslím na nič iné. Mám pocit, že môj stav sa globálne len zhoršuje.

Pohlcuje ma nezáujem, apatia

Mám pocit že sa začínam ponárať do niečoho čo sa mi nepáči. Kedysi som býval skôr taký bezproblémový typ a vynikal som vo viacerých činnostiach. Mám 20 rokov a už asi 2 roky mi prebiehajú tieto problémy a myslím že naberajú stále prudší spád. Pohlcuje ma akýsi nezáujem, apatia, no na druhej strane uvedomujem si to, nepáči sa mi to a chcem to zmeniť. Stále sa menej stýkam s mojimi priateľmi a aj okruh tých ľudí sa zmenšuje. Nevenujem sa už žiadnej z mojich bývalých záľub a neviem si ani nájsť novú. Začínam byť vo všetkom nesmelý a neverím si. Každý deň beriem len ako "zase Ďalší deň" a nejak len prežívam od rána do večera. Prepadol som negatívnemu zmýšlaniu a mám názorový odpor voči mnohým veciam(dosť premýšlam o veciach okolo seba, nechal som sa vyhodiť zo školy, nemám prácu a začiatkom leta som chytil encefalitídu. (Lucetam, B-complex, Evitamín). Mám pocit že vo mne je vačší talent ale netuším aký a kde ho rozvíjať. Ničím som si neni istý a netuším ako prežijem ešte ďalších cca 50rokov. Na oko vyzerám ako vyrovnaný, príjemný človek ale vnútri sa zožieram. Absentuje zmysel života.

Priateľ, ktorému som veľmi pomohla má frajerku

Začnem tým, že pred rokom a pol mi zomrela mamička na rakovinu mala len 46 rokov a s tým som sa ešte nevyrovnala. Ale môj hlavný problém je môj priateľ. Sme spolu už vyše 6rokov a z toho spolu bývame 5 rokov u nás. Prežili sme si toho až dosť,lebo bol pred piatimi rokmi drogovo závíslý no teraz je čistý 5 rokov.Poznáme sa viacej rokov aa vtedy som mu pomohla z drog a dostal sa z toho tak sme spolu začali chodiť. No a problém je teraz v tom, že si asi našiel frajerku. Zistila som to tak,že mal síce len jeden mesiac a to júl vysoký účet za telefón. No a teraz v auguste som v jeho v telefóne našla správy typu "Láska chýbaš, kedy sa stretneme atď." To mi povedal,že si z neho robí niekdo srandu, ale poobede v ten istý den som ho náhodou pristihla telefonovať s ňou a hovoril jej ,,Láska teraz sa nemôžeme stretnúť,lebo" a vtedy som toho vstúpila. To bol ale cirkus. On mi všetko nato povedal,že to nič nebolo on si snou len volával,že iba mna chce mna by nikdy nepodviedol a,že len mna lúbi. neviem čo mám robiť. Som z toho zúfalá. Aj si predomnou vymazal jej číslo. Ja mám 26rokov a on 32rokov. Teraz sa správa normálne aj pred tým sa tak správal nechodieval neskoro domov nikde sa neponáhlal do roboty chodil. Neviem čo si mám otom všetko myslieť.

Zo stresu mi sčervená tvár

Často v práci alebo v spoločnosti ludí sa mi sčervená tvár, mám velmi citlivu a svetlú plet,takže je to dost vidiet. Nie som nejaký bojko alebo čo ked som chodil ešte do školy tak bolo všetko v pohode, ale teraz ked som nastupil do prace tak akosi aj často pocitujem stres, velmi mi to prekáža, mal som aj atopický ekzém na tvári, niekedy mi uplne zmizne a niekedy sa objavi, že jeho vidiet, takže niekedy pocitujem stres len z toho že mam tie flaky z toho ekzemu na tvari.

Svokra mňa aj svojho syna neustále kontroluje

Neviem, co si mam mysliet o spravani mojej svokry. Neustale ma potrebu kontrolovat nielen svojho syna, ale aj mna, ja nie som zvyknuta na takyto druh spravania, zila som dlhsi cas na internate v cudzine. Pride k nam aj trikrat za den a vyslovene sleduje, co robime, ako robime. Kazdy den sa ma vypytuje, co davam jest mojmu jednorocnemu synovi a ako to varim a kolko spal. Pritom stoji ako general a ruky si zalozi na boky. Jej neocakavane navstevy v ktorejkolvek dennej hodine ma uz privadzaju do zufalstva, som z nich nervozna. Myslim, ze manzelovi to tiez vadi, ale ona to ignoruje. Ked jej uz nieco poviem, tak hned za nim uteka a vyslovene mu zaluje, co som povedala. Ked odideme z domu na par dni a vratime sa, tak mam vzdy poprehadzovane veci. Manzel sa tvari, ze o tom nevie, myslim, ze jej aj naznacil, ze mi jej spravanie prekaza, ale odvtedy sa to len stupnuje.

Som nervózna, nevyrovnaná a všetko dusím v sebe

Mám 25 rokov a potrebovala by som poradiť, mám problém s nervozitou, stále som nervózna, som nevyrovnaná a všetko to dusím v sebe a keď je toho na mňa veľa tak si to odnesie stále môj priateľ. Neviem či mi prekáža to, že s ním nemôžem byť tak ako to ja chcem, chcem aby bolo všetko po mojom. Strašne sa bojím toho, že ma opustí a ja zostanem sama, ale ak mu budem naďalej svojím správaním ubližovať tak sa tak aj stane, už veľa krát sme sa rozišli a znova dali dokopy, ale jeho takýto vzťah unavuje.

Priateľ je vzťahovačný, agresívny, majetnícky a chorobne žiarlivý, trpí depresiami

S priatelom sme spolu vyse roka a mam pocit, ze trpi pravdepodobne nejakou psychickou poruchou, alebo chorobou. Prejavuje sa cim dalej viac agresivne, je vztahovacny, majetnicky, chorobne ziarlivy, ohrozuje mna, aj seba. Nieje to tak vsak neustale, ak je v "poriadku", je mily,uplne "normalny" chlap. Avsak, pri jeho "atakoch", ktore pridu znenazdania, necakane a nahle, castokrat bez priciny, alebo si pricinu jednoducho vymysli, je to uz nezvladatelne..najprv boli jeho utoky len slovne, urazky, vydieranie, vyhrazanie, teraz sa uz zmenili aj na fyzicke, nielen voci mne ale aj voci sebe. Neviem ako dalej som fyzicky vycerpana, nedokazem to zvladat..a nemozem nic robit. Ked som chcela vztah ukoncit, napadol ma, zlomil nos, vyklbil prsty, sposobil zranenia na tvari..ublizuje aj sebe, sposobil si vazne rezne zranenia na ruke, na bruchu. Musela som sa na to pozerat..ked ho vsak ten "stav prejde, je to iny clovek, nestastny sam zo seba, prosi o pomoc, chvilu sa snazi..myslim, ze tie stavy nedokaze ani sam ovladat, trpi depresiami, nenavidi sa. A mam pocit ze zacal svoje problemy riesit drogami, ktore jeho stav len zhorsuju. Peklo o zacarovany kruh. Bojim sa, som zufala. Co dalej?

Ranné nevoľnosti a veľký strach zo všetkého

Mam 21 a uz asi pol roka ma trapia zdravotne problemy, zacalo to zvracanim, neskor silny tlak na hrudniku, nauzee, bolest zaludka a teraz sa k tomu pridali ranne nevolnosti a STRACH..samozrejme bola som u doktora krory po gastre mi zistil celiakiu march 1!zacala som uzivat bezlepkovu dietu. No aj tak sa citim nevolne, rano mam strach ist do prace, vecer mam strach ist von s priatelmi, mam strach byt v cudzej miestnosti a spolocnosti, a to len preto ze mam strach-co ak odpadnem? Co ak ma to chyti a zase mi bude zle. Sama si to zacinam namyslat a mozno tym padom vsetko aj privolavat. O mesiac mam ict na vysoku a uz teraz mam strach byt tam sama a bez pomoci.

Mám zrejme istý druh "záchvatu" - zrýchlenie tepu, šum, hluk..

Mám 18 a niekedy sa mi zdá, že mám istý druh záchvatu. Tento rok sa mi to stalo asi len dvakrát ale v detstve sa mi to stávalo častejšie. Neviem to presne opísať, ale trvá to len pár minút. Mám pocit, že všetko sa deje rýchlejšie, zvuky sa tiež akosi zmenia, moje pohyby sú tiež zrýchlené. Zdá sa mi, že počujem akýsi šum alebo hluk. Trochu sa mi zrýchli tep. Práve som zase tento "záchvat" prežila a snažila som sa sústrediť, či počujem aj nejaké iné zvuky (napr. hlasy) ale nie som si istá. Keď sa začnem na niečo také sústrediť, skôr sa mi zdá že si začnem také veci domýšľať. Objavuje sa to pri bežných činnostiach, pri ktorých sa treba sústrediť, napr. keď maľujem alebo keď sa učím. Teraz som aj dosť roztrasená. Môže to znamenať že mám nábeh na istú psychickú chorobu? Celý život som dosť náladová ale to je skôr povahová vlastnosť ako porucha. Mávam však niekedy menšie návaly úzkosti z vecí čo nie sú pre iných ľudí až také dôležité, napr. škola, a beriem ich príliš vážne - hlavne v noci, a neviem potom zaspať. Som aj trémistka a pri prejavoch sa mi ťažko dýcha a trasiem sa. Je nutné navštíviť psychiatra? Len by som rada zistila, či sú to typické znaky pre nejakú chorobu a či by sa to mohlo niekedy v budúcnosti zhoršiť.

Neznesiem priateľovu ex

S priatelom byvam tri roky, a od zaciatku nasho vztahu bola v nom jeho byvala. Bola pre neho butlavou vrbou, az do casu, kym vo mne nevypestovala nenavist voci nej a celej jej rodine. Ona je polka vzdialena od nas 700km, ale pocas nasho vztahu siel priatel za krstneho jej bratovi dcere. Zistujem, ze nedokazem akceptovat navstevy u nich, lebo vsetko mi pripomina to, ako mi pocas vztahu ublizili, ked jej priatel vypisoval, ako ju miluje a podobne. Nemozem ich zlucit s nasou buducnostou, nenavist voci jej rodine a nej mi to nedovoli. Priatela nadovsetko milujem, mame skvely zivot, pokial neda ona o sebe opat vediet. Neviem ako dalej. Nasho vztahu je tazko sa vzdat, ale nedokazem respektovat to cele Polsko.. Kazdy mi vravi, ze je hlupy, ze siel tam za krstneho, ze to nema buducnost, ale neviem ako mu mam to vysvetlit. Stale som ja ta zla,ktora nieco hlada. Nevie sa vzit do mojej koze,ako sa citim ja,ked idem k rodine jeho byvalej, s ktorou mi ublizil.

Rezala som sa a robilo mi to dobre

Neviem ako by som začala tak idem rovno k veci. Mám 16 a v poslednom čase, no za posledný rok sa so mnou niečo deje. Ja neviem. V rodine problémi nemám preto to nechápem. Asi pred rokom mi preplo a začala som sa rezať. Ja neviem prečo nikto v okolí to nerobí áno mali sme kúsok problémi s mamou po zdravotnej stránke ale je to v pohode. Rezala som sa a robilo mi to dobre. Ani neviem prečo hocikedy som sa rozplakala bolo mi strašne ja neviem ani ako by som to popísala cítila som sa a aj trz cítim ako keby som na hrudi mala veľký kameň alebo niečo také. Keď som sa rezala tak to prešlo a bolo mi fajn. Ďalej som fungovala. Ale asi pred dvoma mesiacmi mi na to prišla mama. Sľúbila som jej že už to nikdy neurobím tak to nechala tak. Chvíľu to bolo super na chvíľu som sa ako keby zmenila ale zasa to na mna prišlo a najhoršie na tom je že mi začali strašne vypadávať vlasy. Zakaždým keď sa pozriem na vlasy ktoré mám na tričku alebo hrebeni tak sa rozplacem a zase cítim ten pocit na hrudi a mám strašnú chuť sa porezať alebo opiť. Je mi z toho všetkého na nič. Stále keď náhodou niečo nerobím alebo pred spaním sa mi v hlave ako keby ukazujú obrázky alebo ako keby som si prehrávala film ako som sa rezala a vidím ako mi po rukách tečie krv a potom keď si uvedomím že sa porezať nemôžem lebo by má rodičia dali zavrieť do blázonca tak mi je ešte horšie. Ja nie som blázon ani šibnutá ja vlastne už si tým ani nie som istá. Ja neviem nechcem aby má zavreli. Načo to bude dobré? Budem niekde s bláznami a aj tak má tam len nadopujú nejakými liekmi a bude zo mna už naozaj chodiaca troska. Snažím sa nedať nikomu najavo nič, smejem sa bavím sa. Ale je to strašne vyčerpávajúce. Neviem ako dlho to ešte vydržím. Nechcem to povedať rodičom, len im ublížim a bude to ešte horšie. Čo mám robiť?..

Otec ma ponižuje a núti dodržiavať len jeho pravidlá

Mám taký problém s otcom. Považuje sa za hlavu celej rodiny a podľa toho sa aj správa. Samé príkazy, ponižovanie, pravidlá, ktoré musia dodržiavať všetci okrem neho. Mám 17 rokov ale vôbec ma nerešpektuje. Môj voľný čas mu je ľahostajný, riadi životy nás všetkých. Som z toho zúfalá. Pokúsila som sa o veľa rozhovorov, ale nedá si to vysvetliť, je zaslepený voči celému svetu.

Bol som vždy opačným pohlavím odmietaný

Mám 21 rokov. Som v celku úspešný a aktívny na svoj vek. Škola ma baví, som v nej dobrý (budem budúci učiteľ), šéfujem internetovým novinám, kandidoval som za mestského poslanca resp. pôsobím v komunálnej sfére, starejšujem, moderujem, hrávam divadlo, dodržujem zdravý živ.štýl (veľa cvičím, správne sa stravujem, nefajčím...) avšak má problém, ktorý má trápi. Je to z hľadiska toho, že často vystupujem pred ľudmi, trošku paradox, ale v mojom ponímaní som strašne škaredý. Korene tohto siahajú niekde asi do školských lavíc na základnej. Nikdy som nebol "model" to som vedel...ale čakal som, že pre niekoho budem výnimočný a pekný. Možno to pripadá "choré", viem, že v mnohých ohľadoch je to malicherné oproti problémom iných, ale mňa to trápi, zaťažuje to moju dušu. Nemám problém vystupovať, som spoločenský exhibicionista. Dokonca milujem, keď som stredobodom. Avšak kameň úrazu príde vtedy, akonáhle niekoho chcem, ľúbim, mám o neho záujem. Za tie roky rokúce som bol vždy opačným pohlavím odmietaný... hľadal som chybu v nich. Nejak som to proste v hlave, resp. sa to samé otočilo a vidím chybu v sebe. Jasné, mnoho krát som sa povzniesol nad to a išiel ďalej, až do toho bodu, kedy sa to vo mne zlomilo. Uvedomil som si aký som škaredý, viem, že nejde vždy o výzor, ale mám pocit, že práve preň ma vždy odmietli. Moja "vina" ma vo dne v noci prenasleduje. Každý prechod okolo zrkadla moje oči postrehnú, chudnem, chcem viac, čím viac chudnem tým viac som v zrkadle tučnejší. Ako som prestal fajčiť, jemne som pribral (175 cm / 76 kg, dnes má, 72 a chcem aspoň 62)... citovo som sa úplne zasekol. Nevidím na sebe v rámci výzoru nič dobré... neustále premýšľam čo a ako zmeniť. Dokonca uvažujem vážne, že ako to bude možné ihneď podstúpim plastické operácie, len aby som bol spokojný. Nechcem už v živote žiadny vzťah nikoho - možno z trucu, možno .... sám neviem. Sú tu 2-3 baby, ktoré ma chcú. Jedna veľmi "vehementne" ma dobíja vyše roka. Je po uši do mňa zbláznená. Ja avšak nechcem nikoho. Nedokážem pochopiť, čo sa im môže na mne páčiť... Snažím sa doviesť sa "k dokonalosti" po všetkých stránkach, vzdelanie, kariéra, úspech, štýl, ..... chcem im dokázať, že som "bombastický".... ako keby z takej malichernej pomsty.. chcem, aby som sa im páčil, aby som potom ja odmietal... asi je "choré" čo píšem, ale cítim to tak.... poraďte mi prosím.... :/ fakt som zúfalý.... pár krát sa stalo, že som doslova plakal, chytal "depky" z toho všetkého.

Odstránenie libida, je to možné?

Da sa odstranit libido? Aby som nemal nijaku sexualnu tuzbu po nikom, viem ze by som mal toto diskutovat so sexuologom ale nechcem pokial mozete dajte odpoved.