Tetánia - metódy diagnostiky a liečby

Nepríjemné ochorenie tetánia postihuje v súčasnosti najmä mladých ľudí od dvadsať do tridsať rokov. Charakteristická pre túto chorobu je prítomnosť typických záchvatov, ktoré začínajú tŕpnutím a pocitom elektrizácie.

Čo je tetánia a ako sa prejavuje?

Tetánia je ochorením, ktoré je charakterizované prítomnosťou typických záchvatov. Záchvat začína tŕpnutím a pocitom elektrizácie v horných i dolných končatinách a taktiež okolo pier. Rozsah aj intenzita záchvatu sa postupne zvyšuje. Postupne sa pridávajú aj charakteristické bolestivé kŕče končatín, prejavujúce sa roztvorením prstov rúk a nôh (tzv. Trousseauov príznak). Na vrchole záchvatu trvajúceho od 5 do 20 minút je postihnutý pri plnom vedomí, no je nepokojný a vystrašený. Záchvat zvyčajne sprevádzajú reakcie autonómneho nervového systému, prejavujúce sa zvýšeným pulzom, potením, nevoľnosťou a celkovým diskomfortom. Postihnutý počas záchvatu zvyšuje frekvenciu dýchania (hyperventiluje), a tým si môže privodiť metabolickú poruchu- respiračnú alkalózu a hypokapniu (zvýšenie pH krvi následkom nadmernej straty oxidu uhličitého jeho vydýchaním pri hyperventilácii).

Záchvat spontánne alebo po liečebnom zásahu odoznieva, pričom jeho príznaky miznú v opačnom poradí, ako vznikli. Treba podotknúť, že tetanický záchvat je iba jedným, no klinicky najvýznamnejším, z prejavov tetanického syndrómu. O tetanickom syndróme hovoríme vtedy, ak ide o komplexný súbor rozmanitých prejavov centrálneho i periférneho nervového systému, v spojitosti so zvýšenou vzrušivosťou priečne pruhovaného a hladkého svalstva. Pre tetanický syndróm sú typické aj ďalšie príznaky, ako napríklad náhle pocity nevoľnosti, celková slabosť a únava. Z psychických príznakov to býva najčastejšie podráždenosť, nesústredenosť, duševný nepokoj, problémy so spánkom a neopodstatnený strach. V niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť príznaky súvisiace s tráviacim systémom. Patrí medzi ne pocit zovretia v krku, kŕče v bruchu, hnačky a zlé trávenie.

Z ďalších príznakov treba spomenúť pocit tlaku za hrudnou kosťou, búšenie srdca a nepravidelnosti srdcového rytmu. Ako je zrejmé, tetanický syndróm sa manifestuje mnohými rôznorodými prejavmi a určiť správnu diagnózu nie je pre lekára vždy jednoduché. Na správnu diagnostiku slúžia špecifické testy, ktoré dokážu tetanický syndróm potvrdiť.

Diagnostika a diferenciálna diagnóza

Na odlíšenie tetánie, resp. tetanického syndrómu od iných, podobne sa prejavujúcich ochorení (napríklad neuróza), je nevyhnutný dôkladný rozhovor lekára s pacientom. V prípade, že pacient popisuje fenomény typické pre zvýšenú nervovo - svalovú dráždivosť (neuro- muskulárnu excitabilitu), je na mieste vykonať elektromyografické vyšetrenie (EMG). K základným vyšetreniam patrí aj vyšetrenie ionogramu a psychologické vyšetrenie.

EMG = elektromyografia

Je to metóda využívajúca sa pri vyšetrení tých ochorení, ktoré sa prejavujú poškodením nervu a svalu. V tejto skupine ochorení môže dať EMG odpoveď na základnú otázku: ide o priame postihnutie priečne pruhovaného svalu (myogénna lézia), alebo ide o neurogénnu léziu, zapríčinenú postihnutím nervovej bunky (neurónu) a jej dlhých výbežkov (axónov), ktoré určitý sval inervujú? V užšom zmysle slova sa pod elektromyografiou rozumie tzv. ihlová EMG, pri ktorej sa na sledovanie elektrickej aktivity svalových vlákien používa ihlová elektróda vpichnutá cez kožu do sledovaného svalu.

EMG umožňuje sledovať funkciu svalu prostredníctvom záznamu jeho elektrickej aktivity v štádiu relaxácie, ako aj pri jeho kontrakcii. Prejavom svalovej aktivity priečne pruhovaného svalu je potenciálová zmena registrovaná elektromyografickým zariadením. Pri podozrení na tetanický syndróm sa používajú pri samotnom EMG vyšetrení tzv. provokačné testy (ischemizácia končatiny - dočasné zníženie prietoku krvi končatinou, hyperventilácia- zvýšená frekvencia dýchania). V prípade, že sa po týchto provokačných testoch na EMG zázname objavia typické repetitívne (opakujúce sa) potenciály v drobných svaloch ruky, je to dôkazom tetanickeho syndrómu bez ohľadu na jeho pôvod.

Vyšetrenie ionogramu

Inogram alebo inak aj mineralogram, je biochemické vyšetrenie krvi, ktoré sa používa na stanovenie koncentrácie elektrolytov v krvi. Ide najmä o anióny (Cl, HCO) a katióny (Na, K, Ca, Mg, Cu, P, Fe). Pri podozrení na tetanický syndróm sa v ňom sleduje predovšetkým hladina vápnika, horčíka, draslíka, sodíka a chlóru. Užitočným je aj vyšetrenie ionizovaného vápnika a vnútrobunkového (intracelulárneho) horčíka, ktoré sú dynamickou frakciou daných iónov, čo znamená, že ich pokles má priamy dosah na zvýšenie neuronálnej excitability (nervovej vzrušivosti). Tetanické syndrómy možno rozdeliť podľa ich vzťahu ku koncentrácii vápnika na dve základné skupiny. Sú to hypokalcemické tetanické syndrómy (vznikajúce následkom poklesu vápnika) a normokalcemické tetanické syndrómy (pri nezmenenej koncentrácii vápnika v krvi). Pri tetanickom syndróme je nevyhnutné vykonávať opakované vyšetrenie ionogramu.

Psychologické a psychiatrické vyšetrenie

Je opodstatnené v prípade, keď tetanické záchvaty vznikajú na podklade psychického stresu a napätia, teda nemajú pôvod v porušenej rovnováhe iónov vápnika a horčíka. Tetanickými záchvatmi sa môže prejavovať aj generalizovaná úzkostná porucha. Základnou črtou je celková trvalá úzkosť s typickou nervozitou, trasom, svalovým napätím, potením, búšením srdca, závratmi a nevoľnosťou.

Často má pacient prehnané a neopodstatnené obavy o svojich príbuzných a predtuchy nešťastných udalostí a nehôd. Generalizovaná úzkostná porucha je bežnejšia u žien a zvyčajne vzniká na podklade chronického stresu. V komplexnej starostlivosti o pacienta s tetániou je vhodná konzultácia u psychológa či psychiatra, zvlášť v tých prípadoch, keď tetánia liečená prípravkami horčíka alebo vápnika neprináša svoj požadovaný efekt. 

Liečba tetanického syndrómu

Tetánia je ochorením chronického charakteru so symptómami meniacej sa intenzity. Akútna liečba tetanickeho záchvatu spočíva v jeho skrátení podaním roztoku chloridu vápenatého v infúzii do žily alebo podaním roztoku síranu horečnatého do žily, či do svalu. V prípade zvýšeného psychického napätia môže ošetrujúci lekár do terapie pridať upokojujúce lieky (sedatíva), napr. diazepam, alprazolam alebo lexaurin. K zvládnutiu tetanickeho záchvatu je veľmi potrebné postihnutého upokojiť a presvedčiť ho, že nejde o život ohrozujúci stav ani o vážne ochorenie, napriek jeho nepríjemným symptómom. Terapia ostatných prejavov zvýšenej nervovo - svalovej dráždivosti pri tetánii je otázkou dlhodobejšieho procesu. Do úvahy prichádza zmena životného štýlu v zmysle eliminovania psychického stresu a napätia, a taktiež snaha o zbavenie sa škodlivých zlozvykov (nadmerné fajčenie, alkohol, kofeín).

Farmakoterapia v liečbe tetanického syndrómu sa zameriava na podávanie preparátov horčíka, a to buď intravenózne s krátkodobým účinkom (pri akútnych záchvatoch, bolestivých kŕčoch, silných migrénach či srdcových ťažkostiach) alebo perorálne ako niekoľkomesačnú liečbu radom rôznych solí horčíka. Treba brať do úvahy, že efekt liečby sa prejaví až po niekoľkých týždňoch. Prospešný je aj príjem horčíka prírodnou cestou (banány, brokolica, bulgur). Je vhodné ho do svojej životosprávy zaradiť či už formou stravy alebo výživových doplnkov aj preventívne ako antistresor.

Okrem toho sa tiež podávajú soli vápnika (v závažných prípadoch aj vnútrožilne). Ak sa objaví psychický nepokoj, možno užívať krátkodobo (niekoľko týždňov až mesiacov) mierne sedatívne preparáty (antidepresíva, lieky proti úzkosti). Cielená psychoterapia nadobúda svoju efektivitu v prípade, že je u pacienta podozrenie na funkčný, nie organický podklad ochorenia.


Literatúra:

  • Neurologická propedeutika. Pavel Varsik a kol. ISBN 8096866354, S+S Typografik, Bratislava.
  • Patogenéza a klinika nervových chorôb. Pavel Varsik a kol. ISBN 8096799169, Lufema Bratislava.