Očkovanie proti pneumokokom

Očkovanie proti pneumokokom znížilo výskyt akútnych zápalov stredného ucha

Akútny zápal stredného ucha je častým ochorením u malých detí, najviac sa vyskytuje u detí do 3 rokov života. Pneumokok je nielen najčastejším vyvolávateľom akútneho zápalu stredného ucha, ale aj príčinou ťažkých zápalov s komplikáciami, pretože niektoré sérotypy tejto baktérie sú rezistentné na antibiotiká.

Konjugovaná vakcína proti pneumokokom Prevenar sa na Slovensku začala používať v roku 2006 a v roku 2008 bolo toto očkovanie zaradené medzi odporúčané očkovania pre deti do 2 rokov. Na konci roka 2008 bolo konjugovanou vakcínou proti pneumokokom zaočkovaných približne 70% detí do 2 rokov života. Od januára 2009 je očkovanie proti pneumokokom zavedené do povinného očkovania a je súčasťou očkovacieho kalendára.

Očkovanie pneumokokovou vakcínou zabezpečuje v prvom rade ochranu voči závažným tzv. invazívnym pneumokokovým ochoreniam, akým je meningitída alebo otrava krvi. Tieto ochorenia sú potenciálne smrteľné, alebo ich prekonanie môže skončiť s dlhodobým zdravotným postihnutím. Účinnosť vakcíny voči týmto ochoreniam je veľmi vysoká.

Očkovanie má tiež významný vplyv na výskyt závažných zápalov stredného ucha. Po zavedení plošného očkovania konjugovanou vakcínou proti 7 sérotypom pneumokoka (vakcína Prevenar) v apríli 2008, sa za jeden rok počet detí hospitalizovaných na ORL klinike DFNsP pre závažný zápal stredného ucha znížil až o 31 %.

Očkovanie a jeho efekt je viditeľný – kým v období pred vakcináciou až 46 % detí hospitalizovaných pre akútny zápal stredného ucha na ORL klinike DFNsP v Bratislave bolo vo veku do dvoch rokov, po zavedení očkovania to bolo len 25 %. Príčinou tohto zlepšenia je skutočnosť, že práve deti do 2 rokov veku boli v najväčšom počte očkované.

Očkovanie a jeho plošný prínos proti pneumokokom bol zaznamenaný nielen v znížení počtu ťažkých otitíd a ich komplikácií hlavne u najmenších detí, ale aj v nižšom počte operácií na ORL pracoviskách. Plošné očkovanie proti pneumokokom konjugovanou vakcínou zároveň prináša menej liečby antibiotikami, a to pomáha riešiť problém antibiotickej rezistencie.

Štúdia, ktorá bola uskutočnená na Slovensku pred zavedením plošného očkovania proti pneumokokom ukázala, že 7 sérotypov obsiahnutých vo vakcíne Prevenar spôsobovalo 88 % pneumokokových otitíd. Po zavedení plošného očkovania sme okrem už spomínaného poklesu ich výskytu o 31 % zaznamenali na našom pracovisku zmenu aj v tom, ktoré typy pneumokoka spôsobujú otitídy. Vo viac ako 50 % prípadov boli vyvolané sérotypmi 19A, 6A a 3 – teda sérotypmi, ktoré vakcína neobsahuje. V súčasnosti je v Európe v štádiu registrácie nová vakcína proti pneumokokom, ktorá obsahuje 13 sérotypov (okrem 7 sérotypov obsiahnutých v dnes používanej vakcíne obsahuje naviac sérotypy 1, 5, 7F, 3, 6A, 19A. Obsahuje teda aj multirezistentný sérotyp 19A. Vďaka tejto vakcíne a jej zloženiu sa očakáva ďalšie výrazné zníženie výskytu otitíd, ale aj ostatných pneumokokových ochorení.

Očakáva sa registrácia 13-valentnej pneumokokovej vakcíny v Európe

(výber z publikovaných informácií o registrácii 13-valentnej vakcíny)

Registrácia novej vakcíny chrániacej pred 13 najnebezpečnejšími typmi baktérie pneumokok by mohla byť v Európe dokončená do konca tohto roka. Európska lieková agentúra (EMEA – európsky regulačný úrad pre lieky) vydala pozitívne stanovisko pre konjugovanú pneumokokovú vakcínu PCV13 (Prevenar 13). EMEA odporučila schváliť vakcínu PCV 13 pre aktívnu imunizáciu detí od veku 6 týždňov do 5 rokov ako prevenciu invazívnych pneumokokových ochorení, zápalu pľúc a zápalu stredného ucha spôsobeného 13 sérotypmi pneumokoka. Nová kandidátna vakcína Prevenar 13 poskytne ochranu proti prakticky všetkým najnebezpečnejším kmeňom pneumokoka najmä deťom do piatich rokov veku. Táto vakcína, rovnako ako jej predchodca Prevenar, využíva overený proteínový nosič CRM197, ktorý sa už dlhodobo používa vo výrobe detských vakcín na celom svete. Ako prvé na svete budú Prevenarom 13 očkované deti v Čile. V júli o tom rozhodlo čílske ministerstvo zdravotníctva, ktoré schválilo očkovanie novou vakcínou dojčiat a detí vo veku od 6 týždňov do 5 rokov.

Nová vakcína obsahuje obranné látky chrániace proti 13 typom baktérie pneumokok, ktoré v najväčšej miere spôsobujú závažné pneumokokové ochorenia v Európe. Sedem z týchto sérotypov (4, 6B, 9V, 14, 18C, 19F a 23F) už dnes obsahuje vakcína Prevenar, ktorá je súčasťou národných imunizačných programov v 42 krajinách sveta. Väčšinu ochorení, ktoré sa aj napriek plošnému očkovaniu naďalej vyskytujú, spôsobuje šesť sérotypov (1, 3, 5, 6A, 7F a 19A) obsiahnutých práve v novej vakcíne.

Prevenar od svojho uvedenia na trh dramaticky znížil množstvo pneumokokových ochorení u malých detí. Od novej vakcíny sa očakáva, že vďaka novému zloženiu bude možné ochrániť detskú populáciu až pred 92 percentami všetkých invazívnych pneumokokových ochorení. Žiadosť o registráciu v Európskej agentúre pre liečivá (EMEA) obsahuje údaje z dvanástich klinických štúdií fázy 3, ktorých sa zúčastnilo viac ako 7 000 dojčiat a malých detí. Bezpečnosť a znášanlivosť novej vakcíny je na základe týchto štúdií s Prevenarom plne porovnateľná a Prevenar 13 môže byť podávaný s ďalšími bežnými detskými vakcínami. Výrobcom vakcíny je farmaceutická spoločnosť Pfizer.

Očkovanie proti pneumokokom zmierňuje dopady chrípkovej pandémie

Prof. Keith Klugman, Emory University, Atlanta, USA
Prezentované na konferencii „Bridging to the Future in Pneumococcal Disease Prevention“, Rím, 13. novembra 2009.

Očkovanie detí proti pneumokokovým infekciám znižuje riziko závažných komplikácií chrípky akým je napríklad pneumokokový zápal pľúc, ktorý bol častou príčinou úmrtí počas pandémie španielskej chrípky v roku 1918. To sú hlavné závery profesora Keitha Klugmana z americkej Emory University, ktoré prezentoval na novembrovej konferencii o budúcnosti prevencie pneumokokových ochorení v Ríme.

Vírus chrípky výrazne zvyšuje náchylnosť na pneumokokové infekcie a súvisiace komplikácie, keďže jeho enzým neuraminidáza zvyšuje priľnavosť pneumokokov a iných bakteriálnych infekcií na hostiteľských bunkách dýchacích ciest. Tím prof. Klugmana analyzoval vzorky pľúc 58 vojakov, ktorí umreli na chrípku v roku 1918. Výskum ukázal prítomnosť baktérií u každej z obetí, pričom pneumokok bol zastúpený v najväčšej miere.

Podľa prof. Klugmana je dnešný vírus A/H1N1 slabší ako jeho predchodca zo začiatku 20. storočia a pravdepodobne nebude mať za následok toľko úmrtí. Stále však existuje riziko komplikácií pri súčasnej nákaze vírusom chrípky a bakteriálnou infekciou, a práve takýmto pacientom dokáže očkovanie proti pneumokokom zachrániť život. „Podľa môjho názoru plošné očkovanie proti pneumokokom sa významnou mierou pričinilo o relatívne malý počet obetí dnešnej chrípky. Vakcinácia totiž chráni deti aj starších ľudí pred vážnymi a potenciálne smrteľnými komplikáciami spôsobenými sekundárnou bakteriálnou infekciou,“ zdôraznil prof. Klugman. Pripustil však, že túto hypotézu môžu definitívne potvrdiť až postpandemické štúdie, ktoré porovnajú počty úmrtí na pneumokokovú pneumóniu v krajinách, kde sa proti pneumokokom očkuje plošne a tými, ktoré k plošnému očkovaniu zatiaľ nepristúpili.

„Samozrejme, v priebehu chrípkového ochorenia môžu zápal pľúc spôsobiť aj iné baktérie, ako napríklad hemofil alebo zlatý stafylokok, pneumokoky však v tomto smere vedú,“ poznamenal prof. Klugman. „Plošné očkovanie detí proti pneumokokom sa zatiaľ javí ako účinný a ekonomický spôsob, ako zabrániť komplikáciám a úmrtiam na pneumónie pri chrípke v rôznych vekových skupinách,“ dodáva prof. Klugman. Samotnej nákaze chrípkou očkovanie proti pneumokokom pochopiteľne nezabráni.

Prof. Klugman poukázal aj na prínosy očkovania proti pneumokokom aj mimo pandemických období: „Pneumokoky sú hlavnou príčinou zápalov pľúc najmä u malých detí a starších ľudí. Od zavedenia plošného očkovania v USA v roku 2000 sa znížil počet pneumokokových zápalov pľúc u detí do 5 rokov o približne 60 percent a počet týchto ochorení klesol aj medzi staršou populáciou.“