Sexuálne násilie a zneužívanie detí

Sexuálne násilie a zneužívanie detí

Problematika sexuálneho zneužívania detí je citlivou, ale veľmi aktuálnou témou súčasnosti. Nedostatočná informovanosť ľudí však zvýhodňuje páchateľa a jeho obeť stavia do nevýhodnej pozície. Nikto z dospelých by nemal utajovať odhalené zneužívanie, ale mal by sa snažiť deťom v ich nerovnom a bezbrannom postavení voči dospelému páchateľovi pomôcť. Sexuálne zneužívanie je vždy aktom násilia. Riešenie nachádzame nielen v trestnej represii voči páchateľovi, ale najmä v širokej prevencii a informovanosti. Najdôležitejšia je výchova k sebaúcte cez poznanie, že o svojom tele má každý právo rozhodovať sám, že rozoznávanie pocitov a dotykov je veľmi dôležité, že máme právo povedať NIE!

Čo je sexuálne zneužívanie?

Rovnako ako sexuálny styk patria medzi sexuálne zneužívanie detí aj ostatné sexuálne praktiky, pri ktorých dospelé osoby využívajú deti na vlastné uspokojenie (sexuálne dotyky, onanovanie, pozeranie pornografie v prítomnosti dieťaťa). Ak dieťa nemá15 rokov, takéto praktiky sú trestné aj v prípade, že s nimi súhlasí.

Zneužívateľ

Najčastejšie zneužíva deti osoba z rodiny – rodič, súrodenec, starý rodič, príbuzný, prípadne známy. Pre dieťa býva autoritou, osobou, ktorú má rado, a preto je takáto situácia pre neho mätúca. Nie vždy sa v nej dokáže zorientovať. Hoci mu ubližujú, pocity viny môže dieťa vzťahovať na seba.

Existuje mnoho definícií spojenia sexuálne zneužívanie. Nie je ľahké nájsť takú, ktorá by uspokojovala každého. Zdravotná komisia Rady Európy z roku 1992 ho vymedzuje ako „nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnym kontaktom, činnosti či správaniu“.

Podľa Elliotovej (1995) pod sexuálnym zneužívaním rozumieme „využívanie osoby mladšej ako 15 rokov na sexuálne pôžitky, uspokojenie či iný prospech dospelou osobou, spravidla výrazne staršou. Ak je však dieťa od osoby, ktorá ho zneužíva, závislé (rodič, učiteľ...), predlžuje sa veková hranica, keď hovoríme o zneužívaní, až do 18 rokov. K sexuálnemu zneužitiu môže dôjsť aj u dospelých osôb, ak sú zbavené svojprávnosti. Sexuálnu aktivitu s použitím násilia charakterizujeme ako znásilnenie, sexuálnu aktivitu medzi najbližšími príbuznými ako incest. Sexuálne aktivity medzi deťmi mladšími ako 15 rokov sa u nás považujú len za poruchy správania“.

Podľa Vlčkovej (2001) zahŕňa sexuálne zneužívanie akékoľvek dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti alebo kto sa dostal s dieťaťom do nejakého kontaktu (rodič, príbuzný, priateľ, odborný, resp. dobrovoľný pracovník alebo celkom cudzia osoba).

Podľa Cvikovej (1997) sú sexuálnym zneužívaním akékoľvek sexuálne aktivity dospelého zamerané na dieťa, ktoré na aktuálnej úrovni svojho emocionálneho a intelektuálneho vývoja nie je schopné s týmito sexuálnymi aktivitami informovane a slobodne súhlasiť. Dospelý pritom využíva asymetrické mocenské vzťahy medzi dospelými a deťmi, aby dieťa prehovoril a prinútil ku kooperácii. Zaväzuje dieťa mlčaním a tým ho odsudzuje na bezbrannosť a bezmocnosť.

V novom slovenskom trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. sa nachádza celý rad ustanovení na ochranu detí a mládeže v trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti a v trestných činoch proti rodine a mládeži. Trestným činom je obchodovanie s deťmi (§ 180), znásilnenie (§ 199), sexuálne násilie (§ 200), a sexuálne zneužívanie osoby mladšej ako 15 rokov (§ 201). Aj osoby, ktoré, zneužívajúc svoju autoritu a závislosť osoby mladšej ako 18 rokov alebo osoby zverenej, pohnú ju k súloži alebo iným spôsobom sexuálne zneužijú, tým spáchajú trestný čin (§ 202). Trestnými činmi sú aj súlož medzi príbuznými (incest), odloženie (§ 205) a opustenie dieťaťa (§ 206), zanedbanie povinnej výživy (§ 207), týranie blízkej a zverenej osoby (§ 208) i ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211).

Zákon presne definuje všetky dôležité pojmy (chránená, zverená, blízka, mladistvá osoba, trestnoprávna zodpovednosť...) vo výklade pojmov. Podrobnejšie informácie a výklad jednotlivých paragrafov nájdete na www.zakonysr.sk.

Formy a fakty sexuálneho zneužívania

Formy sexuálneho zneužívania (Elliotová, 1995)

• 1. Dotykové: pohlavný styk vaginálny, orálny, análny a intrafemurálny (medzi stehná); dotýkanie sa erotogénnych zón detského tela, prenikanie prstom, jazykom alebo inými predmetmi do pošvy alebo do konečníka, prostitúcia a sexuálna turistika; sexuálne obťažovanie, znásilnenie, incest, sexuálny útok s následkom smrti obete.
• 2. Bezdotykové: obscénne telefonické rozhovory, nútené odhaľovanie častí tela a jeho fotografovanie, nútené sledovanie pornografických filmov, časopisov, exhibicionizmus, účasť na sexuálnych aktivitách, kde nedochádza k telesnému kontaktu a pod.

Znásilnenie

Znásilnenie je, ak ťa niekto núti k sexuálnym aktivitám proti tvojej vôli. Nezáleží na tom, či je to neznáma osoba, alebo priateľ/ka. Treba ho/ju ohlásiť polícii. Znásilnenie spôsobuje obeti psychickú traumu, ktorú nevyrieši uzavretím sa do seba. Sprevádza ho množstvo nepríjemných pocitov, ale treba si uvedomiť, že vina je vždy na strane násilníka. Najproblematickejšie býva tzv. znásilnenie počas rande, keď dievča svojmu partnerovi povie nie, ale ten nalieha, až dôjde k sexu. Dievča sa cíti znásilnené a o akt násilia aj skutočne ide. Vždy treba dať jasne najavo svoj názor. Neboj sa povedať partnerovi/ke, že niečo robiť nechceš alebo nechceš ďalej pokračovať. Partner/ka je povinný/á to akceptovať.

Sexuálne obťažovanie

Sexuálne obťažovanie je násilné konanie na základe pohlavia, ktoré ma za cieľ ponížiť ťa (oplzlé poznámky, potľapkávanie po zadku, akoby náhodné dotyky, obchytávanie, obtieranie sa, ale aj narážky a „vtipy“ na rozličné témy, ktoré sú ti nepríjemné, alebo ktoré niekoho/niečo zosmiešňujú). Pri sexuálnom obťažovaní nejde o sex, ale o moc. Niektorí takýmto spôsobom ukazujú svoju moc a postavenie, najmä ak je obeť od nich závislá (vychovávateľ/ka, učiteľ/ka, tréner/ka...). O tom, či je určité konanie (slovné či fyzické) obťažovaním, rozhoduje obeť, nie osoba, ktorá obťažuje. Hoci je to niekedy veľmi ťažké, treba sa okamžite brániť. Ak dáš najavo, že ti niečo prekáža, mal/a by si byť akceptovaný/á. Ak nie, ide o obťažovanie. Jasne povedz, že takéto správanie nemieniš tolerovať. Najlepšie pred svedkami. Daj najavo, že ak sa to bude opakovať, dokážeš sa brániť. Pomôže tiež zveriť sa osobe, ktorej dôveruješ. Vo väčšine prípadov je aj sexuálne obťažovanie trestné.

Reči o „vyprovokovaní“ násilníka sú ubližujúce. Násilie treba vždy odmietnuť. Nedá sa NIČÍM ospravedlniť.

Je dôležité vedieť:

• tvoje telo patrí len tebe, len ty máš právo rozhodnúť, kto sa ťa bude dotýkať;
• dôveruj svojím pocitom sú dôležité, najmä tie nepríjemné ti napovedia, že niečo nie je v poriadku;
• nie všetky dotyky sú príjemné a nikto (ani osoba, ktorú ľúbiš) nemá právo ich od teba vyžadovať, ani sa ťa dotýkať, ak nesúhlasíš;
• máš právo povedať nie a všetci ho musia rešpektovať;
• nie všetky tajomstvá spôsobujú radosť, niektoré môžu ublížiť a s tými sa treba zveriť osobe, od ktorej môžeš očakávať pomoc;
• hovor o tom, čo ťa ťaží a nedaj sa odradiť, kým nenájdeš pomoc.

Fakty o sexuálnom zneužívaní

(podľa Elliotovej, 1995, Vaníčkovej, 1999 a Cvikovej, 1997)- 1. Každá forma sexuálneho zneužívania, aj bez penetrácie a použitia fyzického násilia, vyvoláva u detí citový chaos, ktorý im môže spôsobiť vážne psychické problémy.

• 2. Sexuálne zneužívanie je násilným aktom, nie osobitnou formou sexuality, preto patrí vo vyučovaní do tematickej oblasti násilie, nie sexualita. Je dôležité, aby deti pochopili, že ide o moc, nadvládu a že je to násilný trestný čin.
• 3. Prípadov sexuálneho zneužívania detí je v skutočnosti niekoľkonásobne viac než oznámených prípadov.
• 4. Väčšina obetí má osobný vzťah k páchateľovi.
• 5. Páchateľmi sú väčšinou muži (takmer 90 %), menej ženy.
• 6. Páchateľmi pritom nie sú iba pedofilne orientovaní devianti, ale veľká časť ich pochádza priamo z blízkeho okolia a rodiny obete. Tieto prípady zanechávajú na psychike dieťaťa najnebezpečnejšie následky aj preto, lebo sa ťažko odhaľujú. Dieťa sa totiž často samo snaží udržať zneužívanie v tajnosti. Bohužiaľ, matky, ktoré vedia o sexuálnom vzťahu medzi otcom a dcérou, často tiež mlčia, lebo sa boja straty partnera a verejnej hanby. Niekedy samy nabádajú dieťa na utajovanie zneužívania.
• 7. Sexuálne zneužívanie cudzími páchateľmi je pomerne zriedkavé.
• 8. Na nijakom človeku nevidno, či zneužíva deti.
• 9. Páchateľ veľmi zriedka koná z momentálneho popudu, naopak, zväčša si programovo pripravuje situácie, ktoré mu umožnia dostať sa do blízkosti svojej obete bez podozrenia okolia.
• 10. Sexuálne zneužívanie môže pretrvávať dlhý čas, niekedy aj roky, najmä ak sa odohráva v rodine.
• 11. Takmer všetci páchatelia zneužívajú svoje obete opakovane.
• 12. Najčastejšie postihnutými sú dievčatá vo veku 6 až 11 rokov, potom 0- až 5-ročné a až potom 12- až 16-ročné dievčatá.
• 13. Výskyt sexuálneho zneužívania sa neviaže na nijakú spoločenskú vrstvu, ale na isté charakteristiky rodinného prostredia: na pohlavne špecifické rozdelenie rolí, sociálnu izoláciu, autoritatívnu výchovu, rigidné sexuálne normy, prísnu morálku.
• 14. U mnohých obetí sexuálneho zneužívania v detstve môže nastať trvalé narušenie psychiky a kvality ich sexuálneho prežívania v dospelosti.
• 15. Deti nie sú nikdy zodpovedné za sexuálne zneužívanie!
• 16. Deti si sexuálne zneužívanie nevymýšľajú! Ak o ňom hovoria, je isté, že ho v nejakej forme zažili.
• 17. Nikto sa nemôže dopustiť sexuálneho zneužívania nedopatrením.
• 18. Vzhľadom na pasivitu dieťaťa pri odhaľovaní jeho sexuálneho zneužívania je veľmi dôležité citlivo reagovať na príznaky signalizujúce sexuálne zneužívanie. Niektoré prípady zneužitia sa nemusia navonok prejaviť nijakými príznakmi. Inokedy sa tieto príznaky snažia postihnuté deti z rozlične motivovaného strachu úzkostlivo skrývať. Tieto skutočnosti často sťažujú odhalenie zneužitia.
• 19. Zneužívané deti sa hanbia, cítia sa pošpinené, strácajú sebadôveru, žijú v neustálom strachu a neistote, pociťujú bezmocnosť, cítia sa vinné.
• 20. Každé dieťa sa snaží sexuálnemu zneužívaniu zabrániť všetkými dostupnými prostriedkami.
• 21. Deťom sa ťažko otvorene hovorí o zneužívaní. V mnohých prípadoch záleží len na nás, či sa takéto správanie podarí ukončiť, či sa nám podarí včas odhaliť a rozpoznať jeho príznaky a či vôbec nájdeme v sebe ochotu a odvahu sa v takejto záležitosti angažovať.
• 22. Niektoré správanie je vždy protizákonné. Incest (sex medzi blízkymi príbuznými) je vždy nezákonný, bez ohľadu na vek. Všetko, čo uráža alebo škodí iným – sexuálne obťažovanie, znásilnenie – je protizákonné.
• 23. Sexuálne obťažovanie nemusí mať len fyzický charakter, za obťažovanie sa považujú aj nevhodné obscénne poznámky, telefonáty, vypiskovanie, gestá. Tie nesúvisia s fyzickou príťažlivosťou. Ich cieľom je ponížiť inú osobu, uplatňovať silu a osobnú moc.
• 24. Obeťami sexuálneho násilia sú častejšie deti s nízkym sebavedomím a závislé od svojho okolia. Ohrozené môžu byť aj deti psychicky deprivované, zanedbávané a mentálne retardované.

Prejavy sexuálne zneužívaných detí

• 1. Naznačujú, že majú určité tajomstvá, ktoré nemôžu nikomu prezradiť.
• 2. Poruchy v prijímaní potravy (jej nadmerný príjem alebo odmietanie).
• 3. Chronická depresia, nočné mory, strach z tmy a poruchy spánku, straty pamäti.
• 4. Nápadná pasivita, ustrašenosť, nevysvetliteľné samovražedné pokusy.
• 5. Opakované úteky z domu a zmeny v správaní – náhle striedanie nálad.
• 6. Nevhodné sexuálne vyzývavé správanie, neprimerané ich veku.
• 7. Začínajú klamať, kradnúť alebo vulgárne sa vyjadrovať s cieľom upútať na seba pozornosť.
• 8. Majú pri sebe peniaze nejasného pôvodu.
• 9. Prejavy neurotizácie – pomočovanie, obhrýzanie nechtov, poruchy reči.
• 10. Neochotné prezliekanie sa na hodiny telesnej výchovy.
• 11. Netešia ich predtým obľúbené činnosti. Predstierajú zákaz chodiť von.
• 12. Bez prirodzene vysvetliteľných dôvodov odmietajú niektorých dospelých ľudí, boja sa ich, nechcú ich vidieť.
• 13. Kreslia sexuálne inšpirované obrázky.
• 14. Zdá sa, akoby tajili niečo, čo im robí starosti. Zmeny v školskom prospechu.
• 15. Objavujú sa u nich infekcie močových ciest, krvácanie alebo zvýšená citlivosť v análnej a genitálnej oblasti. Bolesti a krvácanie v hrdle.
• 16. Chronické bolesti hlavy a žalúdka. Ťažkosti s dýchaním – dusenie sa.
• 17. V ich správaní sa začínajú objavovať regresívne prvky správania menších detí – cmúľanie palca, obklopovanie sa hračkami a podobne.
• 18. Preberajú rodičovské úlohy v domácnosti do takej miery, že sa starajú viac o ostatných ako o seba.
• 19. Pokúšajú sa sexuálne zneužiť iné deti atď.

(spracované podľa Elliotovej, 1995)Postup pri odhalení sexuálneho zneužívania

Ak dospelý zneužíva dieťa, je to VŽDY vina dospelého.

Niekedy je hranica medzi láskavými nežnosťami a zneužívaním príliš tenká.

Ako zistíš, že ide o zneužívanie?

• dotyky sú ti nepríjemné;
• nezohľadňuje sa, ako sa cítiš ty sám/sama;
• tvoje námietky sú ignorované;
• musíš sľubovať, že všetko zachováš v tajnosti;
• si zastrašovaný/á vyhrážkami.

Ako zistíte, že je dieťa zneužívané?

Ak si zneužívaný/á ty sám/sama, alebo niekto v tvojom okolí, povedz o tom človeku, ktorému dôveruješ. Najlepšie rodičom. Ak to nie je možné, zver sa inému príbuznému/ej, známemu/ej, učiteľovi/ke. Odbornú pomoc dostaneš aj na linke dôvery (pozri časť Užitočné kontakty). Je dôležité, aby si sa čím skôr niekomu zveril/a a problém sa začal riešiť. Nebýva to ľahká cesta, ale treba zabrániť ďalšiemu zneužívaniu a násilníka izolovať, potrestať. Následky takýchto trpkých skúseností ti pomôže spracovať psychológ/psychologička.

Môžu nastať dve možnosti: buď sa nám dieťa samo zdôverí, alebo sami zneužívanie odhalíme. Postupnosť krokov závisí od priamych (modriny, iné rany na tele) alebo nepriamych (záškoláctvo, zvýšený záujem o sexualitu) dôkazov. V prípade podozrenia na sexuálne zneužitie odporúčame:
(Elliotová, 1996; Bednařík a kol., 2004, Cviková, 1999)

• Najprv vyhľadať radu a podporu v poradenskom zariadení.
• Kontaktovať odbor starostlivosti o dieťa a rodinu na príslušnom okresnom úrade.
• Zvážiť oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Ak informujeme políciu, musí byť jasné, že jej zásah má úradný charakter. To znamená, že ak vyjde najavo trestný čin, musí byť stíhaný bez ohľadu na to, či si to poškodené osoby alebo oznamovateľ želajú, alebo nie.
• Zvážiť možnosť lekárskeho vyšetrenia. To môže byť pre dieťa zaťažujúce, pre niektoré deti je však dôležité vedieť, či sú zdravé. V prípade trestného konania sa môže lekárske potvrdenie použiť v dôkazovom konaní.
• Snažiť sa zachovať pokoj, pokúsiť sa nepôsobiť šokovane.
• Pri rozhovoroch na túto tému dávať pozor, aby takto postihnuté deti nenadobudli pocit vlastnej viny. Nezabúdajte spomenúť, že existujú aj také reálne situácie, keď sa nedá odmietnuť a nedá sa ani privolať pomoc. Zdôraznite, že v takomto prípade nie je vinné dieťa, a ak boli nejaké deti takto zneužité a nikomu to neoznámili, sú veľmi statočné, ale aj napriek tomu by sa mali snažiť požiadať o pomoc nejakú dospelú osobu. Ak sa vám dieťa zverí, sľúbte mu, že ho budete ochraňovať. Nezaväzuje vás to však mlčať o tom, s čím sa vám dieťa zverí.
• Dať dieťaťu najavo, že mu veríte, a nenútiť ho hovoriť, ale povzbudiť ho a čakať, kým samo nájde odvahu a prehovorí. Pochváliť ho za to!
• Získané informácie nikdy nebagatelizovať vyhláseniami, že sa vlastne nič vážne nestalo. Dieťa chce, aby ste ho brali vážne.
• Pomôcť dieťaťu získať sebavedomie tým, že ho nebudete obviňovať z toho, čo sa stalo, dať mu najavo, že váš vzťah k nemu sa nemení, že ho máte rád/rada. Vyzdvihnúť jeho silné stránky.
• Myslieť na to, že dieťa môže mať k páchateľovi stále pozitívny vzťah. Nevnucovať mu v tomto smere svoje pocity.
• Každý, kto pracuje s deťmi, mal by poznať príznaky svedčiace o možnej prítomnosti nejakého nebezpečenstva a vedieť, na koho sa v takomto prípade obrátiť o pomoc. Niektoré deti už boli zneužité, ale dosiaľ to nikomu neoznámili.
• Ak prebieha vyšetrovanie, vhodne a primerane o ňom informovať dieťa, aby nezískalo pocit neistoty a ohrozenia. Hovorte s ním otvorene a pokojne o všetkých možných následkoch.
• Na Slovensku existuje sieť viacerých mimovládnych organizácií so širokým spektrom služieb, ktoré dokážu často reagovať flexibilnejšie ako štátne orgány. Odporúčame zverejniť kontakty: Linka detskej istoty 0800/112 112, Linka detskej dôvery 0800/117 878, Celoslovenská informačná linka Pomoc obetiam násilia 0800/111 321 (odporúčame priebežne preverovať ich aktuálnosť).

Prevencia sexuálneho zneužívania

Najúčinnejšou ochranou detí pred ich sexuálnym zneužívaním je dostatočná a veku primeraná informovanosť o láske a sexualite a prevenčné výcviky formou interaktívnych a sociálnych hier. Informované dieťa dokáže rozoznať zámery útočníka, a ak absolvovalo efektívny výcvik, dokáže na sexuálny útok primerane reagovať.

• 1. Pravidelne sa venujte nácviku metód úniku: krik, útek, udržiavanie bezpečnej vzdialenosti, predstieranie hluchoty, kopanie, telefonovanie, rozhovory o práve na bezpečnosť, kurzy sebaobrany, povzbudzovanie na vyjadrovanie pocitov, rozhovory o dobre a zle mienených dotykoch, o ľudskom tele, naučiť deti hovoriť NIE.
• 2. Nácvikové hry opakujte. Tak si deti pestujú dôveru vo svoje vlastné vnútorné pocity a tie môžu byť príjemné alebo nepríjemné. Svoje rozprávanie môžete doplniť vhodným vysvetlením, že sa rozhodne oplatí radšej sa so všetkým hneď priznať, aj vtedy, ak dieťa urobilo niečo, čo podľa rodinných pravidiel urobiť nemalo.
• 3. Odbúravajte rodové stereotypy. Podstatnou súčasťou prevencie je kritická konfrontácia so socializáciou chlapcov a dievčat, ktorá podlieha striktným rodovým stereotypom (súbor očakávaní kladených na človeka mužského a ženského pohlavia). Pokúšajte sa neustále spochybňovať tradičné rodové stereotypy, aby obe pohlavia získavali väčšiu slobodu pohybu vo svojej role. V našej spoločnosti je to v súčasnosti ešte stále ťažké, ale váš citlivý prístup deťom sprostredkúva možnosť plnšieho vnímania ich osobností (Cviková, 1997).

Pri voľbe vhodných metód odporúčame podporovať nasledujúcich sedem bodov preventívnej výchovy (Cviková, 1997), s ktorými by ste mali zoznámiť aj rodičov:

• 1. O svojom tele rozhoduješ ty: Máš právo rozhodovať o tom, ako, kedy, kde a kto sa ťa bude dotýkať. Podporovaním pozitívneho uvedomovania si svojho tela deťom umožníme, aby k nemu získali pozitívny vzťah a chránili si ho. Zvýši sa ich sebavedomie a deti sa dokážu lepšie brániť.
• 2. Tvoje pocity sú dôležité: Môžeš dôverovať svojim pocitom. Niektoré pocity sú príjemné a cítiš sa pri nich dobre. Nepríjemné a čudné pocity ti napovedia, že niečo nie je v poriadku. Dieťa, ktoré sa naučilo vnímať svoje pocity, nedá sa manipulovať a vydierať.
• 3. Existujú príjemné a nepríjemné dotyky: Niektoré môžu byť bolestivé. Niektorí ľudia obchytávajú deti na intímnych miestach alebo nútia deti, aby ich obchytávali ony. Nikto nemá právo niečo také od detí vyžadovať, dokonca ani ľudia, ktorých ľúbiš. Dôležitá je primeraná sexuálna výchova, sprostredkujúca jazyk na pomenovanie pohlavných orgánov a sexuálnych aktivít.
• 4. Máš právo povedať nie: Porozmýšľajme o tom, v akých situáciách by mohlo byť nesprávne poslúchať bez ohľadu na svoje pocity. Sú aj situácie, v ktorých nesúhlas dieťaťa ignorujeme. Pre deti nie je vždy jednoduché povedať NIE. Vyjadrovanie nesúhlasu treba nacvičovať.
• 5. Poznáme dobré a zlé tajomstvá: Dobré tajomstvá nám spôsobujú radosť, zlé tajomstvá bývajú ťažké a nepochopiteľné. S takými, ktoré v deťoch vyvolávajú zlé pocity, sa treba zdôveriť, a to aj napriek sľubom detí, že nič neprezradia. Zneužívané deti sú pod neustálym tlakom nepríjemného tajomstva. Povzbudzujme ich, aby sa v prípade jeho výskytu niekomu blízkemu zdôverili.
• 6. Hovor o tom a hľadaj pomoc: Ak deti niečo ťaží, treba o tom hovoriť a nedať sa odradiť, kým nenájde pomoc. Učte deti robiť si zoznam ľudí, na ktorých sa môžu v prípade potreby a núdze obrátiť. Majú právo požiadať o pomoc.
• 7. Ty nie si na vine! Deti nie sú v prípade sexuálneho zneužívania nikdy na vine! Zodpovednosť nesie vždy dospelý.

Podnety pre učiteľov/ky

• 1. Zvolajte rodičovskú schôdzku a vyzvite rodičov na spoluprácu. Ich účasť a podpora sú veľmi dôležité.
• 2. Pohovorte si o tom, ako privolať pomoc, keď dieťa túto pomoc dospelej osoby potrebuje.
• 3. Hovorte o rozdieloch medzi tajomstvami rozdielnej podstaty. Sú tajomstvá bezpečné, neškodné, ale aj zlé, za ktorými cítiť nebezpečenstvo.
• 4. Pomôžte deťom vytvoriť si sieť z ich hľadiska dôveryhodných osôb.
• 5. Rozprávajte sa s deťmi o rozdieloch medzi rozličnými lákadlami, úplatkami a dobre mienenými darmi.
• 6. Pomôžte deťom naučiť sa zaobchádzať so zlomyseľnými osobami, s osobami, ktoré sa k nim nápadne blízko približujú a mohli by im ublížiť.
• 7. Veďte si záznamy o jednotlivých udalostiach. Len tak bude zaručená možnosť riadneho hlásenia a centrálnej evidencie prípadov priblíženia sa neznámej osoby k deťom.
• 8. Zoznámte sa s postupmi, ktoré sa praktizujú v mieste vášho pôsobenia či bydliska, a konajte podľa nich.

(podľa Bednaříka, 2004)

Hoci sa týranie a sexuálne zneužívanie odlišujú, majú aj čosi spoločné: netolerantné prekračovanie hraníc a neúctu k osobnosti dieťaťa vyjadrenú v autoritatívnom postoji silnejšieho dospelého človeka uplatňujúceho svoju moc voči slabšiemu – dieťaťu. Hľadajte cesty, ako učiť naše deti – vašich žiakov a žiačky v škole – rozhodovať o sebe a za seba samostatne a zodpovedne, povedať silné NIE, ktoré sa, ak to bude situácia vyžadovať, stretne s rešpektom a mnohým deťom zachráni detstvo.

Zaujímavými pomôckami sú odborné a populárne publikácie a videoprogram:

• Dunovský, J. – Marádová, E.: Neubližuj mi! Praha: Artemis 1997. Videoprogram.
• Braun, G. – Wolters, D: Proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Bratislava: Aspekt 1999.
• Cviková, J.: Konať proti násiliu na deťoch. Z nemeckého originálu Gegen Gewalt an handeln. Košice: Pro Familia, Aspekt 1999.
• Cviková, J.: To najdrahšie, čo máme? O sexuálnom zneužívaní detí. In: Aspekt 1997, č. 2.
• Mebes, M.: Dotyky nie sú na rozkaz. Bratislava: Aspekt 1997.
• Mebes, M.: Pusinky nie sú na rozkaz. Bratislava: Aspekt 1997.

Čo deti ešte zaujíma?

V súvislosti so sexuálnym násilím sa dievčatá a chlapci často pýtajú na rozličné formy sexuálneho správania, ktoré môžeme charakterizovať ako sexuálne deviácie. Uvádzame ich stručnú charakteristiku a všeobecné rozdelenie. Na získanie ďalších informácií odporúčame použiť literatúru uvedenú v zozname odporúčanej literatúry.

Sexuálne deviácie – stavy kvalitatívne zmenenej sexuálnej motivácie na úrovni sexuálnej identifikácie, orientácie, správania či ich vzájomné kombinácie. Vo všeobecnosti ich rozdeľujeme do štyroch skupín:

• 1. poruchy sexuálnej orientácie (pedofília, fetišizmus, zoofília, nekrofília, gerontofília, transvestitizmus);
• 2. poruchy sexuálnej identifikácie (transsexualizmus);
• 3. poruchy v sexuálnej aktivite (exhibicionizmus, voyeurstvo, masochizmus, sadizmus, agresivita);
• 4. kombinované deviácie (atypickí expozéri genitálu, pedofilní/efebofilní sadisti).