Bez pohybu to nejde

Možno si ešte z detstva spomínate na staré známe „športom k trvalej invalidite“. Týmito slovami zvykli rodičia alebo starí rodičia komentovať každú novú modrinu alebo čerstvo odreté koleno. Určite však týmito slovami nemysleli to, že by sme nemali športovať.

Možno si ešte z detstva spomínate na staré známe „športom k trvalej invalidite“. Týmito slovami zvykli rodičia alebo starí rodičia komentovať každú novú modrinu alebo čerstvo odreté koleno. A hoci sme im vtedy našimi menšími aj väčšími zraneniami spôsobovali starosti, určite tými slovami nemysleli, že by sme nemali športovať, respektíve cvičiť, vôbec. A mali pravdu. Podľa viacerých vedeckých štúdií totiž v skutočnosti platí „športom k trvalému zdraviu“.

Samozrejme, nehovoríme o vrcholových športových výkonoch. Podľa fyzioterapeutov úplne stačí 30 minút stredne intenzívneho cvičenia päťkrát v týždni. Ak si nedokážete nájsť ani tú polhodinku, jednoducho si ju rozdeľte do troch desaťminútových blokov a môžete cvičiť aj v práci. Ak si stále neuvedomujete, aké je hýbanie sa dôležité, čítajte ďalej.

Ľudské telo je stvorené pre pohyb

Organizmus človeka potrebuje pohyb od svojej prirodzenosti. Naši pravekí predkovia žili po tisíce rokov aktívnym spôsobom života – neustále chodili, lovili a zbierali potravu. Odborníci však o tom nehovoria ako o nejakom cvičení – bol to jednoducho život. Dnes sa veci majú inak. Väčšina dospelých a detí žije virtuálne životy pred televíziou alebo počítačom a má minimum pohybu. Autá a mestskú hromadnú dopravu využívame aj na niekoľko stoviek metrov a za pekného počasia.

Mohli by sme oponovať, že život sa neustále mení a dnešný človek ma iné starosti ako jeho predok z paleolitu, faktom však ostáva, že potreby organizmu sa za tie roky až tak nezmenili a nedostatok fyzickej aktivity má vážne dôsledky.

Pravidelný pohyb nás chráni pred chorobami hneď niekoľkými spôsobmi, ale hlavne zabraňuje oxidatívnemu poškodeniu a zápalu – teda hlavným mechanizmom zodpovedným za väčšinu moderných degeneratívnych ochorení. To vysvetľuje, prečo je u ľudí vedúcich prevažne sedavý spôsob života približne dvakrát vyššie riziko srdcových ochorení a vyššie riziko prakticky všetkých moderných degeneratívnych chorôb.

Pohyb ako prevencia aj terapia

Pohyb sa ako sprievodná terapia alebo rehabilitácia využíva od nepamäti. Spomenúť by sme mohli obyčajné prechádzky v prírode, plávanie, jogu, ktorú si pochvaľuje stále viac ľudí, populárne cvičenia pilates, ale aj hipoterapiu na koni, akvaaerobik a mnohé iné. Pohyb je však nemenej dôležitý ako prevencia – teda ešte pred tým, než vás nejaké ochorenie – alebo jeho následky – začne trápiť.

Podľa prieskumov môžete vďaka pravidelnej fyzickej aktivite predchádzať viac ako dvadsiatim druhom ochorení vrátane infarktu, cukrovky 2. typu, rakoviny, bolestí chrbta, osteoartritíde či depresii. Je to celkom logické, keď si uvedomíme, že pri cvičení sa do tela uvoľňujú mnohé účinné látky ako napríklad endorfíny, teda hormóny šťastia, či chondroitín, ktorý je základnou stavebnou štruktúrou medzibunkovej hmoty chrupky a patrí k liečivám, ktoré priaznivo ovplyvňujú priebeh osteoartritídy.

Ako sme už spomínali, stačí pár minút denne ľahšej aktivity akou je chôdza, bicyklovanie alebo záhradkárčenie. Aj takéto jednoduché aktivity zaradené do denného režimu pomáhajú udržiavať zdravú váhu, podporujú správny metabolizmus a zlepšujú spánok. A ak by to šlo, hýbte sa vonku. Trávenie času vonku znižuje stres, zvyšuje hladinu vitamínu D a prináša radosť zo spojenia s okolitým svetom. Stále si myslíte, že to ide aj bez pravidelného pohybu?